V poslednom čase
som sa opäť viac venovala čítaniu komiksov, väčšinou tým, ktoré som mala v pláne
čítať už pred nejakým časom, niektoré z nich dokonca len tak zapadali
prachom na mojej poličke. Aj tentoraz teda ponúkam doslova zmes rôznych štýlov
a žánrov, ale to je krásne na komiksoch – tá rôznorodosť.
Joe Keatinge – Morbius: The Living Vampire: The
Man Called Morbius
Takisto ako mnoho
ďalších potenciálnych divákov, aj ja som sledovala trailer na pripravovaný film
o upírovi z univerza Marvel. Zatiaľ čo trailer ma ešte úplne
nepresvedčil, vďaka jednému človeku, ktorého sledujem na GR, som sa dozvedela,
že je k dispozícii aj niekoľko komiksov. Našťastie ich nie je toľko, ako v prípade
napríklad Spider-mana, ale stačí to na to, aby som si mohla urobiť obraz o tom,
kto je Morbius a či chcem o ňom vedieť viac. Čo sa týka jeho pôvodu,
je predovšetkým súčasťou pavúčieho sveta, avšak viac ako to ma zaujalo, aký typ
postavy to je. On je to totiž presne ten zložitý typ takmer záporáka. Nie je to
úplne zlosyn, ale je dostatočne zúfalý a možno aj nešikovný na to, aby
jeho pokusy o dobré skutky skončili katastrofou. Ja som čítala jeho príbeh
z roku 2013 (pričom sú ešte dva príbehy z rokov 1992 a 2019,
ktorý ešte nie je dokončený) a poviem vám, je to dosť zaujímavé. Je to tak
trochu vytrhnuté z univerza, akoby som čítala nejakú fantasy sériu a toto
bola doplnková poviedka, ale možno preto sa mi to tak dobre čítalo. Nemusela
som sa zaoberať zložitým originom a inými somarinami, skrátka som si užívala
príbeh. Osobne si myslím, že s dejom sa dalo pracovať ešte o niečo lepšie,
ale ako príjemná oddychovka to potešilo. (A ktovie, vďaka tomuto komiksu si ten
film o Morbiovi možno aj pozriem.)
Debbie Tung – Quiet Girl in a Noisy World
Sarah Andresen a jej
čmáranice sú pomerne známe a dočkali sa prekladov do niekoľkých jazykov.
Debbie Tung sa venuje niečomu podobnému, ale o niečo lepšie. Príbeh
predstavuje niekoľko desiatok situácií, ktoré bežne zažívame, možno aj
dennodenne. Hlavná postava je Debbie, predpokladám teda, že samotná autorka,
ktorá je však introvertka, a tak žije v neustálom strachu zo
spoločnosti a žije v zajatí pochybností. Komiks je vlastne záznamom
jej života a opisuje rôzne udalosti, napríklad aj jej dospievanie. Zo
začiatku je tento komiks dosť vtipný. Kresba je jednoduchá, hlášky úplne trefné
a ktokoľvek, kto je aspoň čiastočne introvert, sa v tých obrázkoch
zaručene nájde a bude si hovoriť „toto sa stalo aj mne“. Lenže potom sa
ukáže, že tento komiks nemá len zabaviť, ale aj pripomenúť, že introverti to
nemajú s tými pochybnosťami a neistotami jednoduché, a tiež ukazuje,
že si decká, kým si uvedomia, že introvertizmus nie je niečo zlé a nákazlivé,
prejdú rôznymi pekelnými situáciami. Netvrdím, že tento komiks zmenil moje
nazeranie na svet alebo niečo podobné, ale myslím si, že je dôležitý ako
pripomienka všetkým introvertom a ľuďom trpiacim rôznymi úzkosťami, že v tom
nie sú sami.
Faith Erin Hicks & Peter Wartman – Avatar:
The Last Airbender: Imbalance
O komiksoch z univerza
Avatarov som už písala, avšak tento najnovší počin je trochu iný. Kreatívny tím
stojaci za predchádzajúcimi príbehmi sa zmenil, takže máme takpovediac
nováčikov nielen na stoličke scenáristu, ale aj dvorného kresliča. Čo sa týka
grafiky, je krásna a doslova vyžaruje takú tú iskru, ktorú som videla už v animáku
a neskôr ju obdivovala v komiksových pokračovaniach. Po tejto stránke
nemám čo vyčítať. Vlastne nemám čo vyčítať ani príbehu. Faith Erin Hicks je pre
mňa meno absolútne neznáme, hoci v skutočnosti ide o skúsenú scenáristku,
ktorá sa podieľala napríklad aj na komiksoch Lumberjanes (ktorý vytvorila Noelle Stevenson, mama Nimony) alebo mladej Buffy. Je vidno, že
vie pracovať s okienkovými príbehmi a dokázala celkom slušne pracovať
nielen s námetom, ale napríklad aj s napätím a emóciami. Okrem toho
bol príbeh aj o otázkach diskriminácie a celkovej neznášanlivosti, avšak
to sú témy, ktorými sa otcovia Avatara vždy zaoberali, čiže ma to neprekvapuje.
Jedinú výčitku tam mám len k tomu, že tieto príbehy sa dlhodobo vlastne
nikam nehýbu a pripomínajú mi skôr státie na mieste. Tak som zvedavá, ako
to bude pokračovať.
Kaiu Širai & Posuka Demizu – Zaslíbená Země
Nezemě
Minulý rok som sa
vrátila aj k čítaniu mangy, pričom ma dosť oslovil edičák vydavateľstva
Crew, ktorý môžem jednoznačne odporučiť. Najskôr som začala s Čarodějovou nevěstou, ktorá ma oslovila
o niečo viac, no neskôr ma zaujala aj Zaslíbená
Země Nezemě. V presvedčení, že to bude také oddychové čítanie, som si
kúpila prvé dve knihy, a tie mi dlho-predlho sedeli na poličke. Až kým som
sa nezaťala a do čítania sa konečne nepustila. Poviem vám, na túto mangu
som sa mala pripraviť. Na prvý pohľad sa to tvári ako idylické rozprávanie o skupine
deciek, ktoré žijú v sirotinci kdesi na samote u lesa, kde sú dobre
živené, šatené a svojim spôsobom šťastné, nakoľko sú ako jedna veľká
rodina, pričom jej hlavou je na prvý pohľad láskavá opatrovateľka Mamá. Lenže
potom dve z troch najstarších deciek zistia, že v skutočnosti nie sú sirotinec,
ale farma pre démonov a deti sú ich potravou. Zrazu celkom oddychové
čítanie sa zmenilo na veľmi schopný triler, ktorý sa postupom času len viac
zamotával a zamotával. Bolo to temné, napínavé a o to viac
úžasné, že hrdinovia sú len deti. Takže to pôsobí ako špionážny triler, len
namiesto úžasne neporaziteľných agentov sledujem osudy malých detí, čo je tak
trochu absurdné, ale neskutočne dobré. Rozhodne odporúčam, ale rozhodne nie ako
oddychové čítanie.
Juraj Čorba & Dávid Marcin – Všetky tie
svety
(recenzia)
Tento slovenský
komiks ma zaujal na prvý pohľad. Dej odohrajúci sa v budúcnosti, ľudstvo
profitujúce s rôznych výdobytkov modernej doby, a potenciálne nebezpečné
pátranie po niekom, kto v tomto svete spokojný nie je a podnecuje podobné
pocity aj v iných jedincoch. Námet podobný množstvu sci-fi románov,
niekoľkým filmom a možno aj komiksom, avšak toto spracovanie má čo
ponúknuť. Kresba je krásna a jednoduchá a neodvádza pozornosť od
deja. Ten je pomerne jednoduchý a priamočiary, ale predovšetkým je plný
hlbokých zamyslení a rôznych morálnych otázok. Je to príbeh, ktorý ma
prinútil premýšľať a hlavne si rôzne detaily domýšľať. Až nadmieru som si
jeho čítanie užívala a skrátka ma na ňom bavilo mnoho. Pritom je možno pre
niekoho až neuveriteľné, že ide o beletristický debut. Myslím si, že tento
komiks sa kvalitou hravo vyrovná čomukoľvek zahraničnému, čo sa mi dostalo do
rúk, čo ma nesmierne teší.
Máte
nejaké obľúbené komiksy?
Určite
sa so mnou podeľte, rada si rozšírim obzory.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára