streda 27. februára 2019

Knižná mágia #5: Obetovanie


Po nejakom čase som sa opäť dostala k napísaniu ďalšieho článku o knižnej mágii. Popri písaní diplomovky je občas ťažké sústrediť sa na niečo iné, ale na druhej strane je to výborná forma relaxu – keď píšem len to, čo chcem a preto, že to chcem. Ale táto téma by bola na samostatný článok a ktovie, možno ho čoskoro aj napíšem. Dovtedy si však môžete prečítať zase o inom druhu mágie...




Obetovanie, obetná mágia (angl. sacrifice, sacrificial magic)
Obete a obetovanie sú nedeliteľnou súčasťou čarodejníctva. Podstatou tohto druhu mágie je vlastne výmenný obchod, nakoľko čarodejník musí ponúknuť niečo výmenou za moc. Samotné obete sa rôznia a ich charakter vyplýva zo sily, ktorú sa dotyčný pokúša získať. Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, nemusí byť tento druh mágie len vyslovene negatívny, hoci v súčasnosti sa často spája hlavne s čiernou mágiou.
Nevýhodou takýchto čarov je, že cena za požadovanú moc môže byť až príliš vysoká, čo sa odráža aj vo veľkosti samotnej obety, ktorej podstatou nezriedka býva smrť zvieraťa alebo dokonca človeka. Okrem toho čarodejníci pri tomto druhu mágie môžu potrebovať aj špeciálne rituály alebo orákulum. Väčšina rituálov napriek všeobecne platnému predpokladu nevyžadovala smrť obety, nakoľko mnohokrát čarodejník obetoval napríklad svoju dušu, mladosť alebo roky života.
Ponúknutie obiet sa spája predovšetkým s rôznymi druhmi náboženstva, kedy rôzne božstvá a božské bytosti vyžadovali pri svojom uctievaní dary. Tie mohli byť vo forme predmetov, drahokamov (a neskôr aj peňazí), v niektorých prípadoch boli ponúkané aj rôzne nápoje (napríklad víno), no a v neposlednom rade to boli zvieraná a ľudia, pričom kľúčová bola väčšinou ich krv a v iných prípadoch aj smrť. To väčšinou súviselo s podstatou samotného božstva, nakoľko niektoré vyžadovali zabitie obety a niektorým stačila tá myšlienka daru.
Samotné zabíjanie ešte bolo takisto sprevádzané nielen rituálmi, ale často bolo nutné aj vysloviť alebo dokonca zaspievať špeciálne čarovné formulky, aby ten, čo prináša obetu, z tohto výmenného obchodu získal čo najviac. Aj preto sa nielen mágovia, ale aj obyčajní ľudia uchyľovali k zabíjaniu obiet, nakoľko tento čin im mohol zabezpečiť najväčšiu moc. Tá mohla byť umocnená niekoľkonásobnou obetou – čiže v týchto prípadoch bolo zabitých viacero zvierat alebo ľudí.
Zabíjanie ľudí v mene získanie moci má dlhú históriu a mnoho kultúr tieto obety vykonávalo. Nie vždy to však bolo za účelom získať moc, známe sú prípady, keď po smrti kráľa boli rituálne pobití aj jeho sluhovia, aby mu mohli slúžiť aj v záhrobí. Zaujímavé je, že hoci ľudské obete boli veľmi frekventované v najstarších dobách, neskôr tieto praktiky začali byť potláčané, aby sa vrátili v modernejších časoch.
Myšlienka obetovania ľudí bola vlastná mnohým kultúram, a preto sa jednotlivé rituály od seba líšili a to čiastočne aj preto, že iniciátori týchto obiet očakávali odlišné výsledky. Napríklad v Japonsku alebo na Balkáne pochovávali zaživa mladé ženy, väčšinou pri základoch alebo blízko stavieb, aby tak domy ochránili pred katastrofami a útokmi nepriateľov. Časté boli aj prípady obetovania dcér mocných kráľov, ktorí si týmto činom mali nakloniť priazeň bohov v nadchádzajúcich bitkách.
Niektoré obete boli takisto prebodávané mečom za účelom veštenia, alebo im týmto spôsobom boli vyvrhnuté vnútornosti, pričom tento konkrétny rituál bol vykonávaný aj na zvieratách. Takisto tzv. „lovci lebiek“ vlastne vo svojej podstate vykonávali obety, keď porazeným nepriateľom odsekávali hlavy a tie potom používali na rôzne účely – napríklad na ochranu. Ľudské obete sú súčasťou mnohých náboženstiev, dokonca sa o nich hovorí aj v Biblii.
Podobnou súčasťou náboženských rituálov bolo aj obetovanie zvierat, či už ako forma poďakovania za dobrý lov, alebo pri žiadaní o ochranu. V súčasnosti niektoré kmene v Afrike alebo Južnej Amerike stále obetujú svojim božstvám zvieratá, napríklad pri žiadaní o uzdravenie chorých a zranených. V posledných rokoch sú však tieto rituály čoraz menej frekventované, nakoľko sú vládami moderných krajín zakazované. (Pretože pri niektorých rituáloch boli masovo zabíjané aj stovky zvierat.)
V literatúre sa formy obetnej mágie a jej využitie líšia, avšak stále je zachovaná podstata, že ten, ktorý obetuje, smrťou vybranej obety niečo získa. V mnohých prípadoch dokáže čarodejník obetovaním získať moc svojej obete, aby tak mohol súperiť s nepriateľmi. Nezriedka pritom obetuje nielen iných čarodejníkov, ale často sú to aj iné magické bytosti. Cieľom je získanie moci, nových schopností, posilnenie ochrany a takisto sú časté prípady obety bohom, prostredníctvom ktorých sa im čarodejníci môžu zavďačiť v nádeji, že niečo získajú. Takýto druh mágie nie je veľmi frekventovaný a v mnohých knihách slúži ako zosobnenie zla, ktoré sa hlavní hrdinovia snažia poraziť.
Obetná mágia však oveľa lepšie ako v knihách vyzerá na televíznych obrazovkách, keďže sa stala veľkou súčasťou sveta seriálu The Vampire Diaries, ale na tento druh mágie je možné naraziť aj v hrách akými sú World of Warcraft alebo The Legend of Zelda; v komiksoch alebo vo filmoch, konkrétne vo filme Blade a v animáku Eldorádo, ale aj v iných.


Knihy s obetami v hlavných a vedľajších úlohách:


Neil Gaiman – Hvězdný prach
V Gaimanovom svete žijú aj čarodejnice a tie, keď sa snažia veštiť a tým získať náskok nad ostatnými, zabíjajú zvieratá. V podstate im len rozpárajú bruchá a veštia z ich vnútorností, takže nie je potrebný žiadny rituál. Skrátka účelne zabijú zviera, aby sa dozvedeli viac o tom, čo sa chystá.

J. K. Rowling – séria Harry Potter
Príkladov obetnej mágie v tejto sérii je hneď niekoľko, ale tie najvýraznejšie sú dve – keď Lily obetuje vlastný život, aby Harry mohol prežiť (zároveň mu týmto činom dopriala aj „najvyššiu ochranu“), nuž a potom je tu Voldemort, ktorý v snahe byť nesmrteľný obetuje vlastnú dušu pri vytváraní horcraxov.

Leigh Bargudo – trilógia Griša
Niektorí sa možno čudujú, prečo píšem aj o tejto trilógii. Aby som veľa neprezrádzala tým, ktorí ešte sériu nečítali, budem veľmi stručná – hlavná hrdinka musí zabiť určité stvorenia, aby vďaka nim mohla posilniť svoje vlastné schopnosti, čo je vlastne pravá podstata obetovania.

C. S. Lewis – Lev, šatník a čarodejnica
Za Aslana! Alebo Aslan za všetkých, dalo by sa povedať. Pretože Aslan sa rozhodol obetovať svoj vlastný život, zachránil tým zradcu Edmunda, a za odmenu mu bol vrátený jeho vlastný život. To je veľmi zjednodušené vysvetlenie, o ktorom si môžete viac prečítať v knihe.




Poznáte iné knihy o obetovaní?
(A nie, nemám na mysli knihy, v ktorých sa hrdinovia obetujú, aby zachránili svojho najmilovanejšieho manžela/frajera/druha.)



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára