Keďže
mi v poslednom čase väčšina YA kníh lezie neskutočným spôsobom na nervy,
mám tendenciu čítať skôr dospelácke záležitosti z jedného z mojich troch
najobľúbenejších žánrov – a podľa názvu ste už si uhádli, že ide o urban
fantasy. Tentoraz som si pripravila recenzie na dve rozčítané série, ktoré v poslednom
čase naozaj držia moju pozornosť.
Anne Bishop – Written in
Red (The Others #1)
Kľúčové slová:
Unikátny svet. Nie všetko, čo vrčí, hryzie. Temné proroctvá.
Anne
Bishop som doteraz vnímala len ako autorku série Černé drahokamy, ktorú si plánujem prečítať tak dlho, že som na ňu vlastne
aj zabudla. Nedávno, keď som pátrala po nových zaujímavých urban fantasy,
narazila som práve na jej sériu The
Others a povedala som si, že to znie naozaj zaujímavo – a čo je
lepšie, ono to zaujímavé aj je. Dej sa odohráva v zložito vyskladanom
svete, v ktorom sú právoplatnými pôvodnými obyvateľmi sveta práve magické
bytosti. Tie majú silné spojenie so zemou a ľudí vo svojej blízkosti tolerujú
len preto, že ich považujú za občas užitočných. Čo vedie k neustálym konfliktom,
pretože ľudia veria tomu, že práve oni majú najväčší nárok na riadenie sveta,
pričom magické bytosti nad tým vždy len mávnu rukou a povedia si, že tých
otravných ľudí môžu zabiť aj zajtra.
Práve
v tomto svete autorka začala rozprávať príbeh o Meg, ktorá je síce
človekom, ale dosť netypickým – ona je totiž magicky nadaná a jej druh
volajú aj „krvný prorok“, čo v praxi znamená, že keď sa poreže, dokáže
predpovedať budúcnosť v symboloch. Práve preto je s ňou nakladané ako
s majetkom, no jedného dňa sa jej podarí utiecť a dostane sa do srdca
magickej komunity, kde dostane prácu – vlastne sa z nej stane
glorifikovaná poštárka roznášajúca zásielky pre upírov, meničov alebo elementálov
a aj iné príšerky. Autorka teda stvorila nielen zaujímavý svet, ale aj
zaujímavé postavy. Čo sa týka toho, ako príbeh napísala, občas som mala
pochybnosti o tom, ako často menila uhly pohľadu. Tiež som presvedčená, že
niektoré scény mohli byť kratšie alebo ich mohla úplne vynechať. Ale to sú
kozmetické nedostatky, ktoré sa dajú ignorovať, pretože všetko ostatné sa jej
podarilo. Jedinečné rozdelenie mágie a fungovanie jej sveta je len vrcholom
ľadovca. Najviac ma očarilo, ako opisuje interakcie medzi magickými bytosťami a obyčajnými
ľuďmi. Ide o dva rozdielne živočíšne druhy, pričom ani jeden nerozumie
tomu druhému, čo vedie nielen ku kritickým a dramatickým momentom, ale
občas aj vtipným. Korunu úspechu dodala hrdinka, ktorá kvôli živote v izolácii
nedokáže pochopiť ani základné princípy obyčajného života. Skrátka, táto séria
má čo ponúknuť aj napriek drobným nedostatkom. Nie je to niečo úplne
originálne, napriek tomu, že tu je možné nájsť vlastné pomenovanie dní v týždni
alebo mesiacov, ale v spojení všetkých prvkov sa ukrýva niečo svieže. Okrem
toho je to často poriadna emocionálna nálož, nehovoriac o napätí, kvôli
ktorému som si občas obhrýzala nechty. (V niektorých scénach je tiež cítiť
naliehavé environmentálne posolstvo.)
Chloe Neill – Holky někdy
koušou (Upíři z Chicaga #1)
Kľúčové slová: Upírka
s katanou. Recesia. Toto doma neskúšajte.
Toto
je séria, ktorú vydalo moje obľúbené vydavateľstvo. Deväť kníh z desiatich
vydaných vo FANTOMPrinte sa mi páčia, čiže pre mňa išlo o jasnú voľnu.
Autorka vo svojej sérii ťaží zo známeho námetu najmä v urban fantasy –
magická komunita sa rozhodla odhaliť svoju existenciu ľuďom a teraz z toho
cirkusu musia obe frakcie vyťažiť maximum. No zatiaľ čo ostatní autori sa
rozhodli ako nástroj odhalenia magického sveta využiť skôr „bezpečnejšie“
bytosti, ako napríklad fae alebo vlkolakov, v tomto prípade sa ako prvý
odhalili upíri. Čo nie je práve najšťastnejšia voľba, nakoľko upíri väčšinou
vyvolávajú skôr predsudky, než pochopenie. A to je niečo, čo túto sériu
charakterizuje – nevšednosť v spracovaní.
Upíri
sa teda odhalili svetu, za čo si vyslúžili predsudky a protestujúcich s transparentmi
pred domom. Hlavná hrdinka Merit do tohto sveta spadne doslova po hlave, keď ju
napadne upír a takmer ju pripraví o život, no vzápätí ju ďalší
zachráni a premení na upírku. Čím sa skončí jej trochu nudný život
študentky literatúry. Aby som bola úprimná, tešila som sa na to, ako budem
sledovať stále ľudskú upírku, ako sa prispôsobuje prísnemu krvilačnému životu. Nakoniec
som ale dostala niečo, v čom väčšina rozhovorov bola doslova postavená na
hlavu, kde sa diali divné magické zázraky a vôbec mnohé scény vyzerali ako
vystrihnuté zo zlej komédie, no napriek tomu sa to veľmi dobre čítalo. Lenže
niekedy pri čítaní asi tretej knihy som si uvedomila, že vlastne ide o zámer.
Táto séria nemá byť ďalšou vážnou urban fantasy o problémoch ľudskej a magickej
komunity, v ktorej obetavá hrdinka s katanou zachraňuje svojich
priateľov a tým pádom aj celý svet. Táto séria je recesia, tak trochu
paródia všetkých tých veľkých vážnych sérií o dievčatách s katanami,
ktoré zachraňujú svet. Takže z toho vznikol autorkin svet, v ktorom sú
mocní čarodejníci, ktorí nikdy nemajú správnu odpoveď, upíri milujúci nezdravé
jedlo, úplne nudní fae alebo vlkolaci-pohoďáci na motorkách. Úlohou tejto série
je zodvihnúť nejedno obočie a vyvolať úsmev na tvári tým, ako sú mnohé
scény doslova pritiahnuté za vlasy, kde sa z úplných neschopákov ako mávnutím
čarovného prútika stanú tí najmocnejší upíri. Skrátka, autorka sa nesnaží
niekoho očariť filozoficky sinými kecami alebo prudko detektívnymi zápletkami.
Chce svoje publikum predovšetkým uvoľniť a zrelaxovať a to sa jej
rozhodne darí hlavne tým, že paroduje všetko od zápletiek, cez postavy a ich
interakcie, až po dialógy a samotnú podstatu magických bytostí.
Poznáte iné zaujímavé
urban fantasy, ktoré by ste mi chceli odporučiť?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára