Tento mesiac som mala hneď niekoľko horúcich favoritov
na tému tohto článku, ale nakoniec som si vybrala to, čo mi v počítači svietilo
asi najdlhšie – a tiež to, k čomu som si čiastočne vymazala všetky
materiály, no našťastie som bola schopná väčšinu z toho opätovne nájsť.
Alebo nech žije história prehľadávania! Moje reči bokom, nech sa páči, ďalší
magický článok je tu len pre vás...
Rituály, rituálna mágia, ceremónie
Tento druh mágie je asi jedeným z najtradičnejších
prejavov magických schopností. Vo svojej podstate hovoríme o istom návode,
podľa ktorého musíte nasledovať isté kroky a po ich splnení sa dostaví
žiadaný efekt. Pričom rituály sa rôznia nielen podľa výsledku, ale aj podľa ich
priebehu. Vždy však hovoríme o niekoľkých na seba nadväzujúcich krokoch,
pričom tieto kroky sú nezriedka prejavmi iného druhu mágie – napríklad zaklínania,
magických symbolov, rôznych prísad, takisto môže ísť o krv alebo aj presne
nasledované pohyby (áno, ráta sa tam napríklad aj tanec a iné obdobné
pohyby).
Dôvod vykonávania rituálov býva podobne rôzny,
napríklad môže ísť o vyvolávanie nejakých bytostí alebo napríklad duchov,
tiež môže ísť o posilnenie schopností, veštenie, nezriedka napríklad aj prekliatie
nepriateľov a podobne. Na základe tohto je teda jasné, že rituálna mágia
je tak trochu sivá zóna, pretože na základe toho, s akým úmyslom sú rituály
vykonávané, môže ísť svorne o zlú alebo dobrú mágiu, prípadne o neutrálnu.
Vďaka tomu sa rituálna mágia považuje za jeden z najstarších
druhov zosielania kúziel a jej podstatou je teda špecifické použitie
určitých slov, gest, pohybov, tiež obiet, nezriedka vykonávaných na určitom
mieste a dokonca v presne určený čas. (Čo je možné vidieť vo filme
Císařův pekař počas privolávania golema.) V tomto prípade teda nejde ani
tak vrodenú schopnosť, vďaka rituálom môžu mágiu vykonávať aj úplne obyčajní ľudia,
čo môže byť nesmierne nebezpečné. Pretože rituálna mágia funguje vďaka vedomostiam,
nie vďaka špeciálnym schopnostiam.
Vykonávanie rituálov je však časovo náročné, čo je
vlastne aj najväčšou nevýhodou podobných praktík. V prvom rade je istý čas
potrebný na naštudovanie presných krokov potrebných pre daný rituál. Potom
to môže byť zber presných ingrediencií. No a takisto samotný rituál nemusí
byť len päťminútovou záležitosťou. Problémom môže byť aj fakt, že pri rituáloch
je potrebné pochopiť ich podstatu, aby sa tak zamedzilo prípadným nepriaznivým
účinkom – nakoľko pri niektorých rituáloch je potrebný aj presne určený účel.
Tento druh mágie je teda na jednej strane pomerne účinný
a jeho výsledky môžu byť veľkolepé, na tej druhej strane je pomerne nepraktický
a pre niekoho neskúseného môže byť nový rituál aj smrtiaci. Napriek tomu
ide o pomerne rozšírený druh mágie, ktorý bol populárny aj v rôznych okultných
spoločnostiach. Tie vykonávali rôzne rituály, nezriedka ich používali ako ceremoniály
pri vstupe do tajných spolkov.
V tejto podobe sa rituály zachovali až do dnešného
dňa, kedy predstavujú akési podmienky, ktoré záujemca musí splniť, aby sa
dostal do elitnej spoločnosti nejakého spolku (dosť obľúbené napríklad na vysokých
školách, nehovoriac o starých organizáciách, pričom niektoré z nich sú
predmetom konšpiračných teórií už celé stáročia).
S klasickými magickými rituálmi sa však spájajú
hlavne knihy, v ktorých boli zapísané – tiež známe ako grimoáre alebo aj
jednoduchšie knihy kúziel. Vo svojej podstate by mali predstavovať vedomosti
celého čarodejného rodu a tie sa potom dedia z generácie na
generáciu, pričom v ideálnom prípade by každý ďalší vlastník takejto knihy
mal rozšíriť vedomosti v nej zapísané.
Najčastejšie podobné knihy obsahujú predovšetkým základné
kúzla, no najväčšiu časť tvoria rituály, pretože pri nich je životne dôležité
dodržiavať presne určené pokyny a tie by sa mohli pri ústnom predávaní
skrátka pozmeniť. Grimoáre teda obsahujú predovšetkým prepisy kúziel a rituálov,
nezriedka dokonca informácie o rôznych magických bytostiach, ale nemali by
obsahovať osobné príbehy alebo skúsenosti či iné spirituálne texty.
Pretože v tom prípade ide o Knihu tieňov, ktorú
využíva napríklad aj hnutie wicca (a neskôr bola prevzatá napríklad aj do televíznych
seriálov, tá najznámejšia sa objavila v seriáli Čarodejnice, kde Knihu
tieňov vlastnili tri sestry, dedila sa po generáciách a boli do nej
zapisované nielen kúzla, ale aj osobné skúsenosti a príbehy, ktoré by
mohli pomôcť ďalším generáciám). Na základe toho by sa dalo povedať, že hoci za
grimoár je možné považovať rôzne knihy, nie každá kniha môže byť grimoárom.
Rituálna mágia nie je na pohľad taká efektívna ako iné
druhy mágie, nakoľko si vyžaduje veľa času, čiže nie je až taká obľúbená v seriáloch
alebo filmoch. Objavila sa ale napríklad už v spomínanom seriáli Čarodejnice alebo v Buffy. O niečo obľúbenejšia je už v počítačových
alebo stolových hrách, hoci aj tam je možné ju nájsť skôr ojedinele, podobne
často sa vyskytuje aj v mangách alebo komiksoch a ak sa už objaví,
tak len náhodne ako akási „jednodňová záležitosť“, ktorá sa spomenie raz či
dvakrát a potom už nikdy viac.
Knihy s rituálmi
v hlavných a vedľajších úlohách:
séria
Alex Stern od Leigh Bardugo
Najnovšia
séria matky Grishaverse opisuje svet, v ktorom na jednej vysokej škole existuje
niekoľko tajných magických spolkov a na ich činnosť dohliada záhadný
Deviaty spolok. Mágia je opisovaná rôznymi spôsobmi, no viaceré postupy hneď niekoľkých
spolkov pripomínajú klasické rituály.
kniha
Circe od Madeline Miller
Ak
by ste hľadali knihu o klasickejšom čarodejníctve, asi by ste hľadali dlho,
pritom jednu napísala práve Madeline Miller. Kirké, ako pramatka čarodejníc,
používa rôzne postupy a rôzne druhy mágie, pričom zakaždým ide o kombináciu
hneď niekoľkých krokov, čiže vo svojej podstate ide o rituály.
séria
Úžasná Zeměplocha od Terryho Pratchetta
Aj
mágovia v tejto sérii používajú rituály pri čarovaní, avšak nielen tí, čo
len dokazuje, že nemusíte mať magickú moc, aby ste mohli vykonať rituál. Dôkazom
toho je aj spoločnosť, ktorej sa vďaka starému rituálu podarí privolať draka v knihe
Stráže! Stráže!.
beletristické
práce H. P. Lovecrafta
Rituálna
mágia je spätá najmä z najznámejším a najvýznamnejším dielom tohto
autora, teda mýtom o Cthulhu. Súčasťou noviel a poviedok je tiež
vymyslený grimoár Necronomicon napísaný
istým šialeným Arabom.
séria
Božská města od Roberta Jacksona Bennetta
V tejto
sérii by ste síce slovo mágia hľadali asi márne, ale to neznamená, že v deji
nie je prítomná. Je však opisovaná ako božské zázraky, isté objekty alebo rôzne
úkony, ktoré majú magické následky. Pričom každý zázrak je potrebné použiť istým
spôsobom a sú na to potrebné nielen presne určené slová, ale niekedy aj
posunky a ďalšie maličkosti. Čím tieto zázraky naplňujú podstatu rituálov.
Poznáte
iné knihy/série, v ktorých sa objavila rituálna mágia?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára