Desať knižných dní #6: Päť emócií

Ďalší deň projektu som spisovala trošku dlhšie, nakoľko som nemala času kvôli jednej šialenej seminárke, ktorú robím už asi týždeň. Ale nakoniec som sa musela nejako odtrhnúť, aby som sa nezbláznila, a sústredila som sa na príjemnejšiu činnosť a tou je čítanie – alebo v tomto prípade premýšľanie o čítaní a o tom, čo vo mne vyvolávajú knihy a vďaka akým emóciám posudzujem dobré čítanie...

Napätie

Hoci niekedy rada čítam knihy, ktoré sú skôr o ničom a ich prvotným záujmom je zrelaxovať čitateľa, v knihách si cením, ak ma dokážu napínať. Odďaľovanie rozuzlenia, zamotávanie, nové problémy, to všetko ma prinúti otáčať ďalšie strany a keď to nejaká kniha dokáže, nielen, že získa body k dobru, ale totálne si ma získa. Nehovoriac o tom, že ak to napätie vedie k úžasnému vyvrcholeniu, ja slintám blahom 

 

Smútok

Nie, skutočne nie som masochistka, ale je pravda, že dobrú knihu hodnotím aj podľa schopnosti rozplakať ma. Nie všetci autori majú taký dar, aby dokázali len formuláciou slov na niekoho tak silno zapôsobiť, aby z dotyčného vylákali slzy. Stáva sa to skôr ojedinele, ale keď sa slzami snažím roztopiť písmenká z knihy, je jasné, že mám pred sebou kvalitný príbeh. 

 

Smiech

Kto by sa rád nesmial, však? A je pravda, že nie každý sa narodil preto, aby sa z neho stal komik. Ale niektoré postavy sú napísané tak úžasne, že každá veta, ktorá vyjde z ich úst, je doslova hláškou. A pri čítaní sa naozaj rada zasmejem. A ak autor využíva iróniu alebo sarkazmus? Sem s tým!

 

Fascinácia

Je pravda, že mnohí čitatelia neznášajú dlhé opisy a nudia ich, poprípade ich dokonca preskakujú. Klamala by som, ak by som tvrdila, že som to nikdy neurobila. Lenže niekedy... sa vyskytne prípad, keď ma tie opisy zaujmú viac ako čokoľvek iné, keď hltám každé slovo o novom prostredí, predstavujem si, ako to všetko vyzerá a som doslova fascinovaná tým, čo autor dokázal vytvoriť. A áno, ako fantasy nadšenec som vždy fascinovaná každým novým svetom. 

 

Prekvapenie/šok

Napísať knihu je vraj ľahké, ale napísať niečo skutočne nepredvídateľné, je už ťažšie. Táto nevypočítateľnosť je v poslednom čase dosť ojedinelá a preto si ju vážim ešte viac. Momenty, keď neviem, čo sa udeje na ďalšej stránke, alebo len nečakané vyvrcholenie či odhalenie vždy zaručí, že mi padne sánka a príbeh si zamilujem ešte viac. 

 

                               

Opäť zoznam tém, ktoré ešte len prídu:

Akú emóciu vo vás musí vyvolať dobrá kniha? Sú pre vás emócie pri čítaní dôležité?