The Witcher

Herecké obsadenie: Henry Cavill (Geralt z Rivie); Freya Allan (princezná Ciri); Anya Chalotra (Yennefer z Vengerbergu); Mimi Ndiweni (Fringilla); MyAnna Buring (Tissaia); Wilson Radjou-Pujalte (Dara); Joey Batey (Jaskier); Anna Shaffer (Triss) a i.

Scenár: Lauren Schmidt

Hudba: Sonya Belousova; Giona Ostinelli

Hodnotenie ČSFD: 80 %

Hodnotenie IMDb: 8,5 z 10

Keď sa v roku 2017 objavili informácie o chystanom seriálovom spracovaní série Zaklínač, srdce nejedného fanúšika zaplesalo, aj keď nie vždy nutne práve radosťou. Práva však odlúpil Netlix s úmyslom natočiť seriál – pôvodne vraj chceli natočiť na motívy celej série film (čo si neviem dosť dobre predstaviť), ale nakoniec sa nechali presvedčiť. Napriek tomu obavy pretrvávali. Predsa len, snažiť sa dať dobré spracovanie takému fenoménu, pričom sa snažiť prekonať aj predošlé spracovania, to chce dosť odvahy.

Myslím, že pre mňa začal taký ten pravý ošiaľ v momente, keď oznámili, že Geralta bude hrať práve Henry Cavill. Z dvoch stoviek rôznych hercov vybrali práve tohto, čiže niekoho, kto je dostatočne známy, aby dokázal pritiahnuť pozornosť tých divákov, ktorí nie sú náhodou fanúšikmi kníh. Henry Cavill je okrem toho tiež veľmi dobrý herec, ktorý by ma dokázal presvedčiť asi aj o tom, že je trojnohá slepá koza, ale napriek tomu som si ho nevedela predstaviť ako životom skúšaného zaklínača. No nakoniec ma presvedčil, hoci až priamo v seriáli.

A teraz sa presuňme od mojich pochybností o Cavillovi až k samotnému seriálu. V ôsmich epizódach tvorcovia spracovali istú časť z materiálu, ktorý som si mala možnosť prečítať v prvých dvoch poviedkových knihách od Sapkowského. Iste, nastali tu nejaké zmeny, s tým som počítala a osobne som sa nad nimi ani nezamýšľala (hoci ak by ste sa pýtali môjho brata, ten by vám presne vedel vymenovať, kde a aké nepresnosti sa udiali, hoci netuším, ako to robí, keďže tie knihy čítal oveľa skôr ako ja). Mňa zaujímal len výsledok a za úspechom seriálu vidím tri veci – atmosféru, herecké výkony a potom rozprávanie samotného príbehu.

Najskôr sa pristavím pri hereckých výkonoch. Ako som spomínala, Cavill je v mojich očiach skutočne nadaný herec, ale až v tomto seriáli som zbadala jeho plný talent. Jeho verzia Geralta bola síce o dosť viac uvrčaná a zamyslená (jeho legendárne „hm“ sa isto zapísalo do dejín), ale celú som mu ju zožrala aj s navijakom. Skutočne Geraltovi vdýchol život a má môj obdiv za všetky tie kaskadérske kúsky, ktoré robil sám. (Tiež je nutné dodať, že jeho zadok vyzerá v tých kožených nohaviciach dosť dobre.)

Ďalším dobrým krokom bolo tiež obsadenie dvoch mladuškých herečiek, ktoré stvárnili Yennefer a Ciri. Osobne ma o niečo viac oslovila Ciri, pričom Yennefer za ňou v mnohom nezaostávala. Obe tieto postavy dostali v seriáli trochu iný priestor, povedala by som, že o dosť väčší, než mali k dispozícii v knihách. Okrem toho je vždy výborný krok snažiť sa poodhaliť motiváciu postáv, aspoň potom pôsobia reálnejšie.

O Yennefer sa toho veľa nevie, len to, čo bolo prezradené v spomienkach a takých mimochodom komentároch, preto oceňujem, že som sa mohla o nej dozvedieť viac, že som ju videla v akcii, spoznala som ju a sledovala, kým sa a stala a čo všetko kvôli tomu musela obetovať. Tiež sa touto jej osvetlenou minulosťou viac vysvetlilo jej konanie. Len sa akosi stalo, asi vplyvom toho, že vybrali takú mladučkú herečku a ukazovali tam jej mladosť, že namiesto takej tej váženej dámy a mocnej čarodejnice, ktorej sa mnohí báli a mnohí ju obdivovali, som dostala skôr búriacu sa tínedžerku. Nuž, som zvedavá, čo s tým všetkým ešte tvorcovia zamýšľajú.

Možno aj preto mi oveľa lepšie predala svoju postavu Ciri, ktorú som tiež mala možnosť poriadne spoznať. V knihách som ju niekoľkokrát „videla“ ako dieťa a potom neskôr, po udalostiach v Cintre, čiže oceňujem snahu tvorcov v seriáli zobraziť celú jej cestu z princeznej na bojovníčku. Ako som hovorila, tiež si vybrali výbornú herečku, čo je rozhodujúce, nakoľko aj táto herečka je veľmi talentovaná a som si istá, že o nej ešte budeme počuť.

Okrem toho sa tam objavilo ešte veľké množstvo iných postáv, mágov, ale aj obyčajných ľudí a elfov, ktorí vytvorili veľmi slušivý obraz. Osobne si myslím, že s Calanthé to mierne prestrelili, ale ešte to bolo viac-menej v norme (a tiež je pravda, že sa objavila v asi len 3 epizódach, tak som to dokázala nejako prežiť). Jediné, čo naozaj ľutujem je veľmi, ale že veľmi ojedinelá prítomnosť Marigolda (áno, viem, že tento český preklad mnohým lezie na nervy, ale ja ho mám zafixovaného ako Marigolda a nebudem ho zrazu volať Jaskier len preto, že sa tvorcovia rozhodli, že jeho poľské meno Jaskier znie „mužnejšie“ ako anglický preklad Dandelion z kníh, pričom jaskier je iskerník a dandelion púpava, tak neviem, čo je väčšia výhra).

Čo sa potom týka tej spomínanej atmosféry, tú vytváralo hneď niekoľko prvkov. V prvom rade to bola aj hudba, nakoľko seriálový Zaklínač má vynikajúci soundtrack, ktorý nedostanete z hlavy (nielen vďaka prekliatemu dvojveršiu „toss a coin to you witcher, o‘ valley of plenty“, ktorá takpovediac za noc zľudovela) a budete ho počúvať opakovane a veľmi rýchlo sa vám dostane pod kožu.

K atmosfére prispeli aj kulisy a prostredie. Ono vo všeobecnosti si nemyslím, že akákoľvek verzia stredoveku bola veľmi radostným prostredím, bolo to temné časy plné strachu, predsudkov a krvi, a toto sa podarilo preniesť aj do seriálu – nielen kvôli tomu, že som v priamom prenose sledovala ostré boje a tiež krvavú vojnu. Potom tu boli aj tie príšery, s ktorými Geralt bojoval, a taká tá podvedomá otázka, kto je vlastne to skutočné monštrum. Čo bolo dosť osviežujúce popri tej osudovosti, o ktorej všetci hovorili. (V jedenej recenzii som narazila na celkom podarený „vtip“, že ak by niekto zakaždým, keď pri pozeraní jednej z epizód zaznie slovo „osud“, vypil poldecák nejakého moku, nakoniec by skončil s otravou alkoholom.)

No a nakoniec ostalo už len vyjadriť sa k celkovému príbehu. Časová línia bola raz tu a potom zase sem, pričom osudy sa prelínali a vôbec sa odohrávali nielen na úplne odlišných koncoch sveta, ale niekedy skoro až v odlišných storočiach. Sapkowski sa rád zahráva so striedaním časových línií, čiže som to tak trochu očakávala, tiež je nutné dodať, že táto prvá séria seriálu bola natočená na motívy prvých dvoch poviedkových kníh – a poviedky na seba naozaj len veľmi voľne nadväzovali a niektoré vlastne predchádzali iným... skrátka niečo, čo bolo možné vidieť aj v samotnom seriáli.

Viem, že mnohí ľudia sa na to sťažovali, že si kvôli tomu seriál až tak neužili. Ja niečo také nemôžem tvrdiť. Mne sa to vďaka tomu páčilo, pretože som tak bola neustále v strehu, lebo som netušila, o kom a kedy budem práve niečo pozerať. A osobne si myslím, že lineárne dejové línie podávané divákom ako na striebornom podnose niekedy seriálu skôr uškodia, ako im prinesú slávu a uznanie. Okrem toho som mala možnosť sledovať nielen to, ako sa mení prostredie a celý svet, ale aj ako sa menia postavy a ako ich ovplyvňujú tie príhody, ktoré prežili dávno predtým, než sa Ciri narodila.

The Witcher je napriek všetkým pochybnostiam dosť kvalitným počinom. Tvorcovia sa naozaj pochlapili a snažili sa z predlohy vytrieskať maximum, ale tak, aby aj fanúšikovia knižnej série boli spokojní (hry teraz bokom, tie so seriálom nemajú nič spoločné). Podarilo sa im vybrať dobrých hercov, ktorí svojim postavám dokázali vdýchnuť život. Príbeh bol zaujímavý, možno nejaké detaily nakoniec upravili, ale všetko pre dobro seriálu. Bol to taký krvavý, temný, akčný a tak trochu osudový mix, ktorý neurazil a v niektorých momentoch dokonca prekvapil. K celkovému slušivému vyzneniu prispieval aj vydarený soundtrack. Teda vcelku úspešný úvod seriálu, z ktorého si chce Netlix najskôr vyrobiť nové Hry o tróny. (A zatiaľ aj celkom úspešne.)

Trailer: