Keď nesmrteľný naháňa takmer nesmrteľnú | Závod o život

Autor: Kresley Cole  
Názov: Závod o život 
Séria: V říši Lorů (angl. Immortals after dark) 
Diel: tretí 
České alebo slovenské vydanie: Baronet, 2013 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.38

Lykaj Bowen McRieve je v životě hodně málo šťastný. Celých sto osmdesát let truchlí pro svou milovanou manželku. Ještě horší než samota jsou pocity viny, které ho pronásledují na každém kroku. Právě proto se přihlásí do závodu Kvapík za talismany, aby získal hlavní výhru: klíč k cestě do minulosti. Chtěl by se vrátit v čase a zachránit ženu, kterou tolik miloval… Od té doby obrnil sebe i své city a žádnou jinou ženu do svého života nepustil.
Jenže na výhru si brousí zuby i čarodějka Mariketa Očekávaná. Chce ostatním čarodějkám dokázat, že má na víc, než si ony myslí. V sázce je nejen její pověst. Nepočítá však s tím, že se s Bowenem začnou vzájemně přitahovat. On ji pochopitelně odmítá, protože Lykajové čarodějkami opovrhují, ale srdce mu říká něco jiného než rozum.
Srdce nakonec zvítězí a Bowen nasadí veškerý svůj um nikoli na získání trofeje, nýbrž na záchranu Mari.

„Darwin tvrdil, že bytosti jako ty mají zemřít.“

Celá táto séria je pre mňa takou malou oddychovkou. Hlavne kvôli štýlu autorky ale aj duchu celého rozprávania. Možno sú upíri a vlkolaci a podobné stvorenia naozaj všade, ale ak ich niekto vie podať v trošku odlišnej forme, stáva sa zo mňa zaujatý čitateľ. Ani tentokrát tomu nebolo inak...

Postavy a prostredie

Kresley a jej postavy ma vždy zaručene dostanú. Buď sa na nich smejem, alebo s nimi súcitím, niekedy ich túžim pozabíjať. Ale nikdy sa nestalo, žeby ma nudili. To je neklamný dôkaz toho, že je skvelou autorkou. Mariketa mi ale občas liezla na nervy svojou neochotou priznať, že by sa aj ona mohla niečoho v zdať alebo ustúpiť, ale tvrdohlavosť je asi potrebná. Veď ako inak by prežila vo svete nesmrteľných v čase, keď ešte sama bola smrteľná.

Jej príbeh všetkému dodával ten správny emocionálny šmrnc. Bowen bol zase typický nevrlý vlkolak, teda, vlastne Lykaj, ale v podstate ide o to isté. Je čarovný v tom, ako dokáže okolo seba vrčať. A určite je očarujúci tou svojou psou oddanosťou. Nie každý by bol schopný byť v podstate verný jednej ženskej vyše stoosemdesiat rokov. A pritom sa ju ešte pokúšať priviesť späť do života.

„Co to, sakra, bylo?“

„Co by, Regin,“ odpovědela Nïx. „Mrskla po nás auto.“

„Ona hází auty?“ užasl Bowen.

Takže naháňanie sa za dávno stratenou pseudoláskou by malo byť teoreticky ústrednou časťou príbehu, ale nie je to tak. Očakávala som teda niečo iné. Boj o niečo, čo by mu pomohlo vrátiť sa do minulosti, v podstate skončil hneď na začiatku a potom sa príbeh toči skôr okolo niečoho iného.

Bol dynamický, raz bol hore, raz dole a neskutočne ma bavil. A mohli za to aj postavy, ktoré som mala možnosť spoznať v predchádzajúcich dieloch. Stále ma udivuje fantázia, s akou autorka pristúpila k starým a až chorobne známym fantastickým postavičkám. Aj upíri sú odrazu zaujímavejší.

Osobne ma však najviac bavia valkýry. Aj keď v tomto príbehu neboli ústrednými postavami, stále sa tam vyskytovali. Pretože vo svete nadprirodzena sa takmer všetci navzájom poznajú a tým pádom máte záruku, že sa tam aspoň okrajovo budú spomínať. Čarodejnice v spojení s valkýrami pripravenými na boj sú... takmer komické, keby to však nemysleli vážne. Ale aj tak ma neskutočne bavia, hlavne tým, ako bláznivo sa vedia správať a ich vnímanie času je prinajmenšom zvláštne. Keď ste nesmrteľný, je pre vás dvadsať rokov asi ako týždeň.

Samotné prostredie tentoraz nemalo čo ponúknuť. Iste, bolo skvelé a asi aj odlišné, ale v podstate sa takmer dve tretiny príbehu odohrávali na tom istom mieste, čiže nebolo čo obdivovať. Vyrovnávali to aspoň opisy pocitov, z ktorých sa mi občas krútilo v hlave. Je zaujímavé sledovať, ako nesmrteľný vnímajú život a ako všetko prežívajú. Takže som bola nútená prehodnotiť svoj názor na nich.

„Že se nestydíš, Lykaji jeden. Způsobil jsi mezidruhovou pohromu, uvědomuješ si to? Uvěznil jsi šest nesmrtelníků, to je Charlie Foxtrot celosvětových rozměrů.“

„Charlie Foxtrot je kód pro... no, jak to říct... Pro selhání vojenských operací na více frontách.“

Zápletka bola veľmi rafinovane zaobalená v hlavnej myšlienke. Viem, že to nedáva zmysel, ale ani mne príliš nedáva zmysel to, ako to všetko nakoniec dopadlo. Ono sa nestane každý deň, že vás niekto dokonale prinúti zvažovať jednu teóriu, veriť jej a napokon vám nakopať zadkom faktom, že to tak ani v najmenšom nie je a vyvrcholenie je omnoho prozaickejšie. O to viac ma to bavilo, lebo som to nečakala. A to som nad tým skutočne rozmýšľala.

Momentálne mám v hlave stále chaos, ale nie taký, aby som si nemohla stáť za svojim názorm na túto sériu i samotný príbeh. Všetko je to obyčajné – normálni ľudia s bežnými problémami, ale všetko je to okorenené štipľavým nádychom nadprirodzena. Takže v podstate možno neprinesie nič nové, ale človeka pohltí a zaujme. A v mojom prípade aj poriadne zabaví a častokrát rozosmeje.

To je najdôležitejší aspekt, no nie? Aby nás kniha predovšetkým bavila.