Hľadanie samého seba | Daj mi tvoje meno + Nájdi si ma

Autor: André Aciman

Názov: Daj mi tvoje meno + Nájdi si ma (angl. Call Me By Your Name + Find Me)

Séria: Daj mi tvoje meno (angl. Call Me By Your Name)

Diel: prvý a druhý

Špecifikácia: romány o tom, ako nám stretnutia, či už letmé alebo opakované, môžu zmeniť život

Slovenské alebo české vydanie: slovenské aj české vydanie Slovart

Hodnotenie na GR: 4.26 a 3.36

„Ľudia, čo čítajú, sa skrývajú. Skrývajú, kto naozaj sú. Ľudia, ktorí sa ukrývajú, nemajú vždy radi samých seba.“

(Daj mi tvoje meno)

Už po prečítaní niekoľkých strán som si veľmi jasne uvedomovala, že André Aciman je esejista. Jeho text bol rovnako strohý, s prekvapivými a niekedy aj ironickými postrehmi, v ktorom má priestor predovšetkým vnútorná úvaha. Čo je v poriadku, nakoľko ide vlastne o spätné opisovanie udalostí, snáď niečo ako duševný denník, keď mi starší Elio začne rozprávať, čo sa stalo v to osudné leto, keď mal sedemnásť.

Text je v mnohom nelineárny, Elio ako rozprávač často preskakuje od jednej udalosti k druhej, nehľadiac na to, že sa dané scény odohrávajú medzi rôznymi postavami alebo v iné dni či týždne. Lenže o to reálnejšie jeho rozprávanie pôsobí, pretože takto to robíme aj my, keď hovoríme o niečom, čo je pre nás dôležité a akosi sa k tomu nevieme prepracovať.

Navyše autor často využíval retrospektívu, čo do príbehu vnášalo zaujímavé napätie, ktoré ma nútilo rýchlo otáčať stránky, s čím som však bojovala. Nie preto, že by ma snáď nebavilo, o čom som čítala, ale skôr preto, že som sa snažila čo najdlhšie si vychutnať tie nádherné slová.

Autor kolísal medzi prekvapujúcou citlivosťou a nehou prechádzajúcou do intimity, aby bol vzápätí až surovo živočíšny. Vo vetách sa neprelínali len myšlienky a úvahy, ale aj rôzne vnemy. Eliovi som celý čas videla do hlavy, prežívala som s ním toto dobrodružstvo a hlavne neistotu prvej veľkej lásky, kedy pochybuje o každom geste, slove i dotyku, ale napriek tomu sa nedokáže vzdať nádeje.

V tomto smere mi text pripadal neskutočne nabitý tou pravou mladíckou energiou, no napriek tomu plný vyspelej a tichej múdrosti ukrytej v postrehoch staršieho Elia úprimne rozprávajúceho o svojej mladosti. Zamýšľa sa nad mnohým, no predovšetkým ukazuje, že každé stretnutie môže človeka ovplyvniť, či už je len náhodné alebo tak trochu plánované, pretože vďaka nemu sa v našej mysli vytvorí spomienka, ku ktorej sa podvedome vraciame, či je to opakovane navštevované miesto alebo pocit slúžiaci ako čosi, čo nás poháňa vpred.

Daj mi tvoje meno je mnohovrstevným rozprávaním plným mladíckej naivity i múdrosti nadobudnutej prežitými desaťročiami. Autor v nej predstavuje niekedy intímne citlivú a inokedy prekvapivo živočíšnu, no hlavne úprimnú spoveď o tom, ako smerovanie života dokáže pozmeniť jediné náhodné stretnutie – len musíme byť dostatočne odvážni na to, aby sme siahli po tom, po čom tak veľmi túžime.

„Hudba je len zvuk našich ľútostí pretvorených na kadenciu, ktorá vzbudzuje ilúziu radosti a nádeje. Je najspoľahlivejším pripomenutím, že sme tu iba na krátku chvíľu, že sme zanedbávali či podvádzali, a čo je ešte horšie, neuspeli žiť náš život. Hudba je neprežitý život. Žil si zlý život, priateľ môj, a takmer si znetvoril toho, kto mal v tebe žiť.“

(Nájdi si ma)

Pokračovanie tohto románu je v čomsi rovnaké, no vo svojej podstate niečo úplne iné. Medzi vydaním oboch kníh ubehlo zhruba dvanásť rokov a je to cítiť najmä v autorovom štýle. Ten stále nesie prvky esejí, ale výraznejšie prechádza do románovej podoby. Čím nechcem povedať, že by kniha bola o niečo menej citlivá, plná trefných ironických postrehov.

Príbeh už nerozpráva len Elio. Kniha je totiž nielen jeho príbehom, ale aj rozprávaním jeho otca a nakoniec aj Olivera, ktorej úlohou je vyplniť prázdne miesto dlhých rokov medzi udalosťami z posledných strán Daj mi tvoje meno. Autor akoby sa snažil pripomenúť, že hoci Oliver a Elio boli vždy tí dôležití, ich príbeh ovplyvňovali aj iní, predovšetkým tak Eliov otec, vďaka ktorému sa vôbec stretli. Ten rozpráva aj prvý príbeh zo štyroch, ktoré sa v knihe Nájdi si ma nachádzajú.

Autor sa snažil trochu zmeniť štýl v závislosti od toho, ktorá postava mi práve opisovala svoje životné trampoty. Predsa však mali niečo spoločné – ak kniha Daj mi tvoje meno bola o hľadaní, potom Nájdi si ma bola hlavne o nachádzaní. Ako spomienka na to, čo je v živote dôležité, čo sme stratili už dávno, či sme to nikdy nemali, a náhodne sme to našli. Pretože zatiaľ čo dej predchádzajúceho rozprávania sa sústreďoval na niekoľko týždňov jedného leta, toto sa skrslo na jediný okamih náhodného stretnutia.

Postavy z rôznych dôvodov stratili samých seba, či niečo vo svojom vnútri, a prekvapivo to opäť našli, lebo dokázali nahlas priznať, čo presne sa to v ich životoch pokazilo a oni tak zúfalo túžia, aby sa to dalo napraviť. Eliov otec Samuel si vďaka tomu uvedomí, že jeho život je až na syna a akademickú kariéru nesmierne prázdny.

Elio si spomenie, že v jeho srdci ešte stále drieme láska, ktorú môže niekomu dať bez toho, aby zradil sám seba a spomienku na toho dôležitého muža. Nuž a Oliver konečne príde na to, že bol sám sebe neverný, pretože sa až priveľmi snažil byť taký, ako ho chceli mať ostatní. Hoci sa to tak na prvý pohľad nezdá, stále je to príbeh predovšetkým Olivera a Elia, pretože nie je len o tom, čo ich rozdeľovalo, ale najmä o tom, čo ich spájalo. Alebo skôr kto.

Nájdi si ma je rovnako emocionálne silné rozprávanie ako predchádzajúca kniha Daj mi tvoje meno. Príbeh sa však nesústreďuje už len na Olivera a Elia a ich romancu, ale na ich životy po tom, ako si povedali zbohom. Tiež viac priblíži postavu Eliovho otca Samuela, vďaka ktorému sa pred rokmi stretli. Opäť ide o krásne citlivé a niekedy prekvapivo ostré rozprávanie plné nádherných zamyslení, v ktorom autor zdôrazňuje dôležitosť okamihu – tej jedinej chvíle, ktorá dokáže odhaliť, prečo je náš život taký žalostne prázdny.

Za poskytnutie kníh na recenziu

veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Knihy si môžete kúpiť TU a TU.

oficiálna anotácia „Daj mi tvoje meno“:

Môže vás niekoľkotýždňový vzťah poznačiť na celý život? Čo ak v sedemnástich rokoch prežijete tú najintenzívnejšiu skúsenosť, ktorá sa už nikdy nezopakuje?

Daj mi tvoje meno je strhujúcim príbehom lásky, ktorá vzplanie medzi 17-ročným Eliom a 24-ročným Oliverom, hosťom Elieho rodičov, počas jedného leta na slnečnej talianskej riviére. Obaja najskôr predstierajú ľahostajnosť, ale postupne ich čoraz viac pohlcuje vzájomná príťažlivosť – prerastajúca do posadnutosti aj strachu, fascinácie i túžby. Úprimná, nesentimentálna pocta ľudskej vášni od oceňovaného autora Andrého Acimana sa stala predlohou pre rovnomennú filmovú adaptáciu nominovanú na Zlatý Glóbus a Oscara vo viacerých kategóriách vrátane ocenenia za najlepší film roku 2017.