SlavCon 2016

Tento rok som sa rozhodla, že vyskúšam všeličo nové a medzi tieto skúsenosti určite patrí aj zapájanie sa do zaujímavých projektov a navštevovanie festivalov. Jedných z nich bol SlavCon, ktorý sa konal od piatku do nedele (22. 4. – 24. 4.) v Bratislave. Ako sa mi zapáčila táto moja festivalová premiéra? 

Hoci som počula, že SlavCon je taký menší „con“, je to rozhodne miesto, kde môžete na obdiv vystavovať svoje knihomoľské sklony a nikto sa tomu nebude čudovať. Je totiž možné, že tu nájdete ešte väčších šialencov, než ste vy sami. Pre mňa to jasne značí priateľské miesto, tým pádom som zo všetkého bola veľmi nadšená.

Pricestovali som v trojici s Lyn a jednou spolužiačkou. Umorené sme sa stretli s ostatnými a vybrali sa nájsť to bájne miesto, kde sa to všetko má odohrať. Tam nás privítala klasická snáď ešte socialistická šatňa, kde sme poctivo dostali číselko od našich pokladov, medzi ktorými boli hlavne potreby na spanie.

zbieranie bodov je seriózne, vyhral Chrabromil

Na SlavCone máte možnosť zúčastniť sa všakovakých prednášok, ale takisto sa konala akcia Víkend na Rokforte, počas ktorého si vyskúšate magické štúdium, ku ktorému patrí aj zbieranie bodov a hranie metlobalu.

Ale tomu sme sa my vyhli a rovno sa vybrali na prvé prednášky. Tá prvá bola skôr informatívna a hoci bola zaujímavá, nič som si z nej neodniesla, to isté sa ale nedá povedať o tej nasledujúcej. Niečo s názvom Angelika vs. Game of Thrones je dostatočne výstredné na to, aby ma len prinútilo posadiť sa do miestnosti. Nehovoriac o tom, že chlapíka, ktorý prednášal, by som dokázala počúvať celé hodiny.

Seriózne, skutočne geniálne som sa nasmiala a všetko to začalo skonštatovaním, že Angelika začína fakt krvavo a následným zaklincovaním: „Ty kokso, toto číta moja babka?“ Tak sme sa s ostatnými babami zhodli na tom, že Angelika vážne prichádza do úvahy a možno raz knihy prečítame, aby sme zistili, prečo ich majú naše mamy a staré mamy na poličkách.

Hoci táto prednáška bola príliš kráska, nasledovalo ešte niečo vtipnejšie s názvom Milujem fantasy, televízni nadšenci tušia správne, že to má niečo spoločné s tou večernou šou Milujem Slovensko. V tomto štýle bojovali dva tímy a otázky boli zamerané na Pána prsteňov, Harryho Pottera a iné obľúbené fantasy série.

Dve moje spolužiačky hrali jednom tíme, ale bez ohľad na to, ako veľmi sme sa snažili a ako často sme ich súperov vhodne obviňovali z prisvojenia si nezaslúžených bodov, tie dve s tímom prehrali. Ale komu by na tom záležalo? Skutočne dobre sme sa pobavili a všetci dúfame, že to nie je naposledy, čo sme sa niečoho podobného zúčastnili.

Nakoniec sme ešte prebehli na Tvorbu literárnych svetov a to bola zábava. Príliš veľa ľudí zavretých v príliš malej miestnosti mali vymýšľať vlastné svety, samozrejme, v skupinkách. Tým pádom sme skončili „spárované“ s dievčatami, o ktorých sme netušili ani len to, ako so volajú.

Možno aj preto sme vymysleli fakt šialenú planétu s mimozemskými obyvateľmi, ktorí mali otročiť pre ľudí. Problém bol v tom, že sme sa nedozvedeli, čo by im ľudia mohli ponúknuť. Nakoniec ale našu dilemu doplnili ostatní a čudovali by ste sa, ako často sa tam skloňovali slová ako kapitalizmus alebo komunizmus.

Ale všetka zábava raz musela skončiť a čakala na nás zábavná noc strávená v telocvični. Bolo nás tam menej, ako sme čakali. Dokonca sme tam mali sprchy. Keď sme ich nakoniec predsa len našli, uvedomili sme si ich architektonickú vyspelosť – spoločné sprchy bez deliaceho závesu, ktoré boli väčšinu času aj tak zamknuté. Nie, nič v nich nebolo zo zlata, v skutočnosti tam opadávala omietka. (Aj keď si nemyslím, že by boli zamknuté práve kvôli tomu.)

moja posteľ

Napokon malo prísť na samotné prenocovanie. Spojenie spacák s karimatkou sme ihneď pochopili, ale aj tak nestačili. Zaspávali sme pri mono chrápaní, z ktorého sa čoskoro stalo stereo a nakoniec sa k nemu pridal celý orchester.

V tomto prípade by som vyhodila dirigenta a presunula jeho záujem na husle. No nakoniec sme zaspali, celú noc sa budili a ráno nás privítalo svojou bolestnou krásou, keďže v noci sa nám tvrdá telocvičná podlaha snažila spočítať aj kosti, ktoré sme v tele určite nemali.

Takže sme sa museli nejako rozhýbať. Napríklad poskakovaním v stredovekom duchu pri nácviku všakovakých chvatov s platovými tyčami, ktoré mali predstavovať meče. Väčšina z nás bola vďačná za to, že tie hračky neboli ostré.

Keďže adrenalínu nikdy nie je dosť, vykročili sme smerom k stredovekému táboru, že si skúsime lukostreľbu. Ale nedopatrením sme sa ocitli uprostred fakultného fotenia v rámci víkendu na Rokforte. A zrazu sa z nás stali čestní členovia Bystrohlavu a robili sme in ma fotke „dav“. Vzápätí sme to dokonali, keď sme sa snažili trafiť terč. Verte mi, ja som sa k nemu letiacim šípom ani len nepriblížila, ale aspoň som netrafila ani nikoho iného.

Sobota vlastne bola neustály beh z miestna na miesto, keďže prednášky boli od rána a mnohé z nich sa prekrývali. Niektoré boli skutočne nudné a stratou času, niektoré zase príliš krátke.

Ale dostali sme sa akurát včas na krst kníh od Pavelkovej a Červenáka, aby som sa mohla postaviť do radu a získať podpis od Pavelkovej. Jediné, čo ma mrzelo, bola moja zábudlivosť, inak by som mala jej podpis vo všetkých jej knihách, ktoré vlastním.

zľava Lyn, spolužiačka Biba, ja, Michelle a Neliss

Viete, čo je ešte zábavné? Počúvať plnú miestnosť nadšencov kníh od Tolkiena, ako diskutuje na skutočne kuriózne témy. A teraz nehovorím, že riešili výšku jednotlivých rás, ale zaoberali sa kuriozitami ako: elfská podoba kanalizácie, voľný čas ohyzdov a akú silu potreboval Gandalf na to, aby poškodil statiku lávky v Morii. A to je len zlomok toho, na čom sme sa pokúsili zadusiť vlastným smiechom.

Večerný program bol čerešničkou na torte, bola tombola (jasné, že som nič nevyhrala) a vystúpenia, ktoré boli naozaj zábavné, rovnako ako moderátori. Nasledovala už len posledná prednáška, pri ktorej si cvrkli od smiechu aj zarytí cynici. Jedna vec je téma, ale vystupovanie prednášajúcej? Podľa mňa by každý mal mať takého vtipného priateľa, každý deň by bol krajší.

Druhá noc bola pokojnejšia, počítanie kostí v prevedení podlahy v telocvični bolo síce otravné, ale boli sme takí unavení, že na tom proste nezáležalo. Takže sme vstali o niečom neskôr ako v sobotu, no nebolo nám to na nič dobré.

Po prebudení, raňajkách a pobalení sa do nášho skvelého víkendu začala vkrádať realita a my sme sa museli pomaly odobrať na stanicu, aby sme sa dostali domov. Hoci ani jednej z nás sa nechcelo odísť a najradšej by sme tam ostali až do konca.

tričko SlavCon, odznaky
kniha s podpisom

Slavconovská premiéra bola neuveriteľným zážitkom. Veľa som sa nasmiala, spoznala nesmierne množstvo rovnakých šialencov, ako som ja sama, nabažila sa dosýta atmosféry, oddýchla si a dokonca sa aj niečo nové naučila. (No a jasné, že som si domov niečo priniesla!) Niet sa čo čudovať, že sme svorne potvrdili budúcoročnú účasť. Ale s jedným rozdielom – budúci rok ideme v kostýmoch!

Ako ste na tom vy a podobné akcie? Tiež ste z nich rovnako nadšení ako ja?