Sila odkladanej pomsty | Snow Like Ashes

Autor: Sara Raasch 
Názov: Snow Like Ashes (čes. Sníh nebo popel) 
Séria: Snow Like Ashes (čes. Sníh nebo popel) 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: CooBoo, 2017 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.98

Sixteen years ago the Kingdom of Winter was conquered and its citizens enslaved, leaving them without magic or a monarch. The Winterians' only hope for freedom is the eight survivors who managed to escape, and who have been searching for the opportunity to steal back Winter’s magic and rebuild their kingdom ever since.
Orphaned as an infant during Winter’s defeat, Meira has lived her whole life as a refugee. Training to be a warrior—and desperately in love with her best friend, Winter’s future king—she would do anything to help Winter rise to power again. So when scouts discover the location of half of the ancient locket that can restore their magic, Meira decides to go after it herself—only to find herself thrust into a world of evil magic and dangerous politics, and to realize that her destiny is not, never has been, her own.

“Someday we will be more than words in the dark.”

Sara Raasch je americká autorka, ktorá sa vďaka svojej prvotine stala pomerne populárna. Už od veľmi mladého veku vedela, že jej život bude súvisieť s knihami a kreslením. Keď pred tromi rokmi vyšiel prvý diel jej trilógie, neobsahoval síce žiadne autorkine kresby, ale za krátky čas sa z titulu stala pomerne známa záležitosť. Až tak veľmi, že sa séria do dnešného dňa preložila do viac ako desiatich svetových jazykov.

Koncept tejto knihy je pomerne jednoduchý a priamočiary. V tomto svete sa nachádzajú štyri základné národy, ktoré sú inšpirované ročnými obdobiami. Ľudia majú svoje vlastnosti a zjav, ktorý ich jasne odlišuje od ostatných období. Inak vyzerá „Jaran“ a inak „Leťan“, no hlavným záujmom tejto série sú „Zimáci“. Neviem, ako in ak by som ich mala nazvať v preklade, ale na tom asi aj tak nezáleží.

Pred šestnástimi rokmi sa vládca Jari rozhodol, že na Zimu zaútočí, armádu pobil a tí, čo prežili, otročia v pracovných táboroch v rôznych častiach jeho krajiny. Len dvadsiatim piatim ľuďom sa podarilo utiecť a z nich sa postupom času stali nielen rebeli, ale aj akýsi bojovníci za oslobodenie celého zimného národa. Ako vidíte, ich osud je pomerne ťažký a misia od začiatku odsúdená na nezdar. Teda, taká malá skupinka proti celému kráľovstvu? A potom, že Dávid nemal proti Goliášovi žiadnu šancu.

V tomto nie veľmi harmonickom prostredí vyrástla aj Meira, hlavná hrdinka, ktorá zo všetkého túži po tom, aby pre svoj národ bola niečím užitočná. Hoci má len šestnásť rokov, prežila toho naozaj veľa a pozerať sa na svet jej očami je príjemné. Nie je to žiadna naivka, je naozaj silná, dokáže sa oháňať jedným exoticky vyzerajúcim nožom (som si istá, že je to stále nôž, aj keď to má tvar kruhu) a vďaka nej do príbehu prenikali naozaj výživné emócie, ktoré ma neraz chytili za srdce.

Dej je veľmi dynamický. Autorka nestrácala čas zbytočnými opismi a často v deji niektoré menej významné pasáže radšej preskočila, než by mala riskovať, že čitateľa unudí prípadnou stagnáciou alebo opismi. Vďaka tomu v knihe prakticky neexistovala časť, v ktorej by sa nič nedialo. Okrem samotnej túžbe po pomste však dej pretkali aj mnohé tajomstvá, nakoľko Meira (a tým pádom ani čitatelia) netuší, ako vlastne Zima padla a prečo.

Svet ročných období však nie je taký malý, ako by sa mohlo zdať. Okrem týchto štyroch krajín tu existujú ešte ďalšie štyri kráľovstvá nazývané aj „rytmické“. Medzi ročnými obdobiami a rytmami je však nevraživosť a je jasné, že silné slovo v príbehu majú aj intrigy a boje o moc, ktoré tak neodmysliteľne patria ku kráľovskému dvoru. Tu oceňujem hlavne to, že autorka jasne opísala, ktoré krajiny proti sebe zbroja a prečo. (Na porovnanie, v knihe Falošný bozk som o ničom z toho nemala ani len potuchy.)

“That's why literature is so fascinating. It's always up for interpretation, and could be a hundred different things to a hundred different people. It's never the same thing twice.”

Napätie klesalo a stúpalo úmerne tomu, čo sa dialo v deji. Autorka našla rovnováhu medzi vysvetľovaním a akciou, vďaka čomu príbeh ani na chvíľu nestagnoval a príjemne sa čítal. Vďaka hlavnej hrdinke bolo rozprávanie aj dostatočne emotívne. Postupne sa rozpletali tajomstvá, pribúdala temnota, akčné bojové scény, ale aj silne filozofické časti, ktoré mali ukázať silu charakterov niektorých postáv.

Jediným problémom knihy tak bolo občasná hojdačkovitá logickosť niektorých scén. Totiž, niektoré scény na mňa pôsobili mierne nelogicky, hlavne tie na začiatku knihy, čoho dôsledkom som si chcela udierať hlavu do steny. Výhrady však mám aj k niečomu inému. YA literatúra má svoje atribúty, no vážne by sa nedalo písať bez tých milostných trojuholníkov?

Snow Like Ashes je naozaj zaujímavá kniha napísaná veľmi príjemným spôsobom. Autorkin svet síce nie je úplne najoriginálnejší, keďže si za základ vybrala ročné obdobia, ale napriek tomu je výborne opísaný a vyskladaný je to najmenších detailov. História jednotlivých kráľovstiev bola do deja komponovaná postupne, takže rozprávanie nestrácalo nič na svojej dynamickosti.

K celkovému zážitku prispievali aj tajomstvá a mágia, no nechýbali ani bojové scény plné krvi, napätia a hlavne skutočne živé emócie. Postavy v knihe boli sympatické a dobre opísané, avšak v popredí je hlavne Meira, ktorá je zároveň rozprávačkou príbehu. Oproti naivným a ufňukaným slečinkám je toto dievča pripravené kedykoľvek sa biť, vie sa dobre brániť a hlavu má na správnom mieste. Navyše má veľmi silný charakter, čo ja osobne oceňujem asi najviac. Niekedy je ťažké nájsť postavu, ktorá by vo svojich názoroch bola skutočne nemenná.

Táto séria má naozaj potenciál. Zamilovala som sa do tohto sveta, do postáv, do mágie, prosto do všetkého. Len dúfam, že ten milostný mnohouholník zatiaľ neznámeho potenciálu autorka nechá zapadnúť prachom. Práve toto klišé stále nedokážem v YA literatúre „preniesť cez srdce“. Takže ak by sme sa zbavili tejto nedokonalosti a niektorých nelogických momentov, bolo by to úplne bezchybné.