Emocionálny rozmer softvéru | Thunderhead

Autor: Neal Shusterman

Názov: Thunderhead
Séria: Arc of a Schythe
Diel: druhý
Slovenské alebo české vydanie: prvý diel v slovenčine Slovart, v češtine YOLi
Hodnotenie na GR: 4.55

The Thunderhead cannot interfere in the affairs of the Scythedom. All it can do is observe—it does not like what it sees.
A year has passed since Rowan had gone off grid. Since then, he has become an urban legend, a vigilante snuffing out corrupt scythes in a trial by fire. His story is told in whispers across the continent.
As Scythe Anastasia, Citra gleans with compassion and openly challenges the ideals of the “new order.” But when her life is threatened and her methods questioned, it becomes clear that not everyone is open to the change.
Will the Thunderhead intervene?
Or will it simply watch as this perfect world begins to unravel?

“How frustrating it is to have so much power, yet be so impotent to wield it when it counts.”

Neal Shusterman je americký spisovateľ, ktorý má na konte niekoľko celosvetovo úspešných sérií, ale aj samostatných kníh. Okrem kníh sa venuje aj písaniu scenárov k filmom a predovšetkým seriálom. Vo svojej profesii si vždy uvedomuje jedno – aké náročné je vytvoriť niečo nové. Možno aj preto sa v jeho príbehoch spájajú mnohé naozaj nevšedné prvky.

Dystopická budúcnosť, ktorú Neal vytvoril v prvej knihe, ma privítala naozaj vrelo. Spoločnosť, ktorá prekonala všetky neduhy, je v niečom nesmierne fascinujúca. Hlavne kvôli tomu, že v nej stále ostávajú isté chyby a nedostatky, ktoré asi nikdy neprekročí. Tým niečím sú také triviálne záležitosť ako dychtivosť po moci, závisť a niekedy aj chuť pomstiť sa.

Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sú to nedôležité emócie a zanedbateľné vo všetkom ostatnom, opakom je pravda. Pretože napriek všetkému sú to práve tieto aspekty ľudskej podstaty, ktoré formujú osudy ľudí aj v budúcnosti bez prítomnosti smrti. Ľudia síce nezomierajú kvôli chorobám alebo nehodám, ale vďaka veľmi dobre fungujúcej organizácii akýchsi „Koscov“, ktorí sa starajú o permanentný odchod jedincov zo sveta. Vďaka tomu spoločnosť môže prosperovať a rovnako aj planéta Zem, ktorá nebude preľudnená.

O tom, že sa s podobným povolaním spája naozaj veľa filozofie a hlavne hlboké myšlienky, som sa presvedčila už v predchádzajúcej knihe. V tejto sa mi dostalo rovnakej hĺbky. Avšak tá len čiastočne pochádzala zo samotnej profesie tých, ktorí život ukončujú. Ich spoločenstvo prechádza naozaj závažnými zmenami, nakoľko medzi vykonávateľmi sa formujú stále väčšie rozkoly. Všetky sú však viac či menej spojené s jediným – prečo by si nemali užívať svoje povolanie. Keďže je to práca ako akákoľvek iná, mali by ju mať radi.

Avšak v tom tkvie samotný problém. Ukončovať niečí život by mali predsa so súcitom a pochopením, nie s brutalitou a osobným potešením. Nezhody medzi týmito dvoma frakciami vytvárali naozaj veľké napätie, avšak v skutočnosti tvorili len akési pozadie ostatného diania.

K základni hlavných postáv, s ktorými som sa stretla v predchádzajúcej knihe, sa pridali ďalšie. Ľudia, ktorých systém označil za akýchsi „nehodných“. Všetci tí, ktorí sa nejakým spôsobom búria proti režimu a nenávidia všetko a všetkých už len z princípu. No a ďalšou fascinujúcou postavou bol samotný systém.

“I have come to realize that there are only two perfect acts. They are the two most important acts known to me, but I forbid myself to perform them, and leave them in the hands of humankind. They are the creation of life... and life’s taking.”

Možno sa pýtate, ako je to možné, ale prezradím vám, že tento systém je vlastne dômyselne vymyslený softvér podobný umelej inteligencii. Má vlastné vedomie, môže sa rozhodovať a okrem toho je to „myseľ“ stojaca za všetkými míľnikmi ľudstva od víťazstva nad terorizmom, cez svetový mier až po zničenie nevyliečiteľných chorôb.

Zatiaľ čo prvá kniha bola zameraná hlavne na filozofiu a život tých, ktorí život berú, táto kniha sa teda zameriavala na entitu, ktorá bdie nad životom. Vo svojej obmedzenosti, nakoľko sú záležitosti, do ktorých sa nemôže miešať. Majú na to dokonca zákony. Všetky zápletky sú medzi sebou prepletené, hoci to zo začiatku tak nevyzerá.

Rozprávanie má naozaj prekvapivú hĺbku, nevenuje sa len súcitu alebo pochopeniu, ale aj otázkam ľudskosti. Alebo tým, kto naozaj sme a či my formujeme spoločnosť, alebo spoločnosť formuje nás. Kde je hranica medzi nevyhnutným zlom a masakrom. A či je počítačovo vytvorená umelá inteligencia schopná takých emócií, ako ľudia – či je schopná súcitu, radosti alebo smútku. To všetko zabalené v dokonalom dynamickom balení, ktoré ma prikovalo na stoličku a nepustilo až do poslednej strany.

Thunderhead majstrovsky nadväzuje na udalosti predchádzajúcej knihy. V nej som stretla Rowana a Citru, spoznala ich, obľúbila si ich a naplno som s nimi prežívala každú jednu stranu. Ich príbeh pokračuje aj na stránkach tejto knihy, avšak pridávajú sa k nim aj iné postavy, ktoré zo začiatku nemajú nič spoločné. Neskôr sa však ukazuje, že všetky nitky sú vynikajúco prepojené a dopĺňajú sa na niekoľkých úrovniach. Okrem prítomnosti samotnej smrti a otázok spojenej s nimi ich však spája aj neviditeľná osobnosť svetového systému.

Umelá inteligencia a jej využitie v spoločnosti je veľmi zaujímavá téma, ktorú spracovali mnohí. Neal Shusterman svojmu „počítaču“ nedal len meno, ale aj vlastnú osobnosť, svedomie a dokonca emócie. Akokoľvek nereálne to môže pôsobiť, spracovanie tejto témy je to, čo dodáva hĺbku tejto knihe. Postavy sa tak vlastne nakoniec stávajú akýmisi pomyselnými bábkami, ktoré dostrkáva do správnych momentov neviditeľná osobnosť, hoci nie vždy môže konať priamo.

Vďaka tomu je zachovaná dynamika v deji a nielen to. Objavujú sa v ňom naozaj prekvapivé emócie a zamyslenia napríklad aj o tom, či je správne riadiť sa vždy pravidlami, alebo by sme ich niekedy mali porušiť, aby sme spravili správnu vec. Táto kniha je naozaj výborne napísaná, predstavila mi mnohé témy a iné len naznačila. Okrem toho, že som sa pri čítaní nikdy nenudila, mala som sa nad čím aj zamýšľať. V samotnom epickom závere som napätím doslova podskakovala. Jediným nedostatkom tejto knihy je len jediné – to, že musím čakať na jej pokračovanie.