Veľmi zvláštny detektív | Jackaby

Autor: William Ritter 

Názov: Jackaby 
Séria: Jackaby 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2015 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.80

Abigail Rooková právě přicestovala do Nového Fiddlehamu v Nové Anglii. Píše se rok 1892 a ona nutně potřebuje najít práci. Potkává R. F. Jackabyho, detektiva objasňujícího neobjasnitelné, jehož bystré oko si všímá všeho neobvyklého — což zahrnuje i pozorování nadpřirozených bytostí. Abigail má zase jiný dar, dokáže si všímat obyčejných, ale podstatných detailů, takže se na místo Jackabyho asistentky výborně hodí. Hned během svého prvního dne v novém zaměstnání se Abigail ocitne uprostřed napínavého případu: ve městě řádí sériový vrah. Policie je přesvědčená, že se jedná o běžného kriminálníka, ale Jackaby si je jistý, že je to nelidská stvůra, jejíž existenci policie — s výjimkou mladého pohledného detektiva Charlieho Canea — vytrvale popírá.

„Tenhle svět je plný drakobijců. Ale potřebujeme také pár lidí, kteří nejsou příliš namyšlení na to, aby naslouchali rybám.“

William Ritter je povolaním učiteľ, ktorý sa rozhodol spríjemniť si dlhé roky učenia na strednej škole písaním. Už po prvých slovách je jasné, že sa rozhodol veľmi správne. Hoci ide o jeho prvotinu, rozhodne má čo ponúknuť a zabezpečí, že z neznámeho človeka sa môže stať pomerne známy spisovateľ.

Príbeh je vystavaný vlastne celkom jednoducho, čo si však uvedomíme až na jeho konci. Všetky udalosti sledujeme očami Abigail, mladej ženy, ktorá je v podstate na úteku pred svojim nudným životom dobre vychovanej anglickej dámy objímanej poväčšine čipkami a volánikmi.

Avšak jej uhol pohľadu by sa dal považovať za obyčajný a podstate predstavuje názory akéhokoľvek človeka, ktorý by sa dostal k podobne magickým záležitostiam. To z nej nakoniec robí veľmi sympatickú postavu.

Jackaby, detektív trochu zvláštnych prípadov, vôbec nevyzerá ako geniálny vyšetrovateľ. Skôr ako popletený človiečik, ktorý často nevidí ani tie najväčšie náznaky, až kým mu v nich niekto „nevymácha nos“. Ale na druhej strane sa neviete zbaviť dojmu, že je rovnako brilantný ako zmätený.

Táto dvojica vás prevedie celkovým dejom veľmi rýchlo a nikdy nemáte pocit, že by ste sa nudili. Do udalostí padajú zásadne po hlave a nie len občas sa mi darí čitateľa aj rozosmiať.

„Slečno Rooková, já nejsem okultista. Jsem vědec a řídím se rozumem. Věřím jen tomu, co vidím nebo co mohu dokázat, i když to, co vidím, ostatní lidé často obtížně chápou. Díky tomu vidím pravou tvář věcí tam, kde ostatní spatří jen iluze — a kolem nás je spousta iluzí, spousta masek a pozlátek. Celý svět je jeviště, jak se říká, a zdá se, že já mám jediné sedadlo, ze kterého je vidět za oponu.“

Na druhej strane by bolo nesprávne tvrdiť, že je táto kniha komédiou alebo nejakým trilerom s prehnane premyslenou zápletkou. Tí vnímavejší už hneď na začiatku začnú tušiť, kto má na svedomí divné udalosti, ktoré sú niekedy akoby vystrihnuté z béčkového hororu.

Hektolitre krvi sa tam vylievajú po uliciach a všetkým dochádza čas. No členovia policajného zboru majú stále čas na spochybňovanie zdravého rozumu Jackabyho a naháňajú sa za niečím, čo sa im snaží pomôcť.

V tomto smere ide o veľmi typické správanie každého skeptického človeka a naprieč knihou narazíte hneď na niekoľko podobne ladených pasáží. Za normálnych okolností by to mohlo dej spomaľovať, ale autorovi sa podarilo aj toto zapracovať tak umne, že to vlastne pomáha príbehu napredovať.

Jackaby je príbeh trochu excentrického a popleteného detektíva, ktorý vidí svet úplne inak, než všetci ostatní. To mu dáva jedinečnú výhodu, ale takisto z neho robí postavu, ktorá nie úplne stojí nohami na pevnej zemi. Vďaka tomu nám môže prezentovať svet plný fantázie a všakovakých nebezpečných aj úžasných bytostí.

Napriek istému kriminálnemu potenciálu však toto nie je výhradne detektívka, skôr ide o román o hľadaní zločinca, ktorý vám vyplní voľné chvíle, pomôže vám zrelaxovať myseľ a pri rôznych príležitostiach vás aj pobaví. No v deji napriek tomu ostávajú aj tie závažnejšie scény plné napätia a krvi, ktoré z príbehu nerobia úplnú grotesku. To je rozhodne dobré, vďaka tomu sa v knihe neustále niečo deje.

Síce to nie je kniha, ktorá by vás posadila na zadok a naveky vás poznamenala, ale aspoň sa dobre a rýchlo číta a po jej zatvorení vo vás ostane pomerne príjemný pocit. Avšak stále by sa dala prirovnať skôr k priemerným záležitostiam – len s jedným Jackaby navyše.