Zápas s božskými silami | Ospalá slovanská díra

Autor: Petr Jaroněk

Názov: Ospalá slovanská díra

Špecifikácia: fantasy rozprávanie zo starých dôb s prvkami detektívky

Slovenské alebo české vydanie: Argo, 2019 (ČR)

Hodnotenie na GR: 3.00

„Strach je nakonec horší než to, co se mi může stát – a nad většinou věcí nemáme žádnou moc, tak proč se trápit.“

Starnúci rytier Henslin, ktorý posledných desať rokov strávil v službách svojho pána na rôznych bojiskách, sa pomaly vracia domov. Jeho rodná dedina sa však priveľmi zmenila, žijú v nej odlišní ľudia, vedú iné životy a na neho a jeho rodinu si vo väčšine prípadov ani len nespomenú. Henslin sa však nemôže tešiť na zaslúžený odpočinok. Pretože jeho pán má pre neho novú úlohu – po kraji sa potuluje záhadný vrah, ktorý svoje obete stína a následne kradne ich hlavy. Na prvý pohľad jednoznačný prípad sa však začína komplikovať.

O tejto knihe som sa dozvedela len vďaka tomu, že ju niekto recenzoval na portáli Děti noci. Niečo na kombinácii prvkov, príbehu a možno aj obálky ma zaujalo natoľko, až som si povedala, že by som tomu mala dať šancu. Veď kniha je pomerne útla a aj keby sa mi až tak nepáčila, aspoň ju rýchlo dočítam. Možno aj fakt, že som nemala nijaké očakávania, zafungoval magicky a ja som si čítania tak veľmi užívala.

Autor sa rozhodol rozpovedať pomerne jednoduchý príbeh, avšak spracoval ho pre mňa zaujímavým spôsobom. Veľký dôraz kládol na vystihnutie ťaživej atmosféry. Ľudia vždy boli a aj budú poverčiví a som rada, že z tohto faktu ťaží aj táto kniha. Pretože na základe nálady obyvateľov sa aj stupňovalo napätie v rozprávaní.

Dej gradoval a ja som netrpezlivo otáčala stránky. Pritom pravdou tiež je, že v knihe sa toho nedialo prehnane veľa a niektoré scény pôsobili, že sú už poslednými. Akoby naznačovali, že postavy našli svoje hranice a viac sa skrátka už nedokážu nikam posunúť. Pričom nakoniec to boli vždy len krátke okamihy pred búrkou, keď sa všetko veľmi škaredo pokazilo.

„Nebyl to strach z návratu, a už vůbec ne nechuť. Svůj kraj jsem nadevše miloval. Byla to tíseň. Melancholie smíšená se stínem předtuchy – onoho nepopsatelného pocitu úzkosti, které nedokážete přiřadit význam. A čím marněji hledáte příčinu, tím víc vás zevnitř rozechvívá. Je všudypřítomná. Někdy pálí, jindy mrazí.“

Hlavným hrdinom bol Henslin, ktorý bol veľmi neistý vo svojej úlohe, navyše predstavoval pozostatok starého spôsobu života a neustále narážal na nových a nových ľudí a niečo, čo mu bolo cudzie, vďaka čomu dokonale pôsobil ako ona preslávená ryba vyhodená zo svojho rybníka, no takisto vďaka tomu v knihe vznikol zaujímavý kontrast.

Mňa osobne však najviac zaujal štýl, ktorý autor zvolil. Veľmi mi pripomínal staré povesti a báje napísané veľkolepým a občas aj lyrickým jazykom, ktoré dokážu čitateľa na počkanie vtiahnuť do svojej atmosféry. A ja som si vďaka tomuto očareniu ani neuvedomovala, že sa v deji vlastne nič nedeje, až ma potom niektorá udalosť prekvapila. Ako napríklad prepojenie so svetom nielen mágie a starých rituálov, ale aj starých božstiev, ktoré vo svete pevne zošnurovanom rozpínajúcim sa kresťanstvom neustále slabnú.

Vďaka tomu všetkému sa v tejto útlej knihe spájali prvky niekoľkých žánrov, od temnej fantasy, cez historickú fikciu a historickú fantasy, až po klasickú hrdinskú fantasy. No napriek tomu príbeh ani na chvíľu nepôsobil presýteným dojmom. Možno kniha nepredstavuje niečo inovatívne a ponúka skôr klasické námety i spracovania, lenže vo výsledku je z toho stále veľmi príjemné čítanie, ktoré si ma získalo svojou atmosférou. Autor ma navyše svojim štýlom presvedčil, že mu naozaj chcem venovať svoju pozornosť.

oficiálna anotácia:

Zlín ve 13. století. Místo, kde se sváří staré síly s novými. Veterán Henslin se po deseti letech v cizině ve službách svého pána vrací do rodného Zlína. Jenže za tu dobu se město značně proměnilo: proudí sem noví obyvatelé, na vrcholu kopce roste kamenná tvrz a v kraji řádí záhadný mordýř, který svým obětem stíná hlavy. Ty si pak odnáší neznámo kam. Henslin dostane za úkol jeho běsnění zarazit. To se záhy ukáže být těžší, než si zprvu myslel. Podle místních páchá vraždy přízračný černý jezdec z pekel, o čemž Henslin značně pochybuje. Jenže pak jezdec udeří znovu a Henslin musí rázem přehodnotit vše, čemu doposud věřil – o vraždách, ale i o svém vlastním původu…