Je správne chcieť niečo viac? | Kvety pre Algernona

Autor: Daniel Keyes

Názov: Kvety pre Algernona (angl. Flowers for Algernon)

Špecifikácia: sci-fi klasika o tom, čo nám do života prináša skutočné šťastie

Slovenské alebo české vydanie: Lindeni, 2019 (SR); Argo, 2016 (ČR)

Hodnotenie na GR: 4.11

„Bojím sa. Nie života či smrti, ani ničoty, ale toho, že svoj čas premárnim, akoby som nikdy nebol.“

Daniel Keyes bol významný americký spisovateľ, ktorý má na konte niekoľko poviedok a románov. Preslávil sa najmä dielom Kvety pre Algernonga, ktoré získalo ešte v pôvodnej poviedkovej podobe prestížnu cenu Hugo. Autor sa neskôr rozhodol túto poviedku prepracovať do románovej podoby, ktorá zase získala ocenenie Nebula. Na motívy poviedky bol natočený film s názvom Charly, ktorý získalo Zlatý glóbus za scenár a Oscara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe.

Charlie Gordon je v podstate spokojný muž. Má prácu, v nej priateľov a voľné večery, ktoré trávi v škole, kde sa učí čítať a písať. Charlie Gordon je pre niekoho šťastný muž. Problémom je, že Charlie Gordon nad ničím z tohto veľmi nepremýšľa, nakoľko v jeho jednoduchom svete všetko dáva zmysel. No predsa je niečo, čo by Charlieho urobilo šťastným – ak by mohol zmúdrieť. Pretože potom by mal priateľov a možno by si mohol založiť rodinu a konečne by bol taký, ako ostatní. Vďaka jednému experimentu to dokáže a naozaj sa z neho stane génius. No naozaj je kľúčom k šťastiu nadmerná inteligencia?

Charlie je muž jednoduchých radostí. Keďže má nižšie IQ ako ľudia v jeho okolí, je pre neho chápanie niektorých jednoduchých princípov náročné. Preto sa zameriava na to, čomu rozumie a čo je pre neho dôležité. Pretože napriek všetkému sa mu darí v podstate dobre – má prácu a dokáže sa postarať sám o seba, čo veľa ľudí s obdobnými problémami nemôže povedať. Dokonca má aj priateľov. Tí sa síce na ňom smejú, ale keďže Charlie celkom nerozumie tomu, že je to v podstate zlé, smeje sa s nimi a je spokojný.

A naozaj sa tak javí, nakoľko tento príbeh mi rozpráva sám Charlie prostredníctvom akýchsi obdobných denníkových zápiskov. Vďaka tomu som ho spoznala a precítila jeho túžbu byť niečím viac. Byť múdrym, pretože múdrosť sa mu kvôli detstvu spájala s úspechom a obľúbenosťou. Pretože ak bude múdry, bude ako všetci ostatní a bude mať to, čo oni. No keď postúpi osudovú operáciu, ktorá ho premení na génia, ukazuje sa, že to nie je tak celkom pravda.

Kniha je vlastne ako prúd vedomia, ktorý občasne prerušujú zachytené rozhovory postáv. Autorov zámer nebol predstaviť mi akčný dej. V tomto smere by sa dalo povedať, že v príbehu sa vlastne nič také nedeje. A to je kľúčové. Pretože pri čítaní tejto knihy som mala najmä uvažovať. Prehodnocovať vlastné postoje a názory. Spochybňovať vlastné postoje. Ale predovšetkým spoločne s Charliem uvažovať o tom, čo je vlastne podstata šťastia.

„Stal sa z teba cynik,“ povedal Nemur. „Z tejto príležitosti si nič iné nevyťažil. Tvoja genialita zničila tvoju vieru vo svet a v ľudstvo.“

„To nie je celkom pravda,“ povedal som potichu. „No zistil som, že samotná inteligencia nič neznamená. Na univerzite sa inteligencia, vzdelanie a vedomosti stali modlami. No teraz u viem, že ste všetci prehliadli jednu vec: inteligencia a vzdelanie, ktoré nezjemnia ľudský cit, nie sú nič hodné.“

Kým bol hlúpy veril, že len múdrosť mu prinesie splnenie vytúžených cieľov. No ukazuje sa, že vďaka múdrosti je ešte viac osamelý. Navyše bolo takmer až zvláštnym spôsobom žalostné sledovať uvažovanie vysoko inteligentného dospelého muža, v ktorom sa však ukrývalo emocionálne nevyzreté dieťa. Tieto dve stránky boli neustále v protiklade, vytvárali konflikt a pre Charlieho nebolo jednoduché vyrovnávať sa s tým.

Výhodou samotného textu je však jeho mnohovýznamovosť. Je možné knihu vnímať len na základe toho, čo si prečítate, pretože aj to má silnú výpovednú hodnotu. No takisto je možné na knihu nazerať ako na metaforu alebo istý druh alegórie a ja som vďaka tomu objavovala zaujímavé zákutia autorovej fantázie ukryté v nekonečných témach a námetoch.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je toho na takú útlu knižku aj veľa. A možno je to čiastočne aj pravda. No ja si myslím, že význam tohto rozprávania tkvie v niečom inom – v tom, ako autor niektoré myšlienky len naznačil a ako ma postavil na začiatok cesty, no prinútil ma, aby som vlastným uvažovaním našla zmysel v tom, čo mi hovorí. Čo je nesmierne zaujímavé, cenné a posúva to zážitok z čítania na úplne inú úroveň.

Kvety pre Algernona je na prvý pohľad nenápadná kniha, ktorá však v sebe skrýva neuveriteľne silný príbeh s ešte väčším posolstvom. Rozprávačom a zároveň hlavným hrdinom je Charlie, muž s nízkym IQ, ktorý zo všetkého najviac túži po tom, aby zmúdrel. Pretože sa domnieva, že práve inteligencia mu prinesie vytúžené šťastie.

Opis toho, čím si prechádza v čase, keď bol ešte hlúpy, ale aj po tom ako génius, v podstate až žalostne presne vystihuje správanie aj dnešnej spoločnosti, vďaka čomu je kniha nesmierne nadčasová a úderná. Na knihe však najviac oceňujem to, že autor sa nerozhodol naservírovať mi všetko na striebornom podnose. Miesto toho mi mnohé témy skôr naznačil a naviedol ma na cestu, aby som si na jej konci mohla urobiť vlastné závery.

Aby som si mohla z čítania zakaždým odniesť niečo nové v závislosti od toho, či budem k textu pristupovať ako k metafore, či ako k alegórii alebo ho budem vnímať doslovne. Pre mňa je však najsilnejšie posolstvo práve tá myšlienka šťastia a toho, čo predstavuje. A nakoniec ma kniha nútila položiť si podobnú otázku ako si pokladal aj Charlie – či je lepšie len po niečom túžiť alebo sa pokúsiť to dosiahnuť, aby sme potom, keď o to prídeme, zistili, že sme to v skutočnosti ani nikdy nepotrebovali.

Za poskytnutie knihy na recenziu

veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.

Knihu si môžete kúpiť TU.

oficiálna anotácia:

Kultový román druhej polovice 20. storočia, ktorý dnes právom považujeme za klasiku americkej literatúry.

Charlie Gordon má IQ 68. Každý deň chodí do pekárne, kde zametá podlahy a navštevuje večernú školu vo vzdelávacom centre pre dospelých. Ak dovolí ľuďom smiať sa na ňom, získa nových kamarátov. Charlieho frustruje vlastná neschopnosť porozumieť rozhovorom a vzťahom ostatných, chce sa naučiť čítať, písať a počítať. Keď mu ponúknu možnosť podstúpiť experimentálnu operáciu na zvýšenie IQ, neváha ani sekundu! Celý život túžil byť múdry. Rovnakú operáciu s rovnakým výsledkom podstúpil aj myšiak Algernon. Keď jedného dňa začne Algernonov stav upadať, vedci netušia, či čaká podobný koniec aj Charlieho.