Prízrak starého v novom živote | Rebeka

Autor: Daphne du Maurier

Názov: Rebeka (angl. Rebecca; čes. Mrtvá a živá)

Špecifikácia: goticky román o novej panej domu, ktorá čelí prízraku svojej predchodkyne

Slovenské alebo české vydanie: Ikar, 2007 (SR); Motto, 2019 (ČR)

Hodnotenie na GR: 4.23

„Šťastie nie je majetok, ktorý možno oceniť hmotne, je to pomyselná vlastnosť, duševný stav.“

Do rozľahlého panstva na anglickom vidieku si zámožný pán de Winter privádza po krátkej svadobnej ceste svoju novú manželku. Je mladá, takmer by mohla byť skôr jeho dcéra, no obaja sú šťastní. No ich spokojnosť nemá dlhé trvanie, pretože sa im do životov začne vtierať prízrak z minulosti – bývalá pani sídla, dokonalá Rebeka. Je však možné žiť v tieni takej obľúbenej ženy a zvíťaziť nad ňou?

Tento príbeh mi hlavná hrdinka rozpráva s odstupom hneď niekoľkých rokov. K udalostiam zo svojej mladosti sa vracia po tom, čo sa jej v noci opäť snívalo o bývalom domove. Do svojho rozprávania ma vtiahla pomerne rýchlo, no nikdy mi neprezradila svoje meno a nedovolila to ani tým, o ktorých rozprávala. Čiže som ju mohla spoznať len ako tú druhú pani de Winterovú. Čo je vlastne asi najdôležitejšia charakteristika tejto ženy – že od samého začiatku nemala vlastnú identitu, lebo bola definovaná ostatnými. 

Čiastočne to bolo vplyvom veku, nakoľko mladučká nová pani de Winterová pripomína sotva odrastené dievča, ktoré zahanbí aj predstava bozku, pričom jej prirodzenú nesmelosť ešte umocňuje fakt, že svoj život vo veľkej miere prežíva vo vlastnej hlave. Tam si predstavuje rôzne situácie, ktoré sa nikdy nestali a pravdepodobne ani nestanú, no napriek tomu nesmierne poháňali jej paranoju a celkovú neistotu.

„Keby tak niečo vynašli,“ povedala som prudko, „aby sa mohli spomienky uchovať v fľaštičke tak neporušene ako vôňa. Aby nikdy nevybledli a nevyvetrali. Kedykoľvek by sa nám zachcelo, otvorili by sme fľaštičku a prežívali znovu minulé chvíle.“

Takéto mladučké dievčatko je teda predovšetkým ovládané ostatnými až do takej miery, že sa napríklad obáva protirečiť napríklad aj služobníctvu, aby ich tým nejako neurazila. Istotu v živote jej rozhodne nepridali ani ďalšie dve kľúčové osoby – jej manžel Maxim de Winter a gazdiná pani Danversová, pri ktorých sa nová pani de Winterová cíti ako votrelec. Nutné dodať, že väčšinou aj právom, pričom je to práve pani Danversová, ktorá robí všetko možné aj nemožné, aby udržala pri živote ducha svojej predchádzajúcej panej.

Celkovo pochmúrnu atmosféru teda ešte podčiarkuje pocit opustenosti hlavnej hrdinky, jej nesmelosť a hlavne fakt, že v novom domove si nevie nájsť svoje miesto, hoci si dom veľmi obľúbila. Dej je tak veľmi pomalý a má charakter skôr rozvláčneho rozprávania, do ktorého sa často pletú opisy pocitov, vnemov a niekedy aj vôní, čo navodzuje opar akejsi clivosti. No a potom sa, úplne nečakane, charakter knihy zmení a zrazu dej vyberie zákrutu, ktorú som absolútne nepredvídala.

Rozprávanie je svižnejšie, napínavejšie a nútilo ma premýšľať, čo sa deje a hlavne, čo je pravda a čo už... nie tak úplne. Prekvapilo ma hlavne, že v niektorých momentoch kniha dokonca pôsobila až detektívne a vďaka tomu som si čítanie o to viac užila. Očarená napokon asi úplne všetkým od postáv, cez vytvorenie atmosféry až po napínavý koniec, som neúnavne otáčala stránky a hovorila si, že táto kniha je rozhodne právom považovaná za klasiku.

Rebeka je kniha, ktorá ma dokázala v mnohom prekvapiť. V prvom rade to bola hlavná hrdinka a vývoj jej osobnosti, ktorý som mohla sledovať. Potom je to nezabudnuteľná pochmúrna atmosféra podporená niekoľkými podivnými udalosťami. Ďalej to boli aj krásne myšlienky a celkovo lyrický jazyk tejto knihy. V neposednom rade to bol aj prekvapivý obrat v záverečnej tretine a premena knihy z roviny gotického románu až na čistokrvný triler. Vo výsledku je to však kniha, ktorá má čo ponúknuť čitateľovi aj viac ako osemdesiat rokov po prvom vydaní. Možno aj preto, že mi svojou krásou pripomenula, prečo tak rada čítam.

oficiálna anotácia:

„V noci sa mi snívalo, že som bola opäť v Manderley.“

Týmito slovami začína rozprávanie hlavnej hrdinky, ktorá sa na Francúzskej Riviére zaľúbila do príťažlivého a zámožného Angličana Maximiliana de Winter. Ľúbostný vzťah je zakrátko spečatený manželským sľubom a zdá sa, že mladá manželka si rýchlo zvykne na nový domov. Netuší však, že na jej šťastie čoskoro začne vrhať tieň tajomný prízrak Maximovej prvej ženy – nebohej Rebeky.

Vo vytváraní stiesňujúceho ovzdušia nemalú rolu zohráva komorná, pani Danversová, ktorá je presvedčená o tom, že nikto nemôže a nesmie nahradiť predchádzajúcu pani domu, šarmantnú a vo všetkom dokonalú Rebeku. Neštíti sa pritom nijakých prostriedkov, keď ide o to, aby novej manželke pána domu strpčila život. Romantickú, priam mátožnú atmosféru stupňujúcich sa udalostí podfarbuje hučanie mora, v ktorom sa tají tragédia, ktorá navždy poznačila pána domu a jeho starú služobníčku.