Divergencia

CSFD.cz: 61 %

IMDb: 6,8 z 10

Ďalší zo sfilmovaných príbehov o postapokalyptickom svete sa pred pár mesiacmi, konkrétne v máji minulého roku, objavil v našich kinách. Spoločne sa bližšie pozrieme na Divergenciu z pera Američanky Veronici Roth.

Po orezaní pôvodného príbehu a prepísaniu scenáru nám z knihy s viac ako 450 stranami (v origináli 487) vznikol film s celkovou dĺžkou 139 minút. Znie to sľubne, ale poďme sa pozrieť, či je skepticizmus na mieste aj pri tomto projekte.

To, čo sa im až tak neporadilo:

Postavy:

Peter, ako jeden z „prebehlíkov“ z inej frakcie si v pôvodnom príbehu o sebe myslel až príliš veľa a rád ubližoval ľuďom okolo seba. Táto jeho kvalita sa síce zachovala, ale so spojením s jeho tváričkou a celkovým vystupovaním a pôsobením herca vyzeral skôr ako malicherný škôlkar.

Predstaviteľ Štvorky (Four) alias Tobiasa. Voľba tohto herca nie je prepadákom a som si istá, že väčšina divákov (hlavne ženského pohlavia a to vrátane mňa) je plne spokojná, len mám pocit, že mali vybrať niekoho, kto skutočne na 19 rokov vyzerá a nesnaží sa tak len tváriť.

Cítim sa ochudobnená, keďže nepovažovali za podstatné zahrnúť postavu Uriena a ostatných pôvodných Neohrozených. Opäť raz je očividné, že tvorcovia počítali s možným pokračovaním, ale neplánovali ho. Inak by nezabudli spomenúť postavy, ktoré budú neskôr kľúčové. Alebo tam možno aj boli, ale ako divák som si to neuvedomovala.

Scény, ktoré sa im nepodarili a na čo zabudli:

Moment, keď Beatrice (neskôr Tris) prechádza skúškou na určenie, do ktorej frakcie patrí. Iste, po vizuálnej stránke bola pôsobivá a v podstate zodpovedala knižnej predlohe, avšak tak trochu zabudli na vysvetlenie. Čo sa stalo a prečo sa to stalo. Miesto toho sme len zistili, že to nefungovalo. A ostatné sme si mali domyslieť.

V knihe podrobne popísaný systém bodovania vo frakcii Neohrozených a pre čo tam vlastne je, bol vo filme len okrajovo spomenutý. Dozvedeli sme sa, že posledný v tabuľke vypadne, ale už sme sa nedozvedeli dôvod.

Takisto zabudli spomenúť, že sa pri výcviku delia na dve skupiny a je to hlavne z dôvodu, že Neohrození za sebou už nejaký ten výcvik majú.

Samotný výcvik pôsobil skôr ako návšteva posilňovne. Súboje medzi jednotlivými cvičencami boli len ako neškodný tanček. Nie som krvilačná, ani si podobné scény neužívam, avšak ak kvôli ich vynechaniu vyznie boj o prežitie ako prechádzka ružovým sadom, začínam sa sama seba pýtať, prečo to scenáristi robia.

Peter a jeho výčiny boli v knihe „legendárne“. Vo filme boli opomenuté. Rovnako ako scéna, keď Peter Edwardovi vypichol oko kvôli tomu, že bol lepší. Nie, že by som nejako túžila po vypichnutých očiach a podobných nechutnostiach, ale táto scéna bude dôležitá pre zvyšné dve časti trilógie. Som zvedavá, ako to teda neskôr zapracujú späť do príbehu.

Postava Tori bohužiaľ nedostala taký priestor, aký by mala. Hlavne ak zoberieme do úvahy jej dôležitosť. No vo filme sme sa museli uspokojiť so scénou pri „teste“ na výber frakcie a kvázi tetovanie samotnej Tris. Neskôr sme mali akurát tak možnosť zahliadnuť ju spolu s ostatnými v armáde.

Naopak postava Jeanine dostala až príliš veľký priestor. Keďže kniha bola z pohľadu Tris, boli sme ochudobnení o to, čo sa dialo v momentoch, v ktorých nebola. Takže sa nám tvorcovia snažili tieto diery zaplátať. Avšak dopadlo to trošku inak, než chceli. Takto to vyzeralo, akoby Jeanine bola všade.

Tris sa v knihe stretla s rodičmi, avšak vo filme na to zabudli a namiesto toho sa nám dostalo krátkeho momentu, keď sa Natalie (Trisina mama) skryje za balíky ako nejaký zlodej.

To, čo sa im poradilo:

Prvá scéna s vysvetlením, ako vznikli frakcie a ako sa od seba líšia.

Moment, keď sa Tris dostane na územie Neohrozených. Prvý skok z vlaku a skok do hĺbky a dopadnutie do siete vyzerali pôsobivo.

Tris, nože, Tobias, ktorý ich hádže – prekvapivo to bola úžasná scéna. Hlavne kvôli tomu, že takmer odrezanie ucha ostalo.

Lezenie po kolotoči v opustenom lunaparku bolo vizuálne takmer dokonalé, avšak stále si v sebe zachovala to napätie, keď sa Tris a Tobias začali trošku zbližovať.

Let nad mestom ako prijímací rituál v štýle Neohrozených bol trochu desivý, avšak v dobrom slova zmysle.

Prehliadka strachov a ich boj s nimi. Všetky scény, v ktorých Tris „vypla“ simuláciu, boli veľmi dobre spracované, rovnako na tom bola aj dynamika. Neskôr tento úspech zopakovali pri Tobiasových strachoch. Vtipný moment pri Trisinom strachu zo straty panenstva bol prijemným spestrením napätej situácie.

Posledné scény obsahujúce boj sérom ovplyvnených Neohrozených s Odovzdanými boli desivé a dobre prepracované. Takisto aj moment, keď sa prezradil jeden z divergentných Neohrozených.

Tobias a Tris bojujú na „život a na smrť“

Koncová scéna, keď Tris s Tobiasom vypnú program, ktorý ovládal Neohrozených bol omoho veľkolepejší ako v knihe, hlavne kvôli tomu, že tam bola Jeanine, ktorá to v podstate vypla za nich.

Verdikt:

Knihu som si prečítala hlavne kvôli tomu, že som videla trailer na film. O príbehu som počula už predtým, avšak bola som dosť skeptická, hlavne kvôli tomu, že ma predtým sklamali príbehy odohrávajúce sa v podobnom prostredí. Postapokalyptický svet Divergencie je však príťažlivý.

Filmové spracovanie vyzeralo dobre už od prvého momentu, avšak častokrát sa stáva, že tie najlepšie momenty sa vyskytujú práve v traileri. Do určitej miery to bola pravda aj pri tomto filme, avšak tvorcovia sa tentoraz rozhodli byť verný knižnej predlohe trošku viac, takže si toho pre nás veľa skryli. Celkovo toto dielo pôsobí dynamicky len s minimom rušivých elementov. Že by sa pomaly vracala sláva filmov s knižnou predlohou?

80 %