Pozor, snehom sa valí Archangeľsk! | Zlato predátora

Autor: Philip Reeve

Názov: Zlato predátora (angl. Predator’s Gold)

Séria: Smrteľné stroje (angl. Mortal Engines Quartet)

Diel: druhý

Špecifikácia: steampunková séria o svete s pohyblivými mestami, v ktorom prežije len najrýchlejší

Slovenské alebo české vydanie: CooBoo, 2019 (SR); Mladá fronta, 2019 (ČR)

Hodnotenie na GR: 4.01

„Silnejšie mesto vždy prehltne slabšie, tak to už na svete chodí.“

Philip Reeve je anglický autor, ktorý najskôr pracoval v kníhkupectve, neskôr spolupracoval na rôznych divadelných projektoch, až nakoniec zakotvil vo vodách knižnej ilustrácie. Jeho kresby zdobia desiatky detských kníh. Okrem toho má na konte hneď niekoľko úspešných a takisto oceňovaných kníh určených nielen pre deti, ale aj pre mládež. Séria Smrteľné stroje patrí k jeho skorším prácam. Okrem toho mu v preklade vyšla aj detská séria s názvom Goblini.

Po udalostiach v Londýne mali Tom s Hester oveľa väčšie šťastie ako ostatní, nakoľko sa im podarilo uniknúť. Teraz, o dva roky neskôr, z tohto šťastia ešte stále ťažia. Darí sa im celkom dobre prežívať, vďaka vzducholodi sa dostanú takmer všade, kam ich srdce ťahá a tiež sa im vždy darí nájsť si prácu. Napriek tomu sa cez ich svet začína šíriť tieň a nepatrí len obrovskému mobilnému mestu. Čoskoro sa totiž rozhodne o osude celého sveta.

Už predchádzajúca kniha sa mi v podstate páčila. Zaujal ma námet pohyblivých miest, no márne som hľadala akékoľvek vysvetlenie vzniku tohto fenoménu. V tomto pokračovaní som čiastočne zistila, prečo to tak je – ľudia k urbanistickému darwinizmu pristupujú ako ku skutočnosti, nakoľko takto to je dlhé roky a ostatné ich nezaujíma. Čo autor využil ako ospravedlnenie, aby nemusel takmer nič vysvetľovať.

Príbeh mi striedavo rozprávalo niekoľko postáv. Z dvojice Hester a Tom to bol práve Tom, kto skrátka ťahal za kratší povraz, nakoľko bol nevyliečiteľný idealista so sklonmi k naivizmu, čo je občas nesmierne otravné. Našťastie Hester bola oveľa racionálnejšia a hoci mala sklony k pesimizmu, aspoň sa správala o to logickejšie. Preto ma z tejto dvojice pochopiteľne bavilo viac čítať o nej a Toma som nejako pretrpela, zatiaľ čo Hester ma fascinovala, nakoľko do príbehu vnášala zaujímavé konflikty, ktoré neustále zúrili v jej vnútri.

Okrem toho som sa zoznámila aj s ďalšími postavami, napríklad aj s Freyou a Caulom. Títo dvaja boli nemenej zaujímaví, hoci pochádzali z úplne odlišných prostredí. Freya pochádzala z bohatej rodiny a bola nesmierne rozmaznaná a zvyknutá na to, že ľudia skáču tak, ako píska. Teda, vlastne, že pískať ani nemusí, pretože ostatní robili všetko, čo jej na očiach videli. Chápem, dá sa na to zvyknúť, ale ak je jedna vlastnosť, ktorú v deckách fakt neznášam, je to práve rozmaznanosť (ak nepočítam nevychovanosť, ale tieto dve vlastnosti vlastne navzájom dosť súvisia).

Hester sa zasmiala: „Náš pán Vševed.“

„Vari za to môžem?“ ohradil sa Tom. „Bol soom predsa učňom histórie, pamätáš? Museli sme sa naučiť naspamäť zoznam najväčších mobilných miest na svete a Archangeľsk bol na samom začiatku, takže naň len tak nezabudnem.“

„Keby si sa len nepredvádzal,“ hundrala Hester. „Škoda, že to nie je Timbry alebo Xanne-Sandansky, potom by si aj ty so svojím rozumom bol v koncoch.“

Caul ma teda bavil omnoho viac, nakoľko vďaka svojmu detstvu a všetkému, čo zažil, je z neho rozhľadený mladík s nohami pevne na zemi a hoci je tiež tak trochu idealistický rojko, mal isté temné skúsenosti, vďaka čomu bol oproti Tomovi omnoho vyspelejší. Zvláštne je, že sa títo štyria vynikajúco dopĺňali, nakoľko dvaja ma úplne bavili a tých zvyšných dvoch som skôr pretrpela. Opäť tu vystupovali fascinujúce vedľajšie postavy, o ktorých by som sa v mnohých prípadoch rada dozvedela viac, no nebolo mi to dopriate. Ale aspoň do deja vnášali rôznorodosť a konflikty.

Čo sa týka deja, bol rovnako svižný a dobrodružný ako v predchádzajúcej knihe. No vďaka tomu, že postavy boli predsa len o čosi staršie, akoby sa do deja prebojovala aj istá ponurosť. Všetko zrazu pôsobilo oveľa temnejšie a vážnejšie. Autor zabŕdol do naozaj náročných tém a dokázal ich bravúrne spracovať.

Takže vďaka tomu ma čítanie bavilo o to viac. Tiež výborne opisoval emócie, čo na mojej tvári vyvolávalo úsmev, ale takisto mi to vháňalo slzy do očí. Čo však oceňujem najviac, boli všetky tie dejové línie. Zatiaľ čo predchádzajúca kniha pôsobila skôr ako uzatvorený príbeh, toto je jednoznačne začiatok niečoho väčšieho a ja sa už teraz neviem dočkať, ako budú pokračovať osudy všetkých postáv.

Zlato predátora je svižná kniha plná dobrodružstva. Oproti predchádzaj knihe je však dej o čosi ponurejší, nakoľko jednotlivé dejové línie sú nielen zložitejšie, ale takisto ukazujú viac z občas krutej ľudskej prirodzenosti. Tieto námety ma nesmierne bavili a len potvrdili, že Philip Reeve má síce svoje postavy rád, ale neštíti sa ich naozaj tvrdými spôsobmi skúšať. Dôkazom sú aj Tom a Hester, ktorí pred sebou majú ešte nejednu prekážku. Takže je paradoxné, že sa ich charaktery nemenia až tak rýchlo, ako by si to dej občas vyžadoval.

Takže Tom je stále ten neznesiteľne naivný idealista a Hester zase nespoločenská a zachmúrená pesimistka. Práve preto ma Hester ako hrdinka bavila omnoho viac ako Tom, nakoľko do deja vnášala zaujímavé konflikty, čo Tom so svojim naivným prístupom vážne nedokázal. Okrem nich sa v príbehu objavili aj iné zaujímavé vedľajšie postavy. Tie ma síce opäť bavili viac ako tie hlavné, ale zase autorovi nemôžem vyčítať ich rôznorodosť.

Oproti predchádzajúcej knihe je však Zlato predátora omnoho komplexnejšie. Niektoré dejové línie neboli uzatvorené a sľubujú zaujímavé udalosti v pokračovaní. Navyše sa autor spätne vrátil k niektorým udalostiam a poukázal na súvis s neskorším dianím. Tiež bolo zaujímavé sledovať, ako postavy pristupujú k riešeniu niektorých naozaj zložitých morálnych problémov a následne prežívať ich emócie, keď museli čeliť následkom svojich rozhodnutí. Skrátka, táto kniha je lepšia ako Smrteľné stroje.

Za poskytnutie knihy na recenziu

veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.

Knihu si môžete kúpiť TU.

oficiálna anotácia:

Dva roky po katastrofálnom zničení Londýna cestujú Tom Natsworthy a Hester Shawová krížom-krážom po obývanom svete, obchodujú s inými vzducholoďami a zažívajú dobrodružstvá v exotických končinách Vtáčích ciest. Čaká ich však krutá skúška...

Keď ich vzducholoď na úteku pred Zelenou búrkou, fanatickou odnožou Ligy antimobilistov, núdzovo pristane v spustošenom polárnom mestečku Anchorage, nájdu na jeho palube len hŕstku zbedačených obyvateľov v čele s mladou markgrófkou Freyou. Neskúsená panovníčka uverila rozprávkam o stratenom zelenom kontinente a vydá sa ho so svojím mobilným mestom hľadať. Je to však nebezpečná cesta – kurz namierila priamo na mŕtvu Severnú Ameriku. Netušia však, že sa im v pätách valí nenásytné veľkomesto Archangeľsk. Maj sa na pozore, ulicami mestečka totiž kráča nečakaný zradca.