Prvý semester
bol plný zvykania si na nové prostredie, opätovný nástup do školy a všetkých
tých hlúpostí nepotrebných pre môj život (ale vyučujúci majú iný názor). UKF-ka
v Nitre sa ani v najmenšom nezmenila a opäť tam bolo všetko
postavené na hlavu. Ak by som čakala niečo iné, asi by som bola vážne naivná.
Takže sa nemôžem čudovať, že aj tento semester priniesol veľmi zaujímavé
vedomosti do môjho života, avšak väčšina z nich mala úplne iný charakter,
než by si ktokoľvek pomyslel.
Vedomosť č. 1: Musíte sa všade zmestiť
Keď študujete
na UKF-ke akýkoľvek odbor, ktorý sa „odohráva“ na Filozofickej fakulte musíte
sa pripraviť na novú kompresiu priestorov. A teraz naozaj nehovorím o otrasných stoličkách, ktoré pripomínajú tie
detské s ohrádkou, aby z nich nevypadli. Dokonca nenarážam ani na
úžasne nepoužiteľné pultíky, na ktorých nemáte šancu niečo napísať ak ste ľavák,
o pravákoch mám tiež pochybnosti. Ale problémy sa vždy kopia a táto škola
berie vaše osobné týranie ako výzvu, aspoň čo sa týka pohodlnosti
sedenia na otravných prednáškach. Ak ste si mysleli, že máte zaručenú aspoň tú stoličku
na sedenie, tak ste sa mýlili. Tým pádom skončíte tak, že sedíte na zemi a píšete
na kolene. Takže si vymyslíte spôsob, ako sa tam všetci napchať. Zmena učebne
neprichádza do úvahy. Tak napíšte všetky mená na lístočky a budete
ťahať z klobúka, kto bude na nasledujúcej hodine chýbať, aby si
mohli všetci sadnúť na niečo dôstojnejšie ako je studená zem v pivnici.
Hoci tie stoličky sú rovnako pohodlné ako to sedenie na podlahe.
Vedomosť č. 2: Keď robíte niečo, o čom
nič neviete
Hovorí sa, že
za každým rohom natrafíte na niečo nové, čo ste nikdy predtým nevideli. V tomto
prípade ste o tom nikdy nepočuli. Ak ste si mysleli, že viete, čo znamená
slovo interpretácia, tak ste ešte nikdy nezavítali do akademických vôd
nášho ústavu pre šialencov. Neupokojujte sa tým, že interpretovať v podstate
znamená len prerozprávať, o čom tá hlúposť, čo máte pred sebou, je. Nie,
nesnažíte sa zistiť, čo sa snažil autor povedať (v
skutočnosti vám za túto vetu hrozí krutá smrť). Musíte napísať seminárnu prácu
a ak vám ju vyučujúci vráti na opravu len dvakrát, hovoríte o šťastí.
A ak vám nepovie vetu „nevenujete sa téme“ môžete hovoriť takmer o zázraku.
Nuž, ako sa máte venovať niečomu, čo ste nikdy predtým nerobili? To nikoho
nezaujíma, proste to musíte robiť! „Lebo ak nebudete prijímať výzvy, zomriete!“
Autora tejto vety by sme s láskou zabili, to mi verte. Alebo ho minimálne
umlátili tými zbytočnými stranami, ktoré musíme dookola tlačiť, pretože nikdy
nie je spokojný s tým, ako ste vykonali činnosť, o ktorej ste nikdy v živote
nepočuli, nieto sa jej ešte venovali.
Vedomosť č. 3: Generátor
náhodných cudzích slov sa dá využiť aj v praxi
Odbornosť na vysokej škole je niečo, s čím proste musíte
počítať. Používať slová, ktoré nepozná ani Google a žiadny slovník ich
neobsahuje, je proste normálne, pretože pravdepodobne si vyučujúci to slovo
práve teraz vymyslel. Nie preto, aby dokázal svoju kreativitu, ale aby dokázal,
že žiadne slovo na svete nie je dostatočné na to, čo sa snaží povedať. Ak ich používajú
dosť často, je dosť možné, že sa na vás nalepia. To je desivá predstava, ale
napokon ich začnete používať. A viete, že je ešte desivejšie? Keď im
začnete rozumieť! A vraj škola sa nepodobá hororu.
Vedomosť č. 4: Skreslené
vnímanie storočí staršími profesormi
To, že niektorí profáci netušia ani len to, ktorý deň v týždni práve
teraz je, je dosť bežné. O dátumoch ani nehovoriac. Ale so storočiami by
mať problém nemali. Aspoň to som si myslela, kým som si prvýkrát nedostavila na
prednášku z Lexikológie. Profesorka, ktorá vyzerá, akoby prišla z pekla,
bola len prvým náznakom, že niečo nie je v poriadku. Dokonca nosí aj
odpojiteľné rohy a pri každom pohľade na ňu premýšľate, či poznáte
nejakého exorcistu. Škoda, že nie je temný stredovek, vtedy by ste
nemali problém niekoho takého nájsť. Ale takto musíte rozumieť jej vnímaniu
času a keď
vás pošle späť do prvej ľudovej, lebo neviete prečítať slovo, ktoré ste
nikdy predtým v živote nevideli a ešte je aj zle vytlačené, proste
len zodvihnite obočie a nevšímajte si to. Pretože napriek tomu, že táto
žena prišla z pekla, nie je reálna šanca, žeby vám požičala stoj času, aby
ste sa do tej prvej ľudovej mohli aj vrátiť. Čo už, snažili ste sa.
Vedomosť č. 5: Vyučujúci
nemajú papier na svoj duševný stav
Šialenstvo na akademickej pôde len tak kvitne a pri pohľadoch
tých, čo sa vás snažia niečo naučiť, vám dôjdu nové rozmery nepríčetnosti. Ak
nenarazíte na ženskú, ktorej každé oko uteká do inej strany, tak potom
neštudujete na správnom mieste. Na konci semestra si uvedomíte, že keď
sa díva na dvere, skutočne vidí vás, hoci sedíte na opačnej strane. Ak je k tomu
všetkému aj hluchá, neprekvapí vás to. Niekedy je to vekom, inokedy proste
výnimočnosťou. Ale narazíte aj na iných zúfalcov. Vyzerajú milo, správajú sa
celkom obstojne a nakoniec vás ich hodiny začnú aj baviť. Neočakávate nič
zvrhlé – až do momentu, keď dotyčný nedostane záchvat smiechu.
A čo je ešte lepšie? Že sa smeje sám na sebe. Ale inak je úplne
normálny...
Vedomosť č. 6: Vždy a za každých
okolností musíte prejavovať kreativitu
Škola zabíja kreatívne bunky a naša neschopnosť skutočne vnímať
výučbu je dôkazom toho, že sa tomu snažíme zabrániť. Tento semester sme sa k tomu
postavili inak a výsledky boli... prekvapujúce. Miesto nečinného sedenia
sme sa snažili zabiť smiechom na kreatívnych výtvoroch. Najskôr sa snažíte napchať
do bábovkovej formy, ktorá nemá s lexikológiou nič spoločné.
Takisto je veľmi vtipné snažiť sa zistiť, z čoho vznikli niektoré slová.
Taký zvonkot
nie je ničím zvrhlý, ale keď sa k tomu dostaneme my, tak iste bude. Z čoho
vzniklo slovo? Poznamenám len, že nejakému mužíčkovi zvoní jeho malý kamarát.
Ale najlegendárnejšia je naša snaha prejaviť sa úplne originálnymi prísloviami.
Takže nepchajte hlavy do huby darovanému krokodílovi a pokračujte
v činnosti.
Vedomosť č. 7: Domácich
zvieratiek nikdy nie je dosť!
Pamätáte si moje tvrdenie, že všetky deti potrebujú domácich
miláčikov? Nuž, tak sme sa toho snažili držať a zaobstarali sme si malého chlpatého
plyšáka, ktorého sme pomenovali Fero. Je to skvelý odbúravač stresu
a pri učení sme ho asi všetky objímali. Bohužiaľ, túto našu investíciu
pochopili iné tvory ako pozvanie. Šesťnohé hovädá závislé od cukru sa
nám nasťahovali do izby, ako im to tam patrilo. Lozili všade, dokonca aj po
posteli. Dokonca ani tie sedembodkové beštie lienkovské nemali toľko odvahy a rešpektovali
posvätnosť postele. Ale títo krpci? Ani kúska úcty nemali, len otravovali a požierali
všetko, čo sa im dostalo pod tykadlá. Dokonca sa vydávali aj na prieskumy. Napríklad
do môjho batohu. Čo tam hľadali, to netuším, ale nakoniec našli smrť. Takže na
nás nevolajte
Slobodu zvierat, títo malí všiváci boli ako mor. Neexistovalo nič, čo
by ich mohlo zastaviť. Len naše ruky alebo nohy.
Vedomosť č. 8: Posúvame
hranice kurióznosti
Na intráku zažijete všeličo. Polonahých ľudí stretávate na chodbe,
hlasná hudba vám ničí omietku a niektorí jedinci sa snažia dosť hlasno rozšíriť
cabajskú populáciu. A vy máte tú smolu, že bývate v ich blízkosti.
To, že niekto trieska dverami už nijako neriešite a začnete s tým tiež
a práve v tie najnevhodnejšie momenty. Ako keď o jedenástej všetci
spia a vy zatresnete dvere so zadosťučinením a škodoradosťou malého
dieťaťa. A cez víkendy si užívate dokonalé ticho. A to všetko
preruší klopanie na dvere. Ale nie, nie je tam nikto, kto by sa chcel spýtať,
či nemáte kávu alebo soľ alebo čokoľvek chodíte zháňať k susedom. Stojí
tam dievčina a pýta sa, či si z vášho balkónu môžu vyprášiť deku.
Označiť ju za šialenca nie je na mieste, pretože to ešte zhorší, keď sa objaví
o pár dní neskôr s požiadavkou, či si k vám na balkón môže
odložiť tašku so zemiakmi. Vtedy sa začínate sami seba pýtať, či preskakuje vám
alebo jej.
Vedomosť č. 9: „Nič horšie sa
už nemôže stať“ je skutočne výzva
Živo si berie rôzne výzvy, napríklad sa snaží premeniť vašu študentskú
existenciu v kakofóniu smrti. Alebo v niečo veľmi podobné.
Nie je to tak, že by ste osud provokovali, ale keď na vás útočia vražedné
mravce, ste presvedčení, že sa nič horšie stať nemôže. Pavúky a lienky už
vašu izbu obývajú a dokonca by sa našli aj nejaké myši. A potom to
príde, ten pamätný večer. Sedíte na posteli a zrazu len niečo čľapká. Vaša
spolubývajúca nevedomky vytopila izbu a to tam máme len sprchu!
Nič proti gustu, ale plávajúce husle nie sú o nič príťažlivejšie než tie
opreté o vašu posteľ, hoci nie sú vaše. Ale na druhej strane máte aspoň
zadarmo umytú podlahu. Ale tie mravce sa tam neutopili...
Vedomosť č. 10: Zakázané ovocie
asi vážne chutí najsladšie
Na intráku dostáva osobné vlastníctvo nové rozmery - pod tým
rozumejte žiadne. Čokoľvek, o čom ste presvedčený, že je vaše, vaším
skutočne nie je. Alebo to si myslia ostatní okolo vás a vy im to nemôžeme
ručne a stručne vyhovoriť. Prečo? Pretože nepoznáte ich identitu. A keď
si vložíte jedlo do chladničky, nikto vám nevie zaručiť, že ho tam na druhý deň
nájdete. Hlad je hrozná vec, veď to vieme všetci. Ale požierať niekomu
inému jedlo skutočne nikto nemusí. Ale rozhodla som sa, že sa nebudem
rozčuľovať. Len dám na každú jednu vec lístoček o pridanej hodnote tohto
produktu. Veď kto by rád jedol jogurt s preháňadlom? Ja určite nie
a to ho z tej chladničky nekradnem, len si ho kupujem.
Ako vyzeral váš druhý polrok/semester?
Nesmierne som sa pobavila :D
OdpovedaťOdstrániťTo s tým intrákom veľmi dobre chápem. Bežné trieskanie dverí, či už balkónových alebo vchodových, to je také typické, a najlepšie je keď sa vyhovárajú na prievan -_- :D Alebo žúrky, ktoré by mali trvať len do večierky, ale niektorým nerobí problém si večierku predlžiť aj o hodinu alebo dve. Veď predsa mi ostatní nepotrebujeme spať... A o nenásytnom požieraní jedla ani nehovorím.... Mne sa raz stalo, že mi odhryzli z môjho rezňa, opakujem z môjho rezňa, a surovo ho vrátili naspäť do dózičky, alebo mi zmizla saláma...V takýchto prípadoch pomáha iba to preháňadlo, ktoré slúži ako pasca a posmta zároveň. Predsa čo je moje to je moje! :D
Tak mne sa stalo, že mi len zobrali nejaké jedlo, ale že by smi z niečoho odhryzli, to sa neopovážili. To by som potom už vážne vraždila. :D Ale viem, že kamoške odhryzli zo syra, to bolo tiež zákerné, si ho len ten deň kúpila a mohla ho akurát tak niekde hodiť.
OdpovedaťOdstrániťNiekedy mám pocit, že na intráku sa ľudia menia na zvery. Hoci aj tie zvieratá sú vychovanejšie :)
Skvelo napísané :D ale je fakt, že ani mne sa nikdy nepodarilo mravce vytopiť, na ne treba nejakú poriadnu chémiu (mne ale nepomohol ani ocot a oheň) a život študentský s minimom jedla :D no dá sa čakať že pri spoločnej chladničke to spolužitie nebude bez problémov :D
OdpovedaťOdstrániťZačínam si myslieť, že mravce sú nesmrteľné alebo čo, nedajú sa ničím zabiť, dokonca ani rozpučenie niekedy nefunguje :D
OdpovedaťOdstrániťA jedlo na intráku už nekomentujem, to napísané vyššie vážne hovoríš za všetko :D
Bábovka a krokodíl sú top! :D Aj ja chcem ešte napísať článok o letnom semestri, len som sa k tomu akosi zatiaľ nedostala :(
OdpovedaťOdstrániťInak tá baba so zemiakmi ma tiež dostala. To si mi nespomínala. Kedy sa to stalo? :D Inak už som čakala, že tam fakt napíšeš, čo je vlastne zvonkot :D Možno to niekomu nedošlo :D
Príhoda so zemiakmi... už si ani nepamätám, ale niekedy začiatkom mesiaca, asi som na to potom zabudla. Alebo som si myslela, že som ti to už hovorila. :D
OdpovedaťOdstrániťA zvonkot rozvíjať nebudem, nechcem byť vulgárna. :D
Teším sa na tvoj článok, hádam si nájdeš čas.
Dobre, tak toto ma pobavilo :D :D Zároveň aj vydesilo :D :D :D Vysokoškolské časy budú zjavne... zaujímavé.
OdpovedaťOdstrániťVysokoškolské časy sú v mnohom ako návrat na základku, ale sú aj svetlé momenty, keď sa človek dokáže skutočne zabaviť. :D
OdpovedaťOdstrániť