Prechádzka gréckou mytológiou | Circe

Autor: Madeline Miller

Názov: Circe (slov. Kirké)

Špecifikácia: prerozprávanie gréckej mytológie z pohľadu čarodejnice Kirké

Slovenské alebo české vydanie: Tatran, 2019 (SR); Slovart, 2019 (ČR)

Hodnotenie na GR: 4.28

“It was their favorite bitter joke: those who fight against prophecy only draw it more tightly around their throats.”

Titán. Bohyňa. Čarodejnica. Tým všetkým bola Kirké, žena, ktorá sa v gréckej mytológii väčšinou len mihla. Hoci bola súčasťou mnohých príbehov a ovplyvnila mnohé životy, nikdy nie je stredobodom pozornosti. To sa má zmeniť práve teraz, keď mi samotná Kirké rozprávala o tom, čo sa stalo a ako k tomu došlo. Pretože príbeh je taký, aký ho chce mať rozprávač. A nikto nikdy nerozpovie váš príbeh tak dobre, ako vy sami.

Tento príbeh sa odohráva v dávnych časoch, keď ľudia boli skôr predstavou, než skutočnosťou. Kirké sa narodila ako potomok dvoch mocných rodičov, no napriek tomu ju vždy považovali za slabú. Nemala moc v tradičnom božskom ponímaní, okrem toho však jej hlas znel ľudsky. Preto ju už od detstva prehliadali a nebrali na vedomie. Ako verný pes čakala pri nohách svojho otca, vďačná za každé zvyšky pozornosti, ktoré jej hodil.

Už vďaka tomuto úvodu bol tento príbeh hlavne nesmierne emotívny. Vo svojej podstate dosť žalostný a smutný, ale aj plný nádeje a istej iskry, ktorá ma nútila otáčať stránky. Mytológia je zhluk rôznych príbehov a povier, ktoré sa líšia na základe toho, kto ich práve teraz interpretuje. Sledovať udalosti z pohľadu Kirké bolo v niečom jedinečné, pretože každá udalosť bola opisovaná v duchu toho, ako ju videla ona sama a ako ju neskôr ovplyvnila.

Dej vďaka tomu ubiehal skôr pomaly, prelieval sa ako vlny na mori a bol zameraný na jediné – na to, aby mi predstavil Kirké ako komplexnú postavu. Ako ženu, ktorej tak dlho hovorili, kým je a kým nie, že kvôli tomu stratila vlastnú identitu a kým ju opäť našla, vzniklo a opäť vstalo z popola mnoho ľudských kráľovstiev. Kirké ma ako hrdinka naozaj zaujala a chytila za srdce a najmä som si zamilovala spôsob, akým mi o nej autorka rozprávala. Niečo mi opísala, iné mi dovolila si domyslieť.

So many years I had spent as a child sifting his bright features for his thoughts, trying to glimpse among them one that bore my name. But he was a harp with only one string, and the note it played was himself.

“You have always been the worst of my children,” he said. “Be sure to not dishonor me.”

“I have a better idea. I will do as I please, and when you count your children, leave me out.”

Zobrazovala Kirké ako tú, čo zbytočne trpí, ako tú naivnú, tú utláčanú, no zároveň aj tú odvážnu, so vzdorom v krvi a dostatočne tvrdou hlavou na to, aby sa nakoniec vydala za svojim. Pomedzi to som však vnímala aj iné udalosti. Niektoré boli hlavne historické, iné sa spájali s bohmi a ich zasahovaním do sveta smrteľníkov. Stretla som sa s Prometeom, pomohla na svet Minotaurovi, ale takisto som opravila loď Odyseovi. Hlavne som bola svedkom veľkej éry proroctiev a božskej moci.

Autorke sa podarilo dokole preniknúť do spôsobu myslenia nielen smrteľníkov žijúcich v tieni Olympu, ale aj bohov. Po prvý raz som v nejakej knihe inšpirovanej mytológiou videla bohov správať sa tak, ako sa o tom hovorí v pôvodných mýtoch. Akí boli mocní a ich skutky veľkolepé, ako nachádzali potešenie vo svojich príšerách a čo všetko boli schopní urobiť len preto, aby si ich svet zapamätal.

Uprostred toho všetkého bola doslova lapená Kirké. Občas pripomínala bezbrannú muchu v pavúčej sieti, ktorá bola ovládaná ostatnými. Pretože bola príliš naivná na to, aby si uvedomila, čo sa deje, až kým nebolo neskoro. Ale vďaka tomu všetkému, všetkým tým príšernostiam, aj živote vo vyhnanstve, sa z nej nakoniec stala žena, s ktorou som sa lúčila na poslednej strane. Bola silná, odhodlaná, odvážna a nádherná. Rovnako ako celá kniha, ktorú autorka napísala. Miestami to nebolo jednoduché čítanie, ale to všetko prispelo k tomu, že čítanie pre mňa bolo nádherným neopakovateľným zážitkom. Toto je doslova jedna kniha z milióna.

Circe je nádherne napísanou knihou plnou citu. Autorka ju poňala ako rozprávanie starých príbehov a viac ako na akciu si potrpela hlavne na opisovanie motivácie a na to, ako sa jednotlivé postavy menili k lepšiemu či horšiemu. Vďaka tomu možno kniha nebola najdynamickejšia, ale zase na druhej strane výborne vynikla jej takmer až filozofická podstata. Autorke sa okrem toho podarilo nádherne prepojiť grécke mýty skrz postavu samotnej Kirké, pričom som mala možnosť sledovať udalosti očami tejto nevšednej čarodejnice a silnej ženy. Vo svojej podstate je kniha predovšetkým o životnej ceste jednej ženy a jej sila spočíva v tom, že je za každých okolností realistická. Všetko som to prežívala s Kirké a keď som úplne vyšťavená čítala poslednú stránku, bola som za to vyčerpanie to ešte aj vďačná. Je to skrátka výnimočná kniha od výnimočnej autorky. laHlavne

oficiálna anotácia:

In the house of Helios, god of the sun and mightiest of the Titans, a daughter is born. But Circe has neither the look nor the voice of divinity, and is scorned and rejected by her kin. Increasingly isolated, she turns to mortals for companionship, leading her to discover a power forbidden to the gods: witchcraft.

When love drives Circe to cast a dark spell, wrathful Zeus banishes her to the remote island of Aiaia. There she learns to harness her occult craft, drawing strength from nature. But she will not always be alone; many are destined to pass through Circe's place of exile, entwining their fates with hers. The messenger god, Hermes. The craftsman, Daedalus. A ship bearing a golden fleece. And wily Odysseus, on his epic voyage home.

There is danger for a solitary woman in this world, and Circe's independence draws the wrath of men and gods alike. To protect what she holds dear, Circe must decide whether she belongs with the deities she is born from, or the mortals she has come to love.