Ako zlomiť kliatbu | A Court of Thorns and Roses

Autor: Sarah J. Maas  
Názov: A Court of Thorns and Roses 
Séria: A Court of Thorns and Roses 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Cooboo, 2016 (ČR; 30. 1.)
Hodnotenie na GR: 4.30

When nineteen-year-old huntress Feyre kills a wolf in the woods, a beast-like creature arrives to demand retribution for it. Dragged to a treacherous magical land she only knows about from legends, Feyre discovers that her captor is not an animal, but Tamlin—one of the lethal, immortal faeries who once ruled their world.
As she dwells on his estate, her feelings for Tamlin transform from icy hostility into a fiery passion that burns through every lie and warning she's been told about the beautiful, dangerous world of the Fae. But an ancient, wicked shadow grows over the faerie lands, and Feyre must find a way to stop it... or doom Tamlin—and his world—forever.

“A life for a life - but what if the life offered as payment meant losing three others?”

Po prvej stránke ma neprivítala žiadna magická krajina, ale skôr taký ľudský očistec. Musím priznať, že príbeh mal trošku pomalší rozjazd, než som očakávala, ale to ma od čítania neodradilo. Aj keď tam hrdinka „rozprávala“ len o tom, ako sa jej rodina prepadla do chudoby a čo všetko musí robiť, aby sa mohli najesť – bolo to zaujímavé. Dokonca aj predávanie na trhu. Keď autorka niečo napíše, tak sa postará o to, aby to čitateľa doslova chytilo a už nepustilo. Ale vedela som, že akcia na seba nenechá dlho čakať.

Samozrejme, nešlo by to bez silných postáv. Pri Feyre som nemala potuchy, ako sa jej meno vôbec číta (na to si autorka asi fakt potrpí), ale ako postava neskutočne pohýnala celým príbehom. Najviac sa mi páčila jej uštipačnosť a myšlienkové pochody, ktoré ma väčšinou len dojali skôr ako rozosmiali.

Na druhej strane bol záhadný Tamlin, ktorého si žena proste nemôže neobľúbiť. Bol záhadný ako Fantomas a mal aj rovnakú obľubu v nosení masky, hoci pri ňom to nebolo kvôli celoživotnému presvedčeniu. Lucien a Rhys boli tiež perfektní a skvele sa dopĺňali – raz som chcela prefackať jedného a potom hneď druhého, ale nakoniec sa pochlapili a ukázali, že majú vo vlastnostiach aj niečo naozaj pozitívne.

Celý príbeh bol neuveriteľne dobre premyslený. Niektoré maličkosti mi na začiatku prekážali, prišli mi skutočne zbytočné. Samozrejme, na konci som si to už nemyslela, čo je rozhodne bod k dobru. Nie je umenie napísať niečo potenciálne záhadné, to nájdem v každej druhej rozprávke. Je omnoho lepšie postupne tie záhady odkrývať tak, aby sa všetko vysvetlilo a predsa ostalo dostatok temných bodov ako opôr pri ďalšom pokračovaní. A ti ich bolo viac ako dosť.

Všetko sa odohrávalo v magickom svete preplneného fae a magických bytostí, z ktorých mi behal mráz po chrbte. Ako rozprávkové prostredie, ktoré zdobili nočné mory. A do toho bol zasadený koncept Krásky a Zvieraťa, hoci nebol nejako výrazný. Ale všetko to prispievalo k vytvoreniu dokonalej atmosféry.

Občas sa mi zdalo, že sa môžem len natiahnuť a dotknúť sa toho všetkého, o čom čítam. Inokedy som zase bola rada, že je to skutočne len v knihe. Emócie mi klesali a stúpali úmerne tomu, čo sa tam dialo. Smiala som sa, hnevala sa, bola som zvedavá. A potom prišiel posledný klinček do rakvy a ja som sa pokúsila utopiť vlastnými slzami. (Verte mi, nie je žiadna zábava pokúšať sa to zakryť pred mamou, ktorá sedí vedľa vás.)

“Would you like me to grovel with gratitude for bringing me here, High Lord?"

"Ah. The Suriel told you nothing important, did it?"

That smile of his sparked something bold in my chest. "He also said that you liked being brushed, and if I'm a clever girl, I might train you with treats."

Ale emocionálna stránka takisto fungovala a dosť strategicky to dopĺňali aj rôzne opisy či rozprávania príbehov. Vo svojej podstate vlastne ide o rozprávku. Boj dobra so zlom, rôzne magické zakliatia a väčšinou jediná postava, ktorá všetko môže zmeniť k lepšiemu.

Som skutočne vďačná, že to neostalo len v tej rozprávkovej jednoduchosti a nakoniec z toho skutočne vznikla skôr plnohodnotná high fantasy. Navyše tam vo všetkom rezonoval istý druh tajomna, vďaka ktorému som mohla maximálne hádať, ako sa to všetko vyvinie.

Podrhnuté a sčítané – táto kniha rozhodne má čo ponúknuť. Možno má trošku dlhší rozjazd, ale o to sladšie je vyvrcholenie. Táto autorka už neraz dokázala, že vie, ako vytvoriť nevinne vyzerajúci príbeh, ktorý graduje a graduje, až nakoniec vybuchne v chaose akcie, krvi a surových emócií. Inak to nebolo ani pri tejto knihe.

Navyše si ma získala už len tým, že sa venovala tematike fae. To skutočne zbožňujem a najviac to, ako niekto prezentuje viditeľné i neviditeľné rozdiely medzi ľuďmi a magickými bytosťami. V niektorých príbehoch splývajú, ale skutočne ide o rozdielne druhy. Presne tak to bolo aj v tomto príbehu.

Možno by som teraz mohla začať vymenovávať aj to, čo sa mi nepozdávalo (aby som to neprechválila). Ale keď som si na niečo snažila spomenúť, nedokázala som si nič vybaviť. Moja pamäť už asi nie je to čo bývala. Alebo bol tento príbeh taký skvelý, že som nevnímala prípadné chyby a celkom sa doň ponorila.

Pomalé opisovanie biedneho prežívania sa zmenilo na boj o holý život sršiaci farbami i emóciami, ktoré ma doslova pohltili. Jedna akcia striedala druhú, ale pomedzi to sa preplietali úseky plné opisovania. Všetko sa nakoniec spojilo a vytvorilo dynamický príbeh, ktorý ma zlákal prvým slovom a nepustil až po posledné.

Táto kniha je jasným dôkazom toho, že autorka vie, čo robí. Pohráva sa so svetom, ktorý vytvorila a núti čitateľa „zožrať“ všetko, o čom číta. Neviem si síce predstaviť, čo môže priniesť pokračovanie, ale rozhodne sa naň teším a plánujem si ho prečítať. Pretože už teraz som si (takmer) istá tým, že na mňa opäť bude čakať skvele vymyslený príbeh s vyvrcholením, ktoré ma oberie o reč.