nedeľa 12. apríla 2020

Minirecenzie #7: 2x urban fantasy


Keďže mi v poslednom čase väčšina YA kníh lezie neskutočným spôsobom na nervy, mám tendenciu čítať skôr dospelácke záležitosti z jedného z mojich troch najobľúbenejších žánrov – a podľa názvu ste už si uhádli, že ide o urban fantasy. Tentoraz som si pripravila recenzie na dve rozčítané série, ktoré v poslednom čase naozaj držia moju pozornosť.




Anne Bishop – Written in Red (The Others #1)
Kľúčové slová: Unikátny svet. Nie všetko, čo vrčí, hryzie. Temné proroctvá.
Anne Bishop som doteraz vnímala len ako autorku série Černé drahokamy, ktorú si plánujem prečítať tak dlho, že som na ňu vlastne aj zabudla. Nedávno, keď som pátrala po nových zaujímavých urban fantasy, narazila som práve na jej sériu The Others a povedala som si, že to znie naozaj zaujímavo – a čo je lepšie, ono to zaujímavé aj je. Dej sa odohráva v zložito vyskladanom svete, v ktorom sú právoplatnými pôvodnými obyvateľmi sveta práve magické bytosti. Tie majú silné spojenie so zemou a ľudí vo svojej blízkosti tolerujú len preto, že ich považujú za občas užitočných. Čo vedie k neustálym konfliktom, pretože ľudia veria tomu, že práve oni majú najväčší nárok na riadenie sveta, pričom magické bytosti nad tým vždy len mávnu rukou a povedia si, že tých otravných ľudí môžu zabiť aj zajtra.
Práve v tomto svete autorka začala rozprávať príbeh o Meg, ktorá je síce človekom, ale dosť netypickým – ona je totiž magicky nadaná a jej druh volajú aj „krvný prorok“, čo v praxi znamená, že keď sa poreže, dokáže predpovedať budúcnosť v symboloch. Práve preto je s ňou nakladané ako s majetkom, no jedného dňa sa jej podarí utiecť a dostane sa do srdca magickej komunity, kde dostane prácu – vlastne sa z nej stane glorifikovaná poštárka roznášajúca zásielky pre upírov, meničov alebo elementálov a aj iné príšerky. Autorka teda stvorila nielen zaujímavý svet, ale aj zaujímavé postavy. Čo sa týka toho, ako príbeh napísala, občas som mala pochybnosti o tom, ako často menila uhly pohľadu. Tiež som presvedčená, že niektoré scény mohli byť kratšie alebo ich mohla úplne vynechať. Ale to sú kozmetické nedostatky, ktoré sa dajú ignorovať, pretože všetko ostatné sa jej podarilo. Jedinečné rozdelenie mágie a fungovanie jej sveta je len vrcholom ľadovca. Najviac ma očarilo, ako opisuje interakcie medzi magickými bytosťami a obyčajnými ľuďmi. Ide o dva rozdielne živočíšne druhy, pričom ani jeden nerozumie tomu druhému, čo vedie nielen ku kritickým a dramatickým momentom, ale občas aj vtipným. Korunu úspechu dodala hrdinka, ktorá kvôli živote v izolácii nedokáže pochopiť ani základné princípy obyčajného života. Skrátka, táto séria má čo ponúknuť aj napriek drobným nedostatkom. Nie je to niečo úplne originálne, napriek tomu, že tu je možné nájsť vlastné pomenovanie dní v týždni alebo mesiacov, ale v spojení všetkých prvkov sa ukrýva niečo svieže. Okrem toho je to často poriadna emocionálna nálož, nehovoriac o napätí, kvôli ktorému som si občas obhrýzala nechty. (V niektorých scénach je tiež cítiť naliehavé environmentálne posolstvo.)

Chloe Neill – Holky někdy koušou (Upíři z Chicaga #1)
Kľúčové slová: Upírka s katanou. Recesia. Toto doma neskúšajte.
Toto je séria, ktorú vydalo moje obľúbené vydavateľstvo. Deväť kníh z desiatich vydaných vo FANTOMPrinte sa mi páčia, čiže pre mňa išlo o jasnú voľnu. Autorka vo svojej sérii ťaží zo známeho námetu najmä v urban fantasy – magická komunita sa rozhodla odhaliť svoju existenciu ľuďom a teraz z toho cirkusu musia obe frakcie vyťažiť maximum. No zatiaľ čo ostatní autori sa rozhodli ako nástroj odhalenia magického sveta využiť skôr „bezpečnejšie“ bytosti, ako napríklad fae alebo vlkolakov, v tomto prípade sa ako prvý odhalili upíri. Čo nie je práve najšťastnejšia voľba, nakoľko upíri väčšinou vyvolávajú skôr predsudky, než pochopenie. A to je niečo, čo túto sériu charakterizuje – nevšednosť v spracovaní.
Upíri sa teda odhalili svetu, za čo si vyslúžili predsudky a protestujúcich s transparentmi pred domom. Hlavná hrdinka Merit do tohto sveta spadne doslova po hlave, keď ju napadne upír a takmer ju pripraví o život, no vzápätí ju ďalší zachráni a premení na upírku. Čím sa skončí jej trochu nudný život študentky literatúry. Aby som bola úprimná, tešila som sa na to, ako budem sledovať stále ľudskú upírku, ako sa prispôsobuje prísnemu krvilačnému životu. Nakoniec som ale dostala niečo, v čom väčšina rozhovorov bola doslova postavená na hlavu, kde sa diali divné magické zázraky a vôbec mnohé scény vyzerali ako vystrihnuté zo zlej komédie, no napriek tomu sa to veľmi dobre čítalo. Lenže niekedy pri čítaní asi tretej knihy som si uvedomila, že vlastne ide o zámer. Táto séria nemá byť ďalšou vážnou urban fantasy o problémoch ľudskej a magickej komunity, v ktorej obetavá hrdinka s katanou zachraňuje svojich priateľov a tým pádom aj celý svet. Táto séria je recesia, tak trochu paródia všetkých tých veľkých vážnych sérií o dievčatách s katanami, ktoré zachraňujú svet. Takže z toho vznikol autorkin svet, v ktorom sú mocní čarodejníci, ktorí nikdy nemajú správnu odpoveď, upíri milujúci nezdravé jedlo, úplne nudní fae alebo vlkolaci-pohoďáci na motorkách. Úlohou tejto série je zodvihnúť nejedno obočie a vyvolať úsmev na tvári tým, ako sú mnohé scény doslova pritiahnuté za vlasy, kde sa z úplných neschopákov ako mávnutím čarovného prútika stanú tí najmocnejší upíri. Skrátka, autorka sa nesnaží niekoho očariť filozoficky sinými kecami alebo prudko detektívnymi zápletkami. Chce svoje publikum predovšetkým uvoľniť a zrelaxovať a to sa jej rozhodne darí hlavne tým, že paroduje všetko od zápletiek, cez postavy a ich interakcie, až po dialógy a samotnú podstatu magických bytostí.


Poznáte iné zaujímavé urban fantasy, ktoré by ste mi chceli odporučiť?



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára