Čas po vojne | A Court of Frost and Starlight

Autor: Sarah J Maas

Názov: A Court of Frost and Starlight
Séria: A Court of Thorns and Roses (slov. Na dvore z tŕňov a ruží)
Diel: novela 3.1
Slovenské alebo české vydanie: v slovenčine Slovart; v češtine CooBoo
Hodnotenie na GR: 4.1

Feyre, Rhys and their companions are still busy rebuilding the Night Court and the vastly changed world beyond. But Winter Solstice is finally near, and with it a hard-earned reprieve. Yet even the festive atmosphere can't keep the shadows of the past from looming. 
As Feyre navigates her first Winter Solstice as High Lady, she finds that those dearest to her have more wounds than she anticipated – scars that will have a far-reaching impact on the future of their court.

“To the blessed darkness from which we are born, and to which we return.” 

Sarah J Maas je americká autorka, ktorú v tomto bode jej spisovateľskej kariéry nemusím nejako zvlášť predstavovať. Kto nečítal ani jednu jej knihu, minimálne o nej počul. A kto o nej nepočul, žije najskôr pod kameňom na opustenom ostrove. Mnohí jej meno skloňujú v spojitosti s jedinečnou jej písania a faktom, že pomaly ale isto vytvára ikonické série YA literatúry. Zatiaľ čo mnohí hejteri nesúhlasia, faktom ostáva, že takej popularite by sa netešila, ak by nevedela aspoň decentne písať.

Krátke novely, resp. novely doplňujúce už rozbehnuté série, sa mi ťažko hodnotia, nakoľko nepredstavujú úplne komplexný príbeh. Sú len akýmsi doplnením už vyrozprávaného deja, pomyselná posledná bodka predtým, ako sa autor presunie k ďalším príbehom alebo len k pokračovaniu už rozpracovaného projektu.

Preto netuším, prečo napriek týmto logickým faktom väčšina čitateľov od tejto tenkej knižočky očakávala niečo podobne epické ako ACOMAF, no v konečnom dôsledku sa nič také nekonalo, takže boli sklamaní a ešte kvôli tomu aj frflali. Lenže to už nie je súčasťou tejto recenzie, preto svoje malé logické okienko zatváram a presuniem sa k hodnoteniu toho, pre čo sme tu všetci – táto novela.

Feyre a ostatní prešli naozaj dlhú cestu a čiastočne o nej premýšľajú aj na stránkach tejto knihy. Viaceré postavy dostali svoj vlastný uhol pohľadu, takže som sa mohla pozrieť do ich hlavy. Zatiaľ čo to nijakým spôsobom neprispelo dynamike alebo komplexnosti, uvedomujem si, že táto kniha má slúžiť ešte ako niečo iné – ako príprava pôdy na ďalšie pokračovania. Čo ma ani v najmenšom neprekvapilo. Pretože som to očakávala.

Ak sa nad tým zamyslím, žiadny príbeh nie je úplne ukončený, kým žijú postavy, ktorým sa venuje. Práve preto nám Sarah venovala pohľad na to, čo robia, keď sa ich sny naplnia. Vojna sa skončila podľa predstáv väčšiny jej účastníkov, avšak teraz prišla tá náročnejšia časť. Preživší sa musia vrátiť späť do svojich rutín a zvyknúť si na to, že sú o niekoľko ľudí chudobnejší. Či už ide o synov, manželov, bratov, ale aj matky alebo sestry – všetci o nikoho prišli a pociťujú ich smrť ako prázdnotu.

Taký už ale býva čas po vojne. Boje utíchli, krv zmyl dážď, ale nie je možné to nazvať ani mierom. Pretože ešte nikto nie je spokojný a všetci viac-menej hľadajú svoje miesto. Preto hlavní hrdinovia musia robiť to, čo vlastne robili celú trilógiu. Rhys, Cassian a Az sa snažia všetkých držať pokope, aby sa navzájom nepozabíjali. Pátrajú aj po najmenších prejavoch rebelantstva a snažia sa prísť na to, ako to vyriešiť k spokojnosti všetkých a bez toho, aby bola preliata ďalšia krv.

“I will never stop being grateful to have you in my life, either, Feyre darling. And no matter what lies ahead"--a small, joyous smile at that--"we will face it together. Enjoy every moment of it together.”

Feyre, Elain, ale aj Lucien hľadajú svoje miesto v novej spoločnosti a každý iným spôsobom. V tejto trojici je najvýraznejšou osobnosťou Feyre, nakoľko stále pôsobí ako akási hlavná postava, hoci jej slovo nie je ani v najmenšom to najhlavnejšie. Ale to je v poriadku. Nakoľko mám pocit, že v každej doterajšej knihe si musela zvykať na nové okolnosti. Najskôr na život medzi fae, potom na svoje nové schopnosti, neskôr skúšala rôzne úlohy medzi nimi aj také kuriózne ako špión a vyjednávač. A teraz sa má naplno zhostiť úlohy „high lady“ celého dvora a aby to nemala ľahké, blíži sa aj oslava Zimného slnovratu.

V tomto bode si dovolím poupraviť anotáciu, nakoľko Feyre nepripravuje žiadnu oslavu ani nič podobné, nakoľko celý festival sa pripraví sám a jej jedinou úlohou je nakúpiť darčeky. Na druhej strane, ona to na začiatku netuší, takže si to najskôr musí uvedomiť. No a v tomto povojnovom nie úplne mierovom chaose vystupujú všetky známe a obľúbené postavy a snažia sa držať pokope nielen seba, ale aj svojich blízkych. Bez ohľadu na to, že sa dokážu usmievať, neznamená to, že sú úplne šťastní.

Kľúčovým je však to, že sa naozaj snažia. Aj keď je niekedy otázne, o čo presne sa to snažia. A to je zámerom tejto knihy – ukázať, že postavy sa nedokážu meniť zo dňa na deň, ale napriek tomu sa o to pokúšajú. No a jasné, že je to aj reklama na ďalšie pokračovanie, preto je tam ukážka z pripravovanej štvrtej knihy. Aby sme sa mali na čo tešiť a aby bolo jasné, že všetky tie tančeky, čo postavy predvádzali v tejto novele, sú ukážkou toho, čo nás ešte len čaká.

A Court of Frost and Starlight je teda príjemným čítaním o obľúbených postavách, ale nenechajte sa mýliť, stále je to novela. Tým pádom sa v nej síce opisuje niekoľko príhod, ale nečakajte niečo rafinovanosti románu. Takisto ani postavy sa nijako nevyvíjajú. Pretože je to novela. A ak si to neviete zapamätať, vráťte sa do školských lavíc a zopakujte si teóriu žánrov.

Rhys, Feyre sa ostatní sa snažila dať dokopy svoj rozbitý život po vojne. Hľadajú svoje miesto, definujú svoju budúcnosť. A k tej budúcnosti patrí aj romantika, nakoľko sú pár. Takže by som prosila niektorých pokrytcov, aby si hlavy vybrali zo zadkov a prestali hejtiť nejakú knihu len preto, že sa tam objaví nejaká posteľná scéna. Naozaj verím tomu, že väčšina týchto ufrflaných slečien vlastní niekoľko kúskov vystrihnutých z červenej knižnice a 50 odtieňov sivej im hovorí pani.

(A oháňať sa tým, že v YA literatúre to nemá čo robiť, tiež nie je riešenie. Asi ma totiž minul obežník, nakoľko si neuvedomujem, že by niečo podobné bolo v YA literatúre zakázané, hoci je pravda, že väčšina spisovateľov sa podobným scénam vyhýba. Avšak k témam YA literatúry patrí aj preskúmavanie vlastnej sexuality. Obávam sa však, že väčšina ľudí ju ešte stále preskúmava starým osvedčeným spôsobom – v posteli s inou osobou.)