InDaBoR #12: Svetový deň rodiny

Svetový deň rodiny si pripomíname 15. mája už od roku 1993, odkedy bol vyhlásený Valným zhromaždením Organizácie spojených národov. Hlavným cieľom tohto pamätného dňa je zdôrazniť význam rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Tiež má pripomínať, že je dôležité, aby každá krajina vo svojej legislatíve myslela aj na rodiny. Od roku 1996 má tento deň vždy iné motto, tohtoročné ešte nie je známe, ale to minuloročné bolo „rodina a klimatické zmeny“.

Ako lepšie osláviť tento deň než čítaním kníh, v ktorých je rodina veľmi dôležitým prvkom – bez ohľadu na to, či je pokrvná alebo nie.

Maggie Stiefvater – Havraní chlapci (Havraní cyklus #1)

Keď sa Blue stretne s Havraními chlapci ešte ani netuší, že ich nakoniec spojí priateľstvo. Priateľstvo také silné, že je vlastne inšpiratívne, pretože napriek tomu, že sa občas hádajú, snažia sa držať pri sebe a podporovať sa vo všetkých bláznovstvách. V mojich očiach sa stali svojou vlastnou rodinou, ale ak by niekto tvrdil, že to nestačí na oslavu tohto dňa, čo tak toto – Blue má takisto veľmi zaujímavú rodinu. Je síce trochu výstredná, ale držia spolu a podporujú sa, pričom niekedy by bez pomoci toho druhého vlastne ani neprežili.

Becky Alberalli – Ja, Simon (Creekwood #1)

(recenzia)

Viem, že v YA literatúre je akýmsi zvykom zobrazovať puberťákov, ktorí za sebou majú ťažkú minulosť a pochádzajú z rozvrátených domovov, akoby nebolo možné napísať dobrý a silný príbeh o niekom, kto nemá prehnane dramatické problémy v rodine. Asi to nejako súvisí s tým, že YA literatúra je preplnená puberťákmi, ktorým nikto nerozumie a hlavne nie ich vlastná rodina. Simonova rodina je v tomto dosť výnimkou, pretože reprezentuje pre niekoho možno úplne nudných ľudí, ale pre mňa to bolo ako svetlo na konci tunela a dôkaz, že je možné napísať zaujímavú knihu bez toho, aby bolo hlavnou témou rozvod, úteky z domu či strata blízkych.

Benjamin Alire Sáenz – Nevysvetliteľná logika môjho života

(recenzia)

Sáenz je pre mňa autor, ktorý píše knihy s pridanou hodnotou. Sú to také tie „literárnejšie“ počiny, ktoré je možné donekonečna citovať, pretože obsahujú nádherné myšlienky. Okrem toho sa mi jeho knihy spájajú aj s veľmi emotívnymi a vernými opismi vzťahov a o rodinách, ktoré síce nespája vždy krvné puto, no sú o to silnejšie a ich členovia držia spolu, pretože sa majú radi a nechcú, aby ten druhý trpel. Vďaka tomu sú jeho knihy veľmi emotívne, ale o to dlhšie s človekom ostanú aj po otočení poslednej stránky.

 C.G. Drews – The Girl Who Steals Christmas

Ešte predtým, než Sam stretol Moxie v knihe The Boy Who Steals Houses, Moxie prežila náročnú a nešťastnú rodinnú udalosť. (Nechcem viac prezrádzať, nakoľko je to tak trochu spoiler, hoci je možné si o ňom prečítať hneď na začiatku danej knihy, no.) Každopádne to dopadlo tak, že v rodine tak trochu zabudli na Vianoce, tak sa Moxie rozhodne, že ich svojim spôsobom ukradne – aby ich mohla dopriať svojej rodine. Je to krátky a veľmi emotívny príbeh, ale na druhej strane je aj neuveriteľne sladký a hoci je vianočný, stále pripomína silu rodiny a hlavne to, že je potrebné držať spolu.

Luis Alberto Urrea – Dom zlomených anjelov

(recenzia)

Nebudem klamať, s touto knihou sme nevykročili tou správnou nohou, ale napriek tomu verím, že je dobrá a zaslúži si pozornosť. Možno aj vďaka tomu, že je vlastne celá o rodine. O tajomstvách, trapasoch, ale aj občas neľahkých vzťahoch. O tom, že napriek všetkým nezhodám a hádkam by mala rodina držať spolu, jej členovia by sa mali podporovať a vďaka tomu všetkému by mali byť schopní aj jeden druhému odpustiť a to bez ohľadu na to, koľko času na tomto svete im ešte ostáva.

Poznáte iné knihy, v ktorom je možné sledovať silné rodiny?