Tajné predlohy filmov #47

 

Posledný deň mesiaca september prišiel skôr, ako som sa nazdala. Takže prišiel čas aj na ďalší diel seriálu o filmoch a ich predlohách. Výber je čisto náhodný, len tentoraz sú predlohami opäť raz komiksy...

 

 

From Hell (2001)

(Z pekla)

Tento trochu zabudnutý mysteriózny triler rozpráva tak trochu známy príbeh. Divák má možnosť sledovať pátranie po vrahovi prostitútok. S jedinečnou, takmer hororovou atmosférou a niekoľkými takmer fantazijnými prvkami k tomu. Film svoj námet veľmi voľne preberá z rovnomennej grafickej novely, ktorú napísal Alan Moore a ilustroval Eddie Campbell. Novela najskôr vychádzala ako seriál medzi rokmi 1989 až 1998 a neskôr v roku 1999 vyšla v jednom zväzku. Názov odkazuje na list, ktorý v roku 1888 poslal niekto, kto o sebe tvrdil, že je Jack Rozparovač. Podobne ako ostatné adaptácie autorových komiksov, aj túto vášnivo nenávidí. Pritom ide skôr o film inšpirovaný jeho prácou. Samotný komiks je niečo medzi historickým exkurzom a psychoanalýzou. Je skutočne detailný a skrýva sa za ním rozsiahly výskum, aby výsledné dielo bolo čo možno najautentickejšie. Film z komiksu preberá skôr len kostru celého príbehu, konkrétne tú časť, ktorá sa zaoberá pátraním po vrahovi. Film taktiež ponúka skôr očakávaný filmový zážitok, než niečo výnimočné. Dokonca sa divákovi núka podprahová romantická linka a umiernené kulisy, ktoré nevypovedajú mnoho o drsnom živote vo viktoriánskom Londýne. Vo výsledku teda film predstavuje skôr niečo, čo bolo inšpirované istou predlohou, než skutočnú adaptáciu, akokoľvek voľnú. Film si možno aj vďaka tomu vyslúžil kritiku, no napriek tomu ide o divácky pomerne obľúbený počin.

 

Marmaduke (2010)

Takmer klasická béčková rodinná zábava o tom, ako sa jedna rodina rozhodne presťahovať. Súčasťou ich domácnosti je aj pomerne veľký pes menom Marmaduke, ktorý sa v novom domove snaží nájsť nových štvornohých priateľov. Pomáha mu pri tom jeho verný kocúrí parťák Carlos. Film svoj námet čerpá z rovnomenných novinových komiksov. Dobrodružstvá rodiny Winslowovcov a ich nemeckej dogy menom Marmaduke pritom čitateľom spríjemňovali život od roku 1954 až do roku 2015. Autorom a zároveň ilustrátorom bol Ben Anderson. Pri písaní mu neskôr pomáhali Phil Leeming (do roku 1962), Dorothy Leeming (do roku 1969) a od roku 2004 Andersonovi pomáhal jeho syn Paul. Po autorovej smrti v roku 2015 noviny plánovali komiks zrušiť, čo si vyslúžilo výrazný čitateľský protest, takže komiks naďalej tvorí Paul Anderson. Samotný komiks je skôr na komediálnu nôtu, čo možno súvisí s tým, že autor sa často inšpiroval komediálnymi výstupmi Laurela a Hardyho. Samotný film nevychádza zo žiadneho konkrétneho komiksu, ide skôr o zhluk populárnych scénok, ktoré sú previazané jednotným dejom. Film si získal skôr vlažné až kritické hodnotenia. Na jednej strane ponúka zaujímavú rodinnú zábavu. Na druhej strane sa väčšina divákov a kritikov sťažuje na rozprávajúce zvieratá a tiež pomerne obyčajný a nenápaditý dej. Film sa dočkal aj animovaného remaku. V roku 2022 bol do kín uvedený animák Marmaduke, ktorý si získal zhruba rovnaké hodnotenia ako jeho hraná predloha.

 

The Crow (1994)

(Vrana / Vrána)

Dnes už kultový film o tom, že láska je večná a ani smrť s ňou nič nezmôže. Dej približuje život hudobníka, ktorého zavraždia spolu s jeho snúbenicou. Jeho duša je z toho taká rozzúrená, že ju vrany neodnesú do sveta mŕtvych, ale späť k živým, aby sa mohla pomstiť. Film je legendárny z rôznych dôvodov, no takisto je považovaný za prekliaty. Jeho natáčanie sprevádzalo mnoho problémov, divných nehôd a poznačila ho aj smrť hlavného hrdinu Brandona Leeho. Obdobne nešťastná je aj komiksová predloha, z ktorej film vychádza. Rovnomenná komiksová sériu napísal James O’Barr. Ide o autobiografický príbeh, v ktorom sa snaží vyrovnať so smrťou snúbenice, ktorú zabil opitý vodič. Komiks vyšiel v roku 1989 a stal sa hitom. Eric Draven, hlavný hrdina, sa neskôr objavil ešte v mnohých komiksoch a knihách, keď sa ďalší autori snažili dať jeho tragickému príbehu novú podobu. Film bol divácky populárny a navyše aj finančne úspešný, čo podporila aj séria filmových spomienkových predmetov. Film sa dočkal aj troch pokračovaní. V roku 1996 s názvom The Crow: City of Angels, v roku 2000 s názvom The Crow: Salvation a v roku 2005 s názvom The Crow: Wicked Prayer. V prípade každého filmu ide o samostatný príbeh, takže Vrana je vždy niekto iný. Ani jeden z filmov nedosahuje kvalít alebo popularity pôvodného filmu. V roku 2024 sa kultový komiks dočkal druhej adaptácie, film má aj tentoraz názov The Crow. Ten si získal oveľa menej priaznivé reakcie, navyše bolo jeho natáčanie takisto náročné, keďže na filme sa s prestávkami pracovalo už od roku 2008.

 

The Spirit (2008)

(Spirit – pomstiteľ / Spirit)

Pomerne nenápadný akčný film rozpráva príbeh zavraždeného policajta. Ten sa neskôr vracia ako maskovaný pomstiteľ Spirit, ktorý bojuje proti zločinu. V snahe zbaviť Central City zločinu sa dostáva do konfliktu s tými najhoršími zloduchmi. Svoj námet film preberá z rovnomenného novinového komiksu, ktorý vytvoril Will Eisner. Jeho hrdina sa neskôr objavoval v rôznych komiksoch, kde bojoval so zločinom. Ako súčasť novín vychádzal medzi rokmi 1940 a 1952. O adaptovaní Spirita na veľké plátno sa hovorilo už v sedemdesiatych rokoch. Scenár mal pôvodne napísať autor komiksu, ale ten to odmietol a prenechal miesto niekomu inému. Projekt neskôr na dlhé roky „spal“ a začalo sa o ňom hovoriť až v deväťdesiatych rokoch, no taktiež neúspešne. Skutočne sa na ňom začalo pracovať až po Eisnerovej smrti v roku 2005. Ponuku adaptovať Spirita nakoniec dostal Frank Miller, aby vytvoril film s podobným vizuálom ako Sin City (z roku 2005). Miller nakoniec ponuku prijal a rozhodol sa film urobiť v štýle veľmi podobnom filmu Sin City. Okrem vizuálu tiež zvolil podobný prístup k predlohe. Takže do filmovej podoby adaptoval doslova celé kusy komiksov, keďže pre Millera je autenticita prvoradá. Napriek tomu sa nevyhol istým zmenám, ktoré mu neskôr kritici vyčítali. Takisto mu vytkli, že hoci film má unikátny vizuál, po príbehovej stránke je takmer neuchopiteľný. Film skončil ako filmový prepadák a dostal sa aj na zoznam najhorších filmov časopisu Empire, kde obsadil tridsiate druhé miesto z päťdesiatich.

 

Valérian et la Cité des mille planètes (2017)

(Valerián a mesto tisícich planét / Valerián a město tisíce planet)

Dej filmu diváka zavedie do budúcnosti, v ktorej je vesmír obrovský a žije v ňom nesmierne množstvo rôznych národov. V tomto svete fungujú aj rôzne poriadkové a vládne agentúry a pre jednu z nich pracuje aj Valerián a jeho partnerka Laureline. Tento film opisuje jedno z ich dobrodružstiev. Svoj námet film čerpá z francúzskej komiksovej série Valérian et Laureline (pôvodne známy ako Valérian, anget spatio-temporel). Vychádzal medzi rokmi 1967 až 2010. Autorom komiksov bol Pierre Christin a ilustroval ich Jean-Claude Mézières. Pôvodne vychádzal v seriálovej podobe v rámci časopisu a neskôr bol vydaný v súbornom vydaní, ktoré malo dvadsaťjeden zväzkov. Luc Besson, režisér filmu, na komiksoch o Valeriánovi vyrástol a dokonca sa stretol s pôvodným ilustrátorom, s ktorým spolupracoval na filme The Fifth Element. Ilustrátor sa vtedy pýtal, prečo Besson pracuje na niečom takom a prečo miesto toho neurobí film mo Valeriánovi. Besson však namietol, že natočiť film, v ktorom väčšina by väčšina postáv patrila k nejakej mimozemskej civilizácii, je takmer nemožné. Až s uvedením filmu Avatar do kín priznal, že by to naozaj bolo možné, no takisto priznal že James Cameron posunul latku možno až privysoko, takže svoj pôvodný scenár musel prepísať. Film sa nakoniec stal finančným prepadákom a vyslúžil si skôr zmiešané hodnotenia. Vyzdvihovaný je pre svoj unikátny vizuál, no zároveň je kritizovaný za dej a slabé výkony niektorých hercov. Napriek tomu Besson priznal, že kvôli nadšeniu fanúšikov by možno raz natočil aj pokračovanie.