Jed ako cesta k slobode | Poison Study

Autor: Maria V. Snyder 
Názov: Poison Study 
Séria: Study (alebo The Chronicles of Ixia) 
Diel: prvý 
ČS alebo SK vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.18

Zvoliť si: Rýchla smrť alebo pomalý jed... 
V predvečer vyhostenia za vraždu dostane Yelena Zaltana neobvyklý odklad – za určitých podmienok sa stane ochutnávačom jedla pre vojenského vodcu Ixie, Veliteľa Ambrosa.
Vyhýbanie sa jedu je najmenší z jej problémov... Generál Brazell, otec muža, ktorého zabila, jej prisahal krvavú pomstu; rodia sa v nej city k jej väzniteľovi, Valekovi; a niekto snová plán na zvrhnutie súčasného režimu.
V zúfalom závode s časom sa Yelena musí naučiť kontrolovať svoje prebúdzajúce sa magické schopnosti a ovládnuť démonov z vlastnej minulosti. Veliteľov život, budúcnosť Ixie a životy tých, ktorých miluje, na tom závisia...

“Poisoned, pursued and living with a psychopath. Not what I would consider the good life.“

Túto knihu som náhodou objavila pri prehľadávaní svojho obľúbeného prekladateľského blogu a hneď ma zaujala. Takýto druh príbehov mám veľmi rada. Avšak keď som ani po viac ako dvoch rokoch stále nedokázala dovidieť k poslednej kapitole (pretože bolo preložených len dvadsať kapitol z tridsiatich dvoch), rozhodla som sa nečakať na nikoho lenivosť a proste som si zohnala originál v anglickom kníhkupectve. Nakoniec som sa teda mohla do príbehu ponoriť a veru, začítala som sa rýchlejšie než som čakala a som rada, že „zdolať“ tento príbeh rozhodne netrvá tak dlho, ako sa pri pohľade na činnosť prekladateľky môže zdať. Pretože ma bavil ešte viac, ako som očakávala...

Postavy a prostredie

Na rozdiel od iných príbehov tu bolo od prvej chvíle jasné, že mám pred sebou prvý diel série kníh s jasne svietiacim žánrom high fantasy a takmer vo všetkom splnila moje očakávanie. Ixia je fascinujúca krajina, hoci pre niekoho môže byť trochu nudná.

Vládne tu Veliteľ Ambrose a všetci skáču podľa toho, ako píska. Ale nie je zlý, len má trochu skostnatené názory a nakoniec sa ukáže, že je možno úplne iný, než sa od začiatku zdá. Ale to je len maličkosť oproti väčším výhradám. Navyše ma skôr znepokojuje tá jeho posadnutosť oblečením. Nechápte ma zle, je fajn vedieť rozoznať kto kde patrí podľa uniformy, ale aby bola záväzná a jej nenosenie sa prísne trestalo niekedy aj smrťou... nuž, každý má iné priority.

Okrem toho sa tu ľudia musia riadiť niečím prapodivným, snáď zoznamom pravidiel, ktoré „s láskou“ nazývajú „Code of Behavior“. Viem, že anarchia je nočnou morou pre všetkých vládcov, ale niektoré veci sú až príliš pritiahnuté za vlasy. Ako napríklad za vraždu nasleduje vždy smrť, bez ohľadu na to, že si ten mŕtvy smrť možno zaslúžil. No, ale nemala by som kritizovať fungovanie žiadneho sveta, hlavne, keď ma čítanie bavilo.

“I didn't expect a knife, though. Is it the one missing from the kitchen?"

"Did Rand report it?"

"No. It just makes sense to keep track of large kitchen knives, so when one goes missing you're not surprised when someone attacks you with it.”

Samotné prostredie mi veľmi pripomínalo temný stredovek, ale to asi k high fantasy tak trochu patrí a je jednoduchšie vymyslieť všetky tie rasy, pravidlá a hlavne hrdinov tak, aby nevyzerali príliš okato. Neočakávajte ale až taký zaostalý stredovek, skôr taký ľahší a trochu jemnejší odvar. Skôr som sa zamerala na predsudky samotného Veliteľa. Od začiatku totiž boli podozrivé... Ale! To už by som prezrádzala až príliš veľa.

Príbeh sledujeme skrz Yelenine oči. Je to mladé dievča odsúdené na smrť za vraždu, ale miesto toho dostane druhú šancu. Hoci neviem, či to bola nejaká výhra. Stať sa ochutnávačom jedla pre chlapíka, ktorého sa aspoň dvakrát do dňa snaží niekto zabiť, je ako ruská ruleta s nožom. Nie každý výpad vás zabije, ale väčšina zo zásahov vás k smrti veľmi pomaly a bolestivo privedie. Vitajte v krásnej Utópii.

Navyše ma trochu trápilo, že Yelena na začiatku pôsobila ako taká puťka. Budem tam, kde ma postavíš a budem ticho znášať všetko, čo na mňa pripravíš. Nakoniec sa začala kryštalizovať na silný charakter a to som si veľmi oddýchla. Čítanie tak bolo nielen jednoduchšie, ale navyše som si ho aj viac užila.

Zaujímavejší ako ona bol už len Valek, pán jedov a špión najvyššieho rázu. Ak vetríte nejakú romancu, netešte sa veľmi. Nejaké náznaky tam nájdete, ale sú trošku prevalcované ostatnou drámou v okolí. Pretože, čuduj sa svete, Yelena má niečo, čo je veľmi zakázané – magické schopnosti. A tie ju veľmi, veľmi ohrozujú na živote. Čo tam záleží na jednom klišé navyše, všakže?

Samotný príbeh je veľmi jednoduchý. Autorka vyrozprávala príbeh kráľovstva, ako sa zmenilo a ako krehko prežívalo z jedného dňa na druhý. Vždy sa však nájde niekto, kto je nespokojný. Silné myšlienky sa preplietali s akčnými sekvenciami a emocionálne nasýtenými momentmi. Stále sa tam niečo dialo, čo ma udržovalo v napätí a s neobyčajnou chuťou som otáčala jednu stranu za druhou. Mala som podozrenia, kto všetko by mohol stáť za tým, čo sa deje, ale nebola som si istá. Indície sa neustále menili. A to bolo brilantné.

“What have I earned from you, Valek? Loyalty? Respect? Trust?"

"You have my attention. But give me what I want, and you can have everything.”

Keď som sa tak predierala jednotlivými kapitolami, veľmi rýchlo som si uvedomila, prečo je táto séria taká obľúbená. Postavy a i charaktery sú veľmi verne opísané. Nikto nie je len zlý a nikto nie je len dobrý. Každý má svoje slabosti i cnosti. Čo tento romanticky ladený rozprávkový príbeh posúva na novú úroveň.

Prostredie nového sveta tiež prispieva k príťažlivosti a to bez ohľadu na nejaké pochybnosti ohľadom všetkých tých uniforiem a pravidiel správania. Kniha má čo ponúknuť aj po intelektuálnej stránke a občas čitateľa prinúti premýšľať. Možno nie o nehynúcich témach ako čo je to zmysel života, ale ako také krátke zastavenia na púti k vyvrcholeniu príbehu postačia. Myslím, že to všetko napokon zmenilo môj trošku skeptický názor, ktorý vo mne zakorenil po prečítaní úvodných kapitol.

Príbehy o krajine s názvom Ixia sú rozhodne zaujímavé. Všetko má svoje miesto, dokonca aj zdanlivo nepodstatné detaily. Autorke sa nedá uprieť prepracovanosť, ale zase by sa jej toho dalo veľa vytknúť. Ako aj mne, napríklad to moje neustále opakovanie. Zakončím to teda tým, že napriek drobným chybičkám a zádrhelom má príbeh čo ponúknuť. Napríklad aj skvelý zážitok z dynamického príbehu plného mágie, intríg a bojov – či už fyzických alebo tých mentálnych.