Minirecenzie #8: 3x YA fantasy (2x novinky)

YA v poslednom čase nečítam tak často ako kedysi, ale predsa sa mi za posledných niekoľko týždňov do rúk dostalo hneď niekoľko pomerne zaujímavých kúskov. Osobne si myslím, že sú takými svetlými výnimkami a potvrdením, že je ešte stále možné nájsť netradičné knihy, ktoré navyše pôsobia (aspoň trochu) originálne. Lenže sú tiež (aspoň niektoré) dôkazom, že niekedy originalita nestačí.

Breeana Shields – The Bone Charmer (The Bone Charmer #1)

Kľúčové slová: Netradičná mágia. Osud. Dve cesty života.

V pubertálnom veku má mnoho ľudí pocit, že rodičia riadia ich život a teda majú chuť urobiť presný opak. Preto mi táto kniha pripadala tak trochu ako sociálny experiment, v ktorom som mala možnosť sledovať Saskiu a jej život – pričom jedno jej ja vlastne nasleduje priania matky a to druhé svoje vlastné. Autorka má navyše prudko čitateľný štýl a dej odsýpa jedna radosť. Vďaka dvom realitám som mala pocit, akoby sa dejové línie odohrávali v dvoch rozdielnych svetoch a tiež sa mi pozdávalo, že sa tam neustále niečo deje – pričom som mala pocit, že každá kapitola končí nejakým prekvapením, takže som prakticky knihu ani nedokázala odložiť. Niektoré zvraty bolo jednoduché predvídať, iné pre mňa boli prekvapením. Osobne ma ale bavilo, že obe reality, hoci mali byť úplne oddelené, sa neustále prepletali a ukazovali, že hoci si niekedy zvolíme odlišné cesty, môžeme sa dostať k tomu istému cieľu – alebo aspoň k niečomu dostatočne podobnému. Takže na mňa niektoré udalosti pôsobili akosi nevyhnuteľne. Vo výsledku z toho bola veľmi príjemná oddychovka, ktorá bola okorenená trošku temnou a trošku inou mágiou a navyše bola vyrozprávaná dostatočne zaujímavo na to, aby dokázala spríjemniť dlhý upršaný večer.

Lori M. Lee – Forest of Souls (Shamaborn #1)

Kľúčové slová: Dve priateľky. Dôležité rodokmene. Temný les duší.

Decká snažiace sa bojovať proti systému sú v YA literatúre asi väčšou stálicou ako nejaká romantika. V prípade tejto knihy sa autorka snažila vsadiť na originálne prvky, ale neviem, či jej to vyšlo tak, ako plánovala. V názve série a aj v anotácii naznačuje, že by snáď mágia obyvateľov jej sveta mohla mať niečo spoločné so šamanmi. Počas čítania som si dosť rozmrzene uvedomila, že samotná podstata správania magicky obdarovaných, ich schopnosti a rôznorodosť mágie, dokonca aj istá časť špicatej anatómie, ukazuje skôr na fae. Čo vo výsledku nemusí byť zlé, ale ja som sa cítila trochu podvedená. Hlavná hrdinka so svojou najlepšou kamarátkou zažíva sériu pomerne ľahko predvídateľných dobrodružstiev, ktoré ju privedú až k záhadnému Pavúčiemu kráľovi – ktorý spravuje Les duší a je neutrálnou entitou odhodlanou nepridať sa na stranu ani jedného z bojujúcich. Osobne si myslím, že mnohé zápletky v tejto knihe sú až príliš stereotypné, ale autorke nemôžem uprieť, že jej snaha o originalitu sem-tam priniesla svoje ovocie. Ako napríklad, keď mi ukázala, že zabitie zlosyna nemusí byť tým najlepším, ale občas je len úvodom k niečomu strašnejšiemu. Vo výsledku táto kniha ale aj tak nejako výrazne neprekvapí a rozhodne neposadí na zadok, ale zase na druhej strane ani tak výrazne neurazí, takže je to taký vcelku milý priemer so zaujímavou atmosférou, v ktorom je priateľstvo dôležitejšie ako láska.

Elle Cosimano – Seasons of the Storm (Seasons of the Storm #1)

Kľúčové slová: Krvilačné pravidlá. Romantika ako remeň. Mágia ročných období.

Urobiť z puberťákov zosobnenie ročných období a prinútiť ich zabíjať sa medzi sebou, aby bol dodržaný kolobeh v prírode, je taký očividný a doslova lenivý námet, až sa čudujem, že som sa s ním až doteraz nestretla. Čo na mňa dosť zapôsobilo. Rovnako ako fakt, že táto kniha začína smrťou puberťáka – ktorý výmenou za nesmrteľnosť upíše svoje dni službe ako ročné obdobie. O tridsať rokov neskôr je z neho unavený a pobláznený Jack, zosobnenie zimy, ktorý už má všetkého dosť a najradšej by bol so svojou láskou Fleur, zosobnením jari. Osobne mi teda príde niečo krvilačné na tom, že sa chalan zamiluje do dievčaťa, ktoré ho každoročne zabije, ale tak každý má iné štandardy. Začiatok to teda malo silný, ale potom... to už až také ideálne nebolo. Postavy sa až príliš rýchlo dozvedeli to, čo potrebovali a zistili, že im niekto mocný chce pomôcť, čo im ani trochu neprišlo podozrivé. Čiže táto kniha je v istom zmysle nesmierne naivná. Dynamika medzi postavami ma síce bavila o niečo viac, a hlavne to, ako si očividne medzi sebou všetci nerozumeli, ale ani to nepomohlo strednej časti príbehu, aby ma ohúrila. Koniec, na druhej strane, predbehol moje očakávania, takže trochu zachránil knihu a pomohol ju definovať ako čosi priemerné, čo chce byť ohromujúce, ale na to mu čosi chýba – napríklad väčšiu tajomnosť a menej všetkého servírovaného na striebornom podnose.

Zaujala vás niektorá z týchto kníh? Čítali ste niektorú?