Nech žije kráľovná! | Winter

Autor: Marissa Meyer  
Názov: Winter 
Séria: The Lunar Chronicles 
Diel: štvrtý 
Slovenské alebo české vydanie: snáď sa dočkáme prekladu od Egmontu 
Hodnotenie na GR: 4.60

Princess Winter is admired by the Lunar people for her grace and kindness, and despite the scars that mar her face, her beauty is said to be even more breathtaking than that of her stepmother, Queen Levana.
Winter despises her stepmother, and knows Levana won’t approve of her feelings for her childhood friend—the handsome palace guard, Jacin. But Winter isn’t as weak as Levana believes her to be and she’s been undermining her stepmother’s wishes for years. Together with the cyborg mechanic, Cinder, and her allies, Winter might even have the power to launch a revolution and win a war that’s been raging for far too long.
Can Cinder, Scarlet, Cress, and Winter defeat Levana and find their happily ever afters?

“The young princess was as beautiful as daylight. She was more beautiful even that the queen herself.”

Snažiť sa pri poslednej knihe nejako predstavovať jednotlivé postavy je asi zbytočné a som rada, že sa za ten čas, čo tu neboli, nezmenili a ostali také, ako som si ich pamätala. Pri čítaní tohto dielu som však tak rozmýšľala a uvedomila si, že jedine prvá kniha bola takmer celá sústredená na ústredný pár a ako to ďalej pokračovalo, hlavný domnelí zaľúbenci mali stále menej a menej priestoru až sa nejako stalo, že sa ich romantické trampoty mali vyriešiť v tejto knihe.

Nech sa páči, rozsah na to mali, ale som si istá, že revolúcia by sa plánovala lepšie, ak by ste nemuseli v duchu ešte mučiť úbohý kvietok a pri každom umretom lupienku sa pýtať, či vás miluje alebo nie (mimochodom, odpoveď je určite áno).

Myslím, že nakoniec je trochu škoda, že skutočnú romantiku a vývoj vo vzťahu mohli skutočne prežiť len Cinder a Kai a v istom duchu Scarlet s Wolfom, iste, aj ostatní si toho užili dosť, ale v inom ponímaní.

Príbeh sa od prvej knihy tak veľmi zmenil a odklonil od pôvodného zámeru, až ma občas udieralo do tváre. Neberte ma zle, ten vývoj doslova žeriem a toto je séria, ku ktorej sa vďačne budem vracať bez ohľadu na to, ako veľmi stará pre tento príbeh budem (mimochodom, iste neexistuje niečo také ako byť starý na akúkoľvek rozprávku a toto rozprávka bola, v istom duchu).

Ale vráťme sa ku knihe a k tomu, čo všetko v nej bolo. A, ó, Bože, či tam toho ale nebolo požehnane! Vážne, pohľady rozprávania sa menili hádam len o niečo pomalšie ako udalosti. Raz toto, raz hento. Prisahám, že keby som neležala pri čítaní na posteli, párkrát by to so mnou seklo (okej, to preháňam, ale iste som k tomu nemala ďaleko).

Také dynamické dobrodružstvo plné akcie som vážne nečakala, nehovoriac o tom, že som sa miestami strácala, kto bol v akom čase v zajatí a kedy sa z neho dostal. A hlavne ako. (Hádam, že postavy mali neodolateľnú úchylku podobnú láske, že chceli byť za mrežami.)

Ono vlastne niečo ako koniec alebo všetko okolo toho nemusím riešiť. Od začiatku bolo jasné, ako to skončí. Je to retelling, keby zlá kráľovná vyhrala, asi by viacerí protestovali. Tu išlo len o spôsob, ako to vykonať.

A musím povedať, že autorka to všetko naplánovala skutočne dobre, hlavne ak zoberiem do úvahy, že v prvých troch knihách nemala na podobné veci vôbec priestor. Navyše mala byť táto kniha príbehom o Winter... občas trochu bez Winter, ale iste bola dôležitá.

“I can’t believe this is happening. I can’t fight like this, or start a revolution, or be a queen. I can’t do anything like this. I’m broken. I’m literally broken.”

“Yeah, but broken isn’t the same as unfixable.”

Očakávala som veľké veci, ale toto zakončenie sa mi neskutočne páčilo. Veľmi ma chytilo a neviem si predstaviť, že by sa malo stať niečo iné. Proste táto séria si to zaslúžila (nie, nie len preto, že je to moja srdcovka). Všetko bolo nakoniec vyriešené a vyvrcholenie krásne a dych berúce.

Som rada, že všetky maličkosti, ktorým som občas ani nevenovala pozornosť, nakoniec mali svoje opodstatnenie. Autorka si nastavila latku a s prehľadom ju preliezla. Navyše je veľmi jasne vidieť, ako sa aj ona sama s každou knihou vyvíjala. Jednotka bola taká... omnoho iná.

V niečom jednoduchšia, menej akčná, možno pre niekoho menej zaujímavá. Ale postupom času sa všetko stávalo komplexnejšie, všetci mali svoje malé či veľké úlohy a nakoniec ich aj splnili. Úroveň príbehu sa neuveriteľne zvýšila, za čo autorke tlieskam.

Posledných pár strán akoby bolo trošku rýchlosťou stíhačky, ale hádam, že po niečo vyše osemsto stranách si autorka povedala, že už to nebude zbytočne predlžovať a v celom príbehu dala dosť náznakov, aby sme si ich pospájali. A tak sa to snažím brať.

Čo na tom, že jedna konkrétna „záležitosť“ vyzerala, akoby ju Cinder vytiahla z klobúka. Rozhodla som sa, že to proste nechám tak. Vŕtať sa v tom nemá zmysel, pretože aj keby to bolo o päťdesiat strán dlhšie, skončilo by to rovnako. A to je dôležité.

Kniha ako celok bola skvelým zavŕšením série (čo som zopakoval minimálne stokrát), kde bolo všetko dopovedané až do konca s možným načrtnutím, ako to bude pokračovať. Akoby si tie postavičky mali žiť niekde na nejakom vymyslenom mieste svoj všedný život aj po prečítaní posledného slova. A v podstate to je najlepší koniec, aký mohla séria mať.

To čakanie sa vyplatilo a každý kúsok príbehu je dôkazom, že sa autorka skutočne snažila a podarilo sa jej to. Dynamické dobrodružstvo, pri ktorom som si miestami mala chuť obhrýzať nechty, čítačka skoro vyskočila von oknom (odmietam pripustiť, že by som s tým mala niečo spoločné) a môj krvný tlak sa pohyboval v číslach, ktoré na tlakomeri ani nie sú.

Primárne sa mi ten príbeh nesnažil brnkať na city, ale rovno po nich šliapal. Možno to nie je hlbokomyseľné dielo, ktoré urobí dieru do sveta. Ale je to príbeh, ktorý urobil dieru do môjho sveta. Je to príklad, ako spojením zaujímavého nápadu, spracovania a obrovskej fantázie môže vzniknúť séria, v ktorej sú udalosti také nepravdepodobné, že by sa skutočne mohli stať.

Bez ohľadu na to, že to niekto vníma ako znásilnenie klasických rozprávok.

(A teraz, ak dovolíte, si idem nabiť jednu zo svojich batérií a vymeniť si spálené obvody v mozgovom laloku.)