Názov: Moudré z nebe
České alebo slovenské vydanie: Backstage Books, 2015 (ČR)
Hodnotenie na GR: zatiaľ nehodnotené
Kniha
Moudré z nebe je dětským deníčkem, který je však určen dospělým čtenářům.
Nenajdete zde žádnou literární uhlazenost, žádný vysoký styl, jen vyprávění
malého kluka, který si nebere servítky, často odbíhá od tématu a plete páté
přes deváté.
„... kdyby nebylo těch hodin v televizi, tak to člověk ani nepozná, že je půlnoc, a ten novej rok je úplně stejnej jak ten starej, člověk si dá nějaký předsevzetí a za tři dny na něho zapomene...“
Ku knihe som sa dostala úplnou náhodou a skôr akoby
som na ňu naozaj len niekde narazila, mi bola ponúknutá na recenziu. Je veľmi
odlišná od toho, čo normálne čítam, ale niečím ma zaujala. Možno práve tým, že
som chcela konečne siahnuť aj po niečom inom, pri čom by som mohla na chvíľu vypnúť.
Zdá sa, že toto je práve tá kniha.
Ako už prezrádza sám popis, nejde o žiadnu vysokú
literatúru (za čo som vďačná, to nás nútia čítať v škole a fakt netuším,
čo je na tých knihách také „vysoké“). Samo o sebe by sa dokonca dalo
povedať, že nemá ani hlbší zmysel. Je to proste kniha o živote a hlavne
zo života. Nehľadala som v nej žiadne filozofické myšlienky, hoci niektoré „výroky“
boli skutočne trefné a neraz mi vyčarili úsmev na tvári.
Skôr ako to som si všímala, ako veľmi ma bavilo
čítanie. Knižočka je skutočne útla, čo považujem za škodu, ale možno to bolo
písané v hesle „v tom najlepšom treba prestať“. Tak či onak som sa skvele
pobavila. Jednotlivé vety občas nemali hlavu ani pätu, čo dokonale korešponduje
s myslením a vyjadrovaním malého dieťaťa.
V čase, keď sa tento „príbeh“ odohrával, ja som
nosila plienky a objavovala čaro jednoslabičných prejavov radosti a nespokojnosti.
Ale viem si predstaviť, že o pár rokov neskôr som presne takto nejako
premýšľala. Všetko som brala doslovne a často nerozumela tomu, o čom to
tí dospeláci hovoria a prečo zo všetkého robia takú drámu.
Toto dielko skutočne nie je určené deťom, aj keď
nevylučujem, že si to možno nejaké niekedy prečíta. A možno nad tým bude
krútiť hlavou. Ale pre mňa to predstavovalo veľmi kvalitný únik od reality.
Jednotlivé stránky plynuli tak rýchlo, až som sa nenazdala a bol koniec.
Veľmi často som sa smiala. Relaxovala som pri každej
vete. Možno niekto povie, že to nie je nič svetoborné, ale pre mňa to
predstavovalo takýto krásny a úsmevný návrat do detstva, keď som
prikyvovala a súhlasila s tým, že takto nejako som to kedysi vnímala
aj ja.
A komu by som knihu odporučila? Rozhodne
každému, kto by na chvíľu chcel vypnúť a aspoň v čítaní sa vrátiť do
čias, keď nás naozaj trápilo len to, že vonku prší alebo že niekto nevie hrať
vybíjanú.
Som veľmi rada, že sa táto kniha nejakou šťastnou
náhodou dostala až ku mne.
„... protože jsem byl statečnej a zvlád jsem kryptu, tak jsme za vodměnu šli do kapucínský cukrárny na rakvičku, babičce se to zdálo hrozně vtipný, já jsem to teda moc nepochopil, ale vona se vůbec směje takovým divným věcem, minule se třeba hrozně řehtala, když jí strýc Petr z Rakouska přivez Mozartovy koule, to dostala takovej záchvat, až ji tekly slzy.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára