Knihomoľ editorom alebo čo priniesol tretí a štvrtý semester

Takto pred rokom som písala o tom, aký bol pre mňa druhý semester na vysokej. Verte mi, stále je to poriadne ťažké, ale aspoň sme sa naučili viac sa zabávať a smiať aj sami na sebe. Na druhej strane bol tretí semester trochu chudobnejší na špeciálne zážitky (Alebo som si ich len zabudla zapísať?), tak som sa nakoniec rozhodla spojiť ho aj so štvrtým. Takže čo mi priniesol druhý ročník? Všeličo. Dúfam, že vás to nevydesí, ale rozosmeje. Rovnako ako mňa, keď na to spomínam.

Vedomosť č. 1: Vzduch nie je potrebný na to, aby ste prežili

Na vysokej sa často nájdete v pozícii, že si nemáte na čo sadnúť. V niektorých prípadoch dokonca neprichádza do úvahy ani tá špinavá zem, nakoľko aj tá býva zväčša obsadená. Preto je veľkým víťazstvom, keď sa nájde učebňa, do ktorej sa zmestíte vy a ďalších dvadsať vašich spolužiakov, ktorí trpia štúdiom toho istého odboru. Nuž, niekedy ani dostatočne veľká miestnosť nezaručí, že sa vám bude dobre študovať. Tí blázni, ktorí totiž miestnosť navrhovali, zabudli na malý, ale veľmi žiaduci detail, ktorý sa volá okno. Takže ak je vám teplo a chcete čerstvý vzduch, budete musieť jedine otvoriť dvere. A potom si vypočujete všetky sťažnosti ostatných študentov, ktorí kúsok vyššie po chodbe sedia v jedálni pri obede. Teda, projektant by mal dostať nedostatočnú a vrátiť sa do lavice. Je vrchol drzosti nedať do miestnosti okno. Z čoho vyskočíte, keď vás premôže zúfalstvo? Z dverí? A pri tom budete dúfať, že sa správnym spôsobom pošmyknete na práve umytej podlahe a vybijete si aspoň dva zuby? Nie, okno je proste efektívnejšie a dramatickejšie.

Vedomosť č. 2: Niektoré predmety sú prudko sexistické

Na mnohých vysokých školách musia študentky riešiť úchylných profesorov, ktorí sa neštítia obchytkávať dievčatá vo veku ich vnučiek. Na takých len impotenciu alebo nejakú zriedkavú chorobu. Našťastie takých nebýva mnoho. No zažili ste niekedy, že bol komplet celý predmet tak trochu sexistický? Nuž, niečomu takému som neverila, kým som nezačala chodiť na morfológiu. Veľmi nevinný predmet, niekedy zábavný. Až do momentu, kým vyučujúci neprehlási, že sú príslovky v prechode. Vtedy si vodou oprskáte obrazovku počítača a zisťujete, či ste skutočne počuli dobre. Vrcholom už je len vaša teória, podľa ktorej by feministky nemohli študovať morfológiu, nakoľko príslovky majú iné použitie práve v mužskom rode. S tým zaklapnete počítač a snažíte sa ignorovať ďalšie poznámky vyučujúceho, ktoré nie sú práve s kostolným poriadkom.

Vedomosť č. 3: Nielen vás nudia niektoré prednášky

Prednášky sú zbytočnosť a tie, ktoré sú „nepovinné“ sú také obľúbené ako špenátový prívarok v školskej jedálni. Ak nemusíte, príliš často nenamáhate mozgové závity svojho vyučujúceho tým, že by musel správne prečítať vaše meno. Keď tam už sedíte, väčšinou len pozeráte do steny, sem-tam si niečo zapíšete a naplníte svoje poznámky veľmi zaujímavými poznámkami, ktoré vám pred skúškou nepomôžu, ale aspoň sa na nich zasmejete. (Napríklad v tomto vedie moja spolužiačka. Najlegendárnejší komentár v jej poznámkach bola nedopísaná veta a za ňou poznámka: „Prepla slajd, bzdocha.“) Takže je proste jasné, že vás to väčšinou nudí. Raz za čas však prídete na prednášku, ktorá nudí aj prednášajúceho. Ten zíva, popíja kávičku a stále kontroluje hodinky. Pri odpovedi na otázku o tom, koľko minút chýba do konca, len vypleští oči a skonštatuje: „To ešte toľko?“ A vy máte takýto predmet brať vážne?

Vedomosť č. 4: Vždy a za každých okolností sa musíte smiať

Smiech je všeliek, o tom vedeli už naši starí rodičia. Niekedy je to práve úsmev, ktorý vás na akademickej pôde zachráni od šialenstva. Aj keď, šialení ľudia sa usmievajú ešte viac... Každopádne sú také predmety, pri ktorých vymyslíte skutočne kreatívne spôsoby rozptýlenia. Začne to hraním piškvoriek počas semináru z literatúry. Tento váš pokus okomentuje vyučujúci slovami: „Kto vyhral?“ Neskôr si cez prednášku na facebooku dopisujete so spolusediacou o tom, ako prednášajúci strašne trepe. Neskôr to pokračuje tým, že sa otvorene smejete na tom, o čom prednášajúci rozpráva. To, čomu nerozumiete, získa nové použitie. Taká juxtapozícia nakoniec skončila ako nová poloha z kamasútry s prívlastkom „na ypsilon“. Následný výbuch smiechu sa prednášajúcej veľmi nepozdával. Tým sme si boli isté aj napriek tomu, že každé jej oko ubieha do inej strany. Vrchol vašej snahy zabaviť sa nasadí už len niekto z vyučujúcich. U nás jedna z nich zahlásila: „Horváth, nezoberiete si Absynt?“ Zaujímalo niekoho, že Absynt je knižné vydavateľstvo a s absintom má spoločný len názov? No, samozrejme, že nie, veď sme študenti! Takže hor sa na absint!

Vedomosť č. 5: Ani počítač nezvláda niektoré múdrosti

Na študentský život sa nutne viaže aj lenivosť. S tou sa väčšinou neukazujete na prednáškach, na semináre tiež chodíte len sporadicky a len využívate možnosť voľných absencií, ktoré vám boli v rámci predmetu udelené. Nakoniec však aj tak všetky možnosti vyčerpáte a musíte si tam tú hodinu a pol odsedieť, aj keby z neba padali premietacie plátna nasledované dataprojektormi. Vaša negativita sa prenáša na všetko, s čím prídete do kontaktu. Stoly kvíkajú a chrčia, keď na nich píšte. Stoličky sú také nepohodlné, že by pokojne mohli byť aj z betónu. V miestnosti je teplo. Nie je tam vzduch. A keďže píšete na počítači, ani tomu sa veľmi nechce. Nakoniec nevydrží mieru idiocity toho, čo píšete, a proste sa vypne. Spolu s nutným reštartom jeho „mozgu“ však vymaže aj niekoľko strán údajne neuložených poznámok. Niekto by sa naštval. Vy ste takí zúfalí, že to vnímate ako znamenia, že sa na to máte proste vykašlať.

Vedomosť č. 6: Vražedné chúťky nemajú len študenti

Tento bod veľmi súvisí s tým predchádzajúcim. Niektorí ľudia nezvládajú stres najlepšie. Aj preto toľko vysokoškolákov tak často pije, či už niekde v súkromí popíjajú vínko namiesto vody, alebo verejne žúrujú do rána. V našom prípade popíjame orechovicu priamo z fľaše, lebo to, čo sa učíme, napísal šialenec so slovnou zásobou väčšou, ako majú pán Gúgl a teta Wikipédia dokopy. Takže potom vás bolí hlava, sedíte v škole a všetci hučia ako včely v nejakom prekliatom úle. Nie je sa čo čudovať, že začínate vymýšľať najefektívnejšie spôsoby, ako sa zbaviť ich tiel. Vražedné chúťky vás prepadajú neustále a nie je možné sa im ubrániť. Niekedy dokonca podľahnú aj vyučujúci. Zistíte to len tak mimochodom, nenápadne. Sedíte si na prednáške, za oknom krásny deň, ale vy sa moríte s estetikou niektorého literárneho hnutia, o ktorom ste nečítali ani v najhrubšom slovníku. Dnu vletí bzučiaci hmyz neidentifikovateľného pôvodu a myslí si, že sa snáď s nami niečomu priučí. No a keď si sadne na okno, dovtedy pasívny vyučujúci zoberie tie hnusné papiere, z ktorých diktuje, poskočí si a týmto hrubým štósom papierov dotyčného úbožiaka zabije. So spokojným úsmevom sa vracia späť na svoje miesto. Korunu tomu nasadí už len jeho nasledujúci komentár: „Od vražedných sklonov späť k estetike literárneho realizmu.“ Takú akčnú scénu ste nevideli ani v Matrixe, to mi verte.

Vedomosť č. 7: Výletové návraty do stredoškolských čias

To, že je vysoká v mnohom podobnom základnej škole, som hovorila už neraz. Nejde len o správanie vyučujúcich, ale niekedy aj vašich spolužiakov. Avšak so základkou sa spájajú aj príjemné spomienky a tie sa viažu hlavne na koncoročné výlety. Takže hej, aj my sme sa vybrali na výletík a ako správni editori, to bolo do knižnice. Úžasná knižnica s viac knihami, ako za celý život prečítam. Aké úžasné miesto. Samozrejme, zábavnejšie ako tento výlet, bola samotná cesta. Šofér autobusu si zarobil asi na mesiac dopredu. Okrem nás tam totiž nikto nesedel. Boli sme takí hluční, že nás vysadil rovno pred miestom určenia, čo na tom, že zastávka bola o poriadny kus po ceste vyššie. A bonus pre neho, že sa nás tak rýchlo zbavil? Naspäť sme opäť išli s ním. To nám len s povzdychom automaticky vydal toľko lístkov, koľko nás bolo. Pravdepodobne si dal do uší štuple, pretože ráno sme boli ešte zaspatí, ale na obed už sme boli živší. Politická debata o voľbách bola len jednou z príkladov.

Vedomosť č. 8: Nielen internátny život je vzrušujúci

Mnohí hovoria, že v internáte zažijete úžasné veci, každý večer je párty, všetci sú tam super zábavní a úžasní. Nuž, možno tak v americkom filme. Je tam zábava, ale tá väčšinou zaberá symfóniu búchania dvier bez ohľadu na nočnú či rannú hodinu.  Stretnete tam tiež všakovakých divných ľudí s pohľadom vraha a správaním štamgasta miestneho pohostinstva. Tým pádom čo najskôr odídete. Skončíte niekde v byte. Komunistické výdobytky architektúry vám zabezpečili prechodnú kúpeľňu a hlavnú diaľnicu hneď pod oknom, ale je to lacné a ľahko prístupné, tak len ticho mlčíte a uvažujete o napísaní poradovníka do sprchy.

A medzitým sa snažíte nezabiť svoju spolubývajúcu, ktorá používa váš šampón, sprchový gél, prostriedok na umývanie riadu najskôr vypila, z chladničky vyjedla všetko, čo nebolo priskrutkované a ešte má tú drzosť tváriť sa ako zhulený krtko, ktorého práve vykopli z krtinca. No a keď si myslíte, že to nemôže byť horšie, začnú prepadovky od susedy. Od tej susedy, ktorá s vašou spolubývajúcou študuje, je totálne šialená a nemá úctu k vášmu osobnému vlastníctvu. Čiže ak niečo pred ňou jete, zákonite to nezjete, lebo ona vám s tým pomôže. Kto kedy tvrdil, že len na internáte sa dá zažiť sranda? Tak toho dotyčného by som týždeň nútila bývať u nás. Hneď by zmenil názor.

Vedomosť č. 9: Och, tie šesťnohé beštie

Zvieratká sú dôležité. Pôsobia antistresovo, odbúravajú negatívnu energiu a keď sa s nejakým maznáte, všetko vyzerá lepšie. Za predpokladu, že vaše domáce zvieratko nemá šesť nôh, tykadlá a nie je premnožené kvôli množstvu pozostatkov jedla všade navôkol. V tom prípade vám tieto beštie zdvihnú krvný tlak tak, že by pri jeho meraní vybuchol aj tlakomer, a teoreticky by ste mohli vyhlásiť Olympiádu v ich zabíjaní. Sloboda zvierat bokom, tie malé čierne ohavnosti sú veľmi rýchle a drzé, nemajú úctu k vášmu osobnému priestoru a chodia vás obkukávať aj na záchod. Dosť, že tam počujete susedku spievať, ešte vás aj špehujú. Posledná kvapka padla v moment, keď si z umývadla urobili osobný bazén. Všetky dostupné látky na hubenie mravcov si nájdu svoju cestu do košíka v obchode. Vďaka nim sa ich aspoň na pár mesiacov zbavíte. Čo je zlá správa? Tí bastardi sú fakt odolní.

Vedomosť č. 10: Bývate s rovnakými šialencami ako ste vy

V prvom ročníku som mala úžasné spolubývajúce. Veľa sme sa nasmiali, ale občas sme sa rozprávali aj o vážnych témach (ale fakt len občas). Svorne sme však nadávali na školu. Bolo jasné, že spolu ostaneme tak dlho, pokiaľ nám to škola umožní. Naše spolubývanie je niekedy aj veľmi kreatívne a občas si tie naše výmysly musíme zapísať. Tak sa s vami podelím o tie vydarenejšie:

Katka: (spieva pesničku od Patejdla) Dvaja!

Ja: Nie, radšej spím sama.

(na stole je už tri mesiace plechovka Veľkopopovického kozla) Na stole máš Zlatého bažanta! Či čo je to zlaté...

Pretáčala očami ako zemeguľa, keď sa točí okolo slnka.

Idem na WC a potom si dám jeden belón. Myslín na melón a chcela som povedať banán.

(o nejakej šialenej vyučujúcej) Zadržiava v sebe prdy, tie potom putujú do mozgu a z toho potom vychádzajú posraté nápady. Ak má vôbec mozog...

Keď je niekto debil, nemôže byť rogalo!

Ako vyzeral váš rok/polrok/semester?