Ugly love - láska nie je vždy len krásna

Autor: Colleen Hoover
Názov: Ugly Love
České alebo slovenské vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.34

Keď Tate Collinsová stretne pilota Milesa Archera, vie, že to nie je láska na prvý pohľad. Nepovažujú sa dokonca ani za priateľov. Jedinú vec, ktorú majú Tate a Miles spoločnú, je nepopierateľná vzájomná príťažlivosť. Keď sa ich vášeň prederie na povrch, uvedomia si, že majú perfektný plán. On nechce lásku, ona nemá čas na lásku, takže si vystačia so sexom. Ich dohoda by mohla byť prekvapivo hladká, ak by Tate dokázala dodržať dve pravidlá, ktoré pre ňu Miles stanovil.
Nikdy sa nepýtať na minulosť.
Neočakávať budúcnosť.
Myslia si, že to dokážu zvládnuť, ale takmer okamžite si uvedomia, že to vôbec nie je možné.
Srdcia sú zasiahnuté.
Sľuby zlomené.
Pravidlá porušené.
Láska začne byť nepekná.

“What did I say to you that made you think I was gay?”

Naraziť na túto knihu nie je v posledných týždňoch, snáď mesiacoch, vôbec ťažké. Skôr má človek tendenciu vyhnúť sa jej. Ale po prečítaní knihy Maybe Someday, ktorá sa mi veľmi páčila, som tak trochu nemohla odolať a proste som po knihe siahla. V niektorých momentoch som to ľutovala, ale dôvod nebol taký, aký by ste si mysleli...

Postavy a prostredie

Colleen má veľký talent a vie vykresliť charaktery tak verne, až dokážu chytiť za srdce. Tate je asi ako každá iná žena, má svoje sny a ciele a láska sa do nich veľmi nehodí a po predchádzajúcom sklamaní po nej vlastne ani netúži. Myslím, že v nej by sa sčasti videla asi každá druhá z nás. Chce len dokončiť školu, nájsť si prácu, nájsť si vlastné bývanie, aby sa mohla odsťahovať od brata. Tam vlastne po prvý raz stretne aj Milesa, ktoré nájde opitého spať na bratovom prahu. A Miles... tento chlap mi skutočne zlomil srdce.

Celý príbeh je vlastne lemovaný pohľadmi do minulosti, z ktorých môžeme pochopiť, čo skutočne sa Milesovi stalo, zatiaľ čo súčasnosť sledujeme očami samotnej Tate. Príbeh nie je nijako zložitý, skôr naopak. Dvaja sa stretnú, preskočí medzi nimi iskra, vzbĺkne požiar a všetko sa začne meniť, ale len veľmi pomaly. Vlastne od začiatku je všetkým jasné, ako to všetko dopadne, ale aj tak sú tu momenty, ktoré môžu prekvapiť.

Určite to bude pomerne malý počet vedľajších postáv. Spomínajú sa tak okrajovo, ale skutočne tu vystupujú len Tate, Miles a jej brat Corbin, sem-tam sa mihne aj niekto iný. Mňa osobne veľmi zaujala postava staršieho „výťahníka“ Capa, ktorý je ako taký dobrosrdečný deduško, ktorý dokáže rozosmiať, ale i dojať.

Všetko sa odohráva takmer výlučne v priestoroch obytného domu, len sem-tam zablúdime niekam inam, takže príbeh svojou stavbou i kompozíciou pripomína skôr trochu rozsiahlejšiu poviedku alebo novelu v pravom slova zmysle. O to viac sa človek, ako čitateľ, môže sústrediť na to podstatné.

„My grandfather used to say the placement of a birthmark was the story of how a person lost the battle in their past life. I guess you got stabbed in the neck. Bet it was a quick death, though."

“You got any birthmarks, Cap?“

He grins. „As a matter of fact, I do. Seems in my past life, I was shot right in the ass. Must have bled out.“

Viac ako samotný príbeh Tate a Milesa, ktorý je iste fascinujúci a dychberúci, sa autorka zamerala aj na niečo iné, čo ma zaujalo asi viac ako nehynúca láska hlavných hrdinov. Nič proti tomuto druhu literatúry, ale v súčasnosti je žáner taký obľúbený a frekventovaný, že snáď nie je možné, aby ste narazili na aspoň trochu originálny príbeh. Takže ak už siahneme po námete, ktorý je pomerne opozeraný a taký používaný, až sa ošúchal, musíte do príbehu predrať niečo viac.

V tomto prípade to bolo také nenásilné, až ma to samú zaskočilo a chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, čo sa mi vlastne snaží Colleen povedať. Teda, okrem toho, že sa pod jednou strechou stretli všetci sexi, a na zožratie, piloti amerických aeroliniek. Nie, je v tom rozhodne viac a to „viac“ sa dá vytušiť už z názvu.

Nie je to typická romanca, ale niečo ako... úvaha. Narazíme tu na toľko podôb lásky, až by z toho niekomu mohlo prísť zle. Na konci budete takí zaláskovaní, až sa vám z toho hlava zatočí. Ale vždy ide o spracovanie. „Nepekná láska“, ako sa hovorí už v názve, je vlastne všade okolo nás. Nie je to len tá dokonalá, kde sa dvaja milujú až za hrob a sú šťastní až do zahraničia a nič nemôže pokaziť ich krásnu idylku.

Toto je aj o tých druhoch, pred ktorými odvraciame tvár. Pred tou brutálnou a odvrátenou stránku lásky, pred ktorou zatvárame oči. Ako keď žena spáva s iným mužom a nie je to jej manžel a ten milenec ju napriek tomu miluje – hoci len dva týždne v mesiaci. A je rád, že má aj toľko. Alebo keď žena miluje muža, ktorý nie je schopný lásky. A mnohé iné tváre, ktoré ma pri čítaní dojali a úplne dostali.

Tate a Miles sú úžasní a hlavne Milesova minulosť doslova desí a ešte teraz ma z nej mrazí a vyvoláva vo mne pocit, že chcem jednu nemenovanú osobu z tej doby zabiť. Ale aj napriek tomu by celé ich dobrodružstvo nebolo také krásne, keby tam nebolo tých „omáčok“.

Čítanie ma neskutočne bavilo aj kvôli tým menej vážnym témam, občasnému humoru, dynamickému vývinu i mnohým zápletkám. Smiala som sa, plakala, rozčuľovala a mala chuť trhať si vlasy. Zanechalo to vo mne veľmi veľa a tuším, že odteraz už vo vlaku čítať vážne nebudem, inak si o mne ľudia budú myslieť, že som šialená. Hoci... koho zaujíma ich názor?

“What rules?”

“Well, for one, I’m not allowed to break your heart,” he says. “Second, I’m also not allowed to break your damn heart. And last, I’m not allowed to fucking break your damn heart.”

Jediné, čo Colleen musím vytknúť, je ten trochu odfláknutý koniec. Ale po prečítaní už druhej knihy z jej pera musím uznať, že to asi bude niečo ako „povahová črta“ jej príbehov. Všetkým totiž v konečnej fáze, väčšinou v poslednej kapitole, niečo závažné chýba. Možno dotiahnutie vecí do dokonalosti.