Je stredná škola peklo? | Ja, Simon

Autor: Becky Albertalli

Názov: Ja, Simon (angl. Simon vs. The Homo Sapiens Agenda)
Séria: Creekwood
Diel: prvý
Slovenské alebo české vydanie: Slovart, 2018 (SR); YOLi, 2017 a 2018 (ČR),
Hodnotenie na GR: 4.33

Simon vie o Blueovi toto: je to fakt zábavný, nenormálne múdry, no aj trochu plachý chalan. Simon však vôbec netuší, KTO vlastne Blue je. Chodia pritom do tej istej školy a už mesiace si vymieňajú e-maily, v ktorých si píšu tie najintímnejšie tajomstvá.
Potom sa jeden z mailov dostane do nesprávnych rúk a Simonov svet je zrazu hore nohami. Nielenže sa stane obeťou vydierania, ale hrozí, že nesmelý Blue navždy zmizne zo Simonovho života. O tom, koľko pravidiel bude musieť Simon porušiť, aby si vybojoval právo na lásku, sa dočítate v jednom z najkrajších milostných príbehov za posledné roky.

„No v prvom rade chcem povedať toto: Viem, kto si.“

Becky Albertalli je americká autorka, ktorá si získava stále väčšiu popularitu nielen tým, že píše prevažne o mládeži, ale aj preto, že píše o LGBT komunite a jej knihy doslova pretekajú diverzitou. Ako bývalá klinická psychologička pracujúca prevažne s mládežou je naozaj viac než povolaná písať o tom, čo mládež na stredných školách trápi a čím prechádza. Možno aj vďaka tomu majú jej knihy taký veľký úspech.

Stredná škola je veľmi zradná pôda a ak tam chceme prežiť aspoň jeden deň, budeme na to potrebovať podrobný návod, veľa nácvikov a najskôr aj nejakú narýchlo nakreslenú mapu. Aspoň niečo podobné sa nám snažia nahovoriť všetky tie príšerne klišéovité americké dojáky zameriavajúce sa na prevýchovu skupinky namyslených dievčat. Akokoľvek rada však nad podobnými námetmi pretáčam očami, pravdou ostáva, že decká vo veku tých šestnásť alebo sedemnásť rokov naozaj prechádzajú ťažkými obdobiami. Najmä ak sa potrebujú s niečím niekomu priznať a ešte o to viac, ak to potrebujú priznať sami sebe.

Simon, hlavný hrdina tejto knihy, síce už vie, že ho šťastným neurobí dokonalá nevesta, ale skôr ženích, no tam sa jeho problémy nekončia. Jeho život je pomerne jednoduchý a prebytočnú energiu, nervozitu a niekedy aj smútok zo seba vybíja na divadelnom krúžku.

Má úžasných priateľov, skvelú rodinu a zaujímavý vkus na hudbu. A dokonca sa mu aj niekto páči. Čo na tom, že toho chalana nikdy nestretol, ale takmer denne si píšu e-maily a naozaj si rozumejú. Jeden druhému hovoria naozaj všetko. Len nie príliš detailne, aby si ani jeden z nich nemohol len tak uvedomiť, s kým si to vlastne píše. Ich tajomstvo je v bezpečí – až do dňa, keď sa k Simonovým e-mailom dostane čírou náhodou jeden jeho spolužiak. Ten je síce ochotný na to celé zabudnúť, ale nič nie je zadarmo.

No a táto udalosť je kľúčová v Simonovm živote, nakoľko sa zdá, že odštartovala poriadne divokú jazdu. Dej nie je nijakým spôsobom rafinovaný, je skôr jednoduchší a zameraný hlavne na riešenie vzťahov. Pretože o tom táto kniha je, o vzťahoch a o poznávaní samého seba a hlavne o vyrovnávaní sa so všetkým.

„Myslím, že za to mohla osamelosť. A je to vtipné, pretože sa nepokladám za osamelého. Ale v tom, akým spôsobom Blue ten pocit opísal, bolo niečo známe. Cítil som sa, akoby tie slová vytiahol z mojej hlavy.

Že sa môžete naučiť niekoho gestá naspamäť, ale nikdy nezistiť, na čo ten človek myslí. Že ľudia sú ako domy s veľkými miestnosťami a malými oknami.

Že sa aj napriek tomu môžete cítiť ako otvorená kniha.“

Keď máte tajomstvo, chcete to byť práve vy, kto o ňom povie ostatným. Hlavne ak sa týka niečoho takého dôležitého, ako je vaša orientácia. Simon však o túto možnosť prišiel a vďaka tou stratil aj pevnú pôdu pod nohami. Zisťuje, že hoci je sám spokojný s tým, kto je, oveľa dôležitejšie môže byť to, ako ho vnímajú jeho najbližší. Nielen rodina, ale aj priatelia a v neposlednom rade aj spoločnosť samotná. A tomu všetkému sa venuje táto kniha. No, tomu a možno je to tak trochu aj o láske, ale čo by to bolo za knihu o strednej škole, keby ju nedramatizovali aj romantické pletky jednotlivých postáv?

Ja, Simon nie je najlepšou knihou na svete, ale zároveň je na nej čosi nevšedné. Jej dej sa odhovára v prostredí strednej školy a zameriava sa skôr na vzťahy medzi jednotlivými postavami. Simon je veľmi sympatický hlavný hrdina, ktorý je vtipný, občas ironický alebo cynický a rád okolo seba srší referencie o Harrym Potterovi a iných nerdovských veciach. Vďaka tomu dej ubieha veľmi dobre a vyžaruje z neho taký vtipný nadhľad. A to je kľúčová informácia o tejto knihe. To, akým spôsobom sú v nej podané často veľmi náročné témy, akými sú akceptácia nielen seba, ale aj ostatných, sexuálna orientácia a niekedy je to zase farba pleti.

Postavy vtipkujú o tom, čo ich trápi, niekedy sa o tom rozprávajú a inokedy mlčia. Niekedy zisťujú, že je jednoduchšie povedať niečo dôležité osobe, ktorú takmer nepoznajú. Pretože im to pomáha v akceptácii toho, kým sú. Všetko toto naozaj patrí k životu tínedžerov a Becky Albertalli sa týchto tém zhostila naozaj skvelo, otvorene a navyše s druhom pochopenia, aké nedokáže voči tínedžerom prejaviť každý. Takže to miestami pôsobí, akoby vlastne písala o svojom vlastnom živote. Čo je nesmierne sympatické a takisto netypické.

Simon v jej príbehu sa vďaka tomu stal živou dýchajúcou osobou, ktorá ma chytila sa srdce a získala si ma v celej svoje nedokonalosti a neistote. Prežívala som jeho trampoty, smiala som sa jeho vtipom a spolu s ním som pochopila, že niekedy nestačí len uvedomiť si, kým človek naozaj je. Rovnako dôležité je totiž aj to, aby si to uvedomili aj jeho najbližší – a aby ho aj napriek tomu vnímali ako tú istú osobu. Čo je pomerne silným posolstvom tejto knihy. A rozhodne nie je jediným.

(Navyše je naozaj úžasné, že v tejto knihe má hlavný hrdina rodinu, ktorá je pre zmenu normálna a fungujúca. Takže je očividne možné napísať úspešnú knihu aj o postave, ktorá má oboch rodičov a súrodencov, s ktorými sa netúžia navzájom zabiť.)

Za poskytnutie knihy na recenziu

veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Knihu si môžete kúpiť TU. 

Pripájam aj trailer na film: