O džinoch a ľuďoch | The City of Brass

Autor: S. A. Chakraborty

Názov: The City of Brass

Séria: The Daevabad Trilogy

Diel: prvý

Špecifikácia: exotická fantasy plná mytológie, džinov, ifritov a politických úskokov

Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je

Hodnotenie na GR: 4.18

“Greatness takes time. Often the mightiest things have the humblest beginnings.” 

S. A. Chakraborty je americká spisovateľka, ktorej prvotina The City of Brass priniesla nielen slávu a záujem čitateľov, ale takisto niekoľko nominácii na prestížne ceny udeľované tým najlepším fantasy knihám. Tento rok by malo vyjsť pokračovanie chystanej trilógie o dižinoch, v ktorých autorka plne zužitkovala svoju vášeň a takisto skúsenosti nielen s islamským umením, ale aj kultúrou a náboženstvom.

Kniha sa odohráva hneď na niekoľkých miestach, no vo svojej podstate som ani raz neopustila náš svet. Autorka v ňom predstavuje krajiny Blízkeho východu v 18. storočí, teda v čase, keď svetom zmietalo hneď niekoľko vojen. Nebola to práve najpriaznivejšia doba a ľudia si zarábali ako vedeli. Rovnako aj Nahri, ktorá bola skôr zlodejkou než počestnou obchodníčkou a ktorá sa síce prezentovala ako mágiou nadaná liečiteľka, ale svojej maske ani sama neverila. No možno aj mala, pretože tento svet nepatrí len ľuďom.

Ukryté v jeho záhyboch a piesočných dunách totiž žijú bytosti obdarené silnou mágiou, stvorené z plameňov, ukryté pred zrakom toxických ľudí. Džinovia, ifriti a ďalší tajomné mestá, do ktorých sa dostanú len vyvolení. Avšak ani tento mocný svet plný zázrakov a divov nie je dokonalý, ba práve naopak. Ukrývajú sa v ňom temné tajomstvá, staré krivdy a taktiež v nich žijú bytosti hladné po moci. Ocitnúť sa na takomto mieste pre mnohých teda nepredstavuje práve šťastie. No práve do jedného z týchto miest (do Mosadzného mesta) mieri hlavná hrdinka v sprievode tajomného džina, ktorý o nej všeličo vie, no zároveň si toho až príliš necháva pre seba.

Mytológia je v knihách veľmi obľúbeným námetom. Avšak hoci sa často spomína grécka, severská a v poslednom čase aj čoraz viac slovanská mytológia, o tej východnej toho veľa neviem, hoci s džinmi a ifritmi som sa stretla už v niekoľkých knihách. Autorka však urobila viac ako len to, že do svojho príbehu vložila džinov, ona mi ich aj opísala, vysvetlila rozdiely medzi jednotlivými stvoreniami a hlavne sa sústredil na opísanie ich minulosti.

Tu som asi väčšinu z vás stratila, nakoľko ste asi očakávali, že táto kniha bude skôr oddychovejšia. Ja som si myslela to isté, ale to neznamená, že by som bola sklamaná, keď som si uvedomila, že je to presne naopak. Ja som si jej čítanie o to viac užila. Dej je teda väčšinu knihy skôr pomalší, hĺbavejší a dostala som v ňom dostatok času nielen na premýšľanie, ale hlavne na upratanie si všetkých dojmov a poznatkov v hlave, pretože ich bolo naozaj dosť.

Všetky však boli v texte použité funkčne, takže som ani na chvíľu nemala pocit, že by som snáď musela čítať zbytočnosti. Tieto vysvetlenia boli takisto dôležité, aby som pochopila podstatu niektorých politických hier a tie boli asi v úplne každej kapitole. Okrem toho bol dej aj dosť tajomný, pretože hoci boli v jednotlivých kapitolách riešené všelijaké vedľajšie línie a epizódne námety, nebolo už tak úplne zjavné, o čom presne by mal byť príbeh ako celok.

“You're some kind of thief, then?”

“That a very narrow-minded way of looking at it. I prefer to think of myself as a merchant of delicate tasks.” 

Pritom som si to mohla poľahky domyslieť, nakoľko postupom kapitol sa kumulovali všakovaké narážky a informácie, z ktorých sa vlastne stvorila zápletka – ktorú som celý čas mala pod nosom a nevšimla som si ju. Aj keď je pravda, že stále neviem veľa podrobností a táto nevedomosť ma doslova drží vo vytržení. Okrem toho k celkovej príťažlivosti čítania prispieval aj vcelku svižný dej, v ktorom sa často objavovali aj akčnejšie scény a niekedy vyslovene brutálne bojové sekvencie, ktoré knihu príjemne okorenili. Predpokladám však, že najväčšiu zásluhu na kvalite knihy majú postavy.

Nahri ako hlavná hrdinka a jedna z dvoch rozprávačov bola nesmierne sympatická. Bola síce skôr zlodejkou ako hrdinkou, ale o to väčší prerod som mohla sledovať na stránkach. Ona je takým silným typom postavy, ktorý sa na niekoho usmieva, zatiaľ čo plánuje jeho vraždu a ktorá, keď sa dozvie o tom, že ju chcú využiť kvôli jej pôvodu, sa sama vyberie k zdroju a predloží svoju ponuku, aby z toho vyťažila čo najviac.

Okrem toho však Nahri výborne doplňujú aj ďalšie dve hlavné postavy. Ali, druhý rozprávač, a zároveň princ, ktorý je pre ostatné postavy nesmierne otravný, ale pre mňa ako čitateľku bol hlavne čestný a občas až otravne úprimný. Dara bol, na druhej strane, až príliš záhadný a nikdy som presne nevedela, či je to kladná alebo záporná postava. A je jasné, že napätie medzi týmito tromi postavami dej okorenilo o ostrejšie výmeny názorov.

Vďaka spojeniu všetkých týchto prvkov je The City of Brass vskutku vydarenou knihou. Inšpirácia východnou kultúrou a mytológiou vnáša do knihy exotiku a čosi svieže a nie tak frekventované. Postavy výborne zapadajú do prostredia, sú rôznorodé a je veľmi jednoduché pochopiť ich konanie a vcítiť sa do ich pocitov. Vďaka miestami pomalšiemu tempu som mohla premýšľať a postavy sa zase vyvíjali a ich prerod bol občas až fascinujúci.

Do deja zdarne zapracované dôležité informácie, história a aj opisy mi zase dovoľovali nielen pochopiť čo sa deje a prečo, ale aj kto je kto. Okrem toho som si vďaka nim mohla naplno vychutnať všetky tie politické machinácie, ktoré vlastne tvorili základ knihy. Tieto pomalšie opisné časti často striedali bojové scény, v ktorých tiekla krv a doslova padali hlavy, čo malo veľmi priaznivý vplyv na dynamiku a takisto gradáciu.

Samotný záver bol nielen akčný, ale aj emočne výživný a autorka v ňom ponúkla práve dostatok vysvetlení a odhalení na to, aby mi to dalo námet na premýšľanie, no zároveň toho pomerne dosť zamlčala, vďaka čomu sa na pokračovanie teším o to viac. Táto kniha je tak príkladom kvalitnej spisovateľskej práce, keď sa autorke naplno podarilo využiť potenciál nielen príbehu, ale aj postáv.

oficiálna anotácia:

Nahri has never believed in magic. Certainly, she has power; on the streets of 18th century Cairo, she’s a con woman of unsurpassed talent. But she knows better than anyone that the trade she uses to get by—palm readings, zars, healings—are all tricks, sleights of hand, learned skills; a means to the delightful end of swindling Ottoman nobles.

But when Nahri accidentally summons an equally sly, darkly mysterious djinn warrior to her side during one of her cons, she’s forced to accept that the magical world she thought only existed in childhood stories is real. For the warrior tells her a new tale: across hot, windswept sands teeming with creatures of fire, and rivers where the mythical marid sleep; past ruins of once-magnificent human metropolises, and mountains where the circling hawks are not what they seem, lies Daevabad, the legendary city of brass, a city to which Nahri is irrevocably bound.

In that city, behind gilded brass walls laced with enchantments, behind the six gates of the six djinn tribes, old resentments are simmering. And when Nahri decides to enter this world, she learns that true power is fierce and brutal. That magic cannot shield her from the dangerous web of court politics. That even the cleverest of schemes can have deadly consequences.

After all, there is a reason they say be careful what you wish for...