Po nejakom čase som sa opäť
dostala k napísaniu ďalšieho článku o knižnej mágii. Popri písaní
diplomovky je občas ťažké sústrediť sa na niečo iné, ale na druhej strane je to
výborná forma relaxu – keď píšem len to, čo chcem a preto, že to chcem.
Ale táto téma by bola na samostatný článok a ktovie, možno ho čoskoro aj
napíšem. Dovtedy si však môžete prečítať zase o inom druhu mágie...
Obetovanie, obetná mágia (angl. sacrifice, sacrificial
magic)
Obete a obetovanie sú
nedeliteľnou súčasťou čarodejníctva. Podstatou tohto druhu mágie je vlastne
výmenný obchod, nakoľko čarodejník musí ponúknuť niečo výmenou za moc. Samotné obete
sa rôznia a ich charakter vyplýva zo sily, ktorú sa dotyčný pokúša získať.
Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, nemusí byť tento druh mágie len
vyslovene negatívny, hoci v súčasnosti sa často spája hlavne s čiernou
mágiou.
Nevýhodou takýchto čarov je,
že cena za požadovanú moc môže byť až príliš vysoká, čo sa odráža aj vo
veľkosti samotnej obety, ktorej podstatou nezriedka býva smrť zvieraťa alebo
dokonca človeka. Okrem toho čarodejníci pri tomto druhu mágie môžu potrebovať
aj špeciálne rituály alebo orákulum. Väčšina rituálov napriek všeobecne
platnému predpokladu nevyžadovala smrť obety, nakoľko mnohokrát čarodejník
obetoval napríklad svoju dušu, mladosť alebo roky života.
Ponúknutie obiet sa spája predovšetkým
s rôznymi druhmi náboženstva, kedy rôzne božstvá a božské bytosti
vyžadovali pri svojom uctievaní dary. Tie mohli byť vo forme predmetov,
drahokamov (a neskôr aj peňazí), v niektorých prípadoch boli ponúkané aj
rôzne nápoje (napríklad víno), no a v neposlednom rade to boli
zvieraná a ľudia, pričom kľúčová bola väčšinou ich krv a v iných prípadoch
aj smrť. To väčšinou súviselo s podstatou samotného božstva, nakoľko
niektoré vyžadovali zabitie obety a niektorým stačila tá myšlienka daru.
Samotné zabíjanie ešte bolo
takisto sprevádzané nielen rituálmi, ale často bolo nutné aj vysloviť alebo
dokonca zaspievať špeciálne čarovné formulky, aby ten, čo prináša obetu, z tohto
výmenného obchodu získal čo najviac. Aj preto sa nielen mágovia, ale aj
obyčajní ľudia uchyľovali k zabíjaniu obiet, nakoľko tento čin im mohol
zabezpečiť najväčšiu moc. Tá mohla byť umocnená niekoľkonásobnou obetou – čiže v týchto
prípadoch bolo zabitých viacero zvierat alebo ľudí.
Zabíjanie ľudí v mene získanie
moci má dlhú históriu a mnoho kultúr tieto obety vykonávalo. Nie vždy to
však bolo za účelom získať moc, známe sú prípady, keď po smrti kráľa boli
rituálne pobití aj jeho sluhovia, aby mu mohli slúžiť aj v záhrobí. Zaujímavé
je, že hoci ľudské obete boli veľmi frekventované v najstarších dobách,
neskôr tieto praktiky začali byť potláčané, aby sa vrátili v modernejších časoch.
Myšlienka obetovania ľudí bola
vlastná mnohým kultúram, a preto sa jednotlivé rituály od seba líšili a to
čiastočne aj preto, že iniciátori týchto obiet očakávali odlišné výsledky.
Napríklad v Japonsku alebo na Balkáne pochovávali zaživa mladé ženy,
väčšinou pri základoch alebo blízko stavieb, aby tak domy ochránili pred
katastrofami a útokmi nepriateľov. Časté boli aj prípady obetovania dcér
mocných kráľov, ktorí si týmto činom mali nakloniť priazeň bohov v nadchádzajúcich
bitkách.
Niektoré obete boli takisto
prebodávané mečom za účelom veštenia, alebo im týmto spôsobom boli vyvrhnuté
vnútornosti, pričom tento konkrétny rituál bol vykonávaný aj na zvieratách.
Takisto tzv. „lovci lebiek“ vlastne vo svojej podstate vykonávali obety, keď
porazeným nepriateľom odsekávali hlavy a tie potom používali na rôzne
účely – napríklad na ochranu. Ľudské obete sú súčasťou mnohých náboženstiev,
dokonca sa o nich hovorí aj v Biblii.
Podobnou súčasťou náboženských
rituálov bolo aj obetovanie zvierat, či už ako forma poďakovania za dobrý lov,
alebo pri žiadaní o ochranu. V súčasnosti niektoré kmene v Afrike
alebo Južnej Amerike stále obetujú svojim božstvám zvieratá, napríklad pri
žiadaní o uzdravenie chorých a zranených. V posledných rokoch sú
však tieto rituály čoraz menej frekventované, nakoľko sú vládami moderných
krajín zakazované. (Pretože pri niektorých rituáloch boli masovo zabíjané aj
stovky zvierat.)
V literatúre sa formy
obetnej mágie a jej využitie líšia, avšak stále je zachovaná podstata, že
ten, ktorý obetuje, smrťou vybranej obety niečo získa. V mnohých prípadoch
dokáže čarodejník obetovaním získať moc svojej obete, aby tak mohol súperiť s nepriateľmi.
Nezriedka pritom obetuje nielen iných čarodejníkov, ale často sú to aj iné
magické bytosti. Cieľom je získanie moci, nových schopností, posilnenie ochrany
a takisto sú časté prípady obety bohom, prostredníctvom ktorých sa im
čarodejníci môžu zavďačiť v nádeji, že niečo získajú. Takýto druh mágie
nie je veľmi frekventovaný a v mnohých knihách slúži ako zosobnenie
zla, ktoré sa hlavní hrdinovia snažia poraziť.
Obetná mágia však oveľa lepšie
ako v knihách vyzerá na televíznych obrazovkách, keďže sa stala veľkou
súčasťou sveta seriálu The Vampire
Diaries, ale na tento druh mágie je možné naraziť aj v hrách akými sú World of Warcraft alebo The Legend of Zelda; v komiksoch alebo
vo filmoch, konkrétne vo filme Blade
a v animáku Eldorádo, ale
aj v iných.
Knihy
s obetami v hlavných a vedľajších úlohách:
Neil Gaiman – Hvězdný prach
V Gaimanovom svete žijú
aj čarodejnice a tie, keď sa snažia veštiť a tým získať náskok nad
ostatnými, zabíjajú zvieratá. V podstate im len rozpárajú bruchá a veštia
z ich vnútorností, takže nie je potrebný žiadny rituál. Skrátka účelne
zabijú zviera, aby sa dozvedeli viac o tom, čo sa chystá.
J. K. Rowling – séria Harry
Potter
Príkladov obetnej mágie v tejto
sérii je hneď niekoľko, ale tie najvýraznejšie sú dve – keď Lily obetuje
vlastný život, aby Harry mohol prežiť (zároveň mu týmto činom dopriala aj „najvyššiu
ochranu“), nuž a potom je tu Voldemort, ktorý v snahe byť nesmrteľný
obetuje vlastnú dušu pri vytváraní horcraxov.
Leigh Bargudo – trilógia Griša
Niektorí sa možno čudujú,
prečo píšem aj o tejto trilógii. Aby som veľa neprezrádzala tým, ktorí
ešte sériu nečítali, budem veľmi stručná – hlavná hrdinka musí zabiť určité
stvorenia, aby vďaka nim mohla posilniť svoje vlastné schopnosti, čo je vlastne
pravá podstata obetovania.
C. S. Lewis – Lev, šatník a čarodejnica
Za Aslana! Alebo Aslan za
všetkých, dalo by sa povedať. Pretože Aslan sa rozhodol obetovať svoj vlastný
život, zachránil tým zradcu Edmunda, a za odmenu mu bol vrátený jeho vlastný
život. To je veľmi zjednodušené vysvetlenie, o ktorom si môžete viac
prečítať v knihe.
Poznáte
iné knihy o obetovaní?
(A
nie, nemám na mysli knihy, v ktorých sa hrdinovia obetujú, aby zachránili
svojho najmilovanejšieho manžela/frajera/druha.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára