Mágia s prímesou naturalizmu | Temné bratrstvo

Autor: Luke Scull 
Názov: Temné bratrstvo 
Séria: Grim Company 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2014  
Hodnotenie na GR: 3.66

Je doba temna. Zásoby kouzla čerpaného z mrtvých bohů pomalu docházejí. Démoni a krakatoni zamořují zemi a poslední hranice mezi říšemi se začínají hroutit. Žárliví vládci tří velkých měst sedí ve svých kamenných věžích a přemítají nad tou špetkou magie, která zbývá…
Není to doba stvořená pro hrdiny. Hrdinské písně jsou už dávno zapomenuty, odvážné činy nikdo nezapisuje. I v takových chvílích se však najde pár odvážlivců, kteří si uchovají jiskru naděje, spojí své síly na obranu proti tyranii nesmrtelných mágů a vytvoří nezvyklou skupinu — Temné bratrstvo.

„Očekávej to nejhorší a nemůžeš být zklamaný. Optimizmus je přepychem mladíků, pošetilců a zabedněnců.“

Aby som bola úprimná, do polovice knihy som vlastne ani netušila, o čom kniha má byť. Jedna postava sa menila na druhú, nejaká príhoda sa zliala s tou nasledujúcou a nedokázala som vnímať nijaký poriadok. Proste to nemalo ani hlavu, ani pätu. Nerozumela som ničomu, čo sa tam deje, ten svet mi nič nehovoril.

Nechápte ma zle, toto vymyslieť... je to brilantné. Všetko má svoje pravidlá, presné určenie a hlavne históriu, o ktorú sa môže oprieť. A to všetko je veľmi dôležité, pretože to dokáže pohltiť čitateľa a presvedčiť ho, že je to viac skutočné a existuje to všetko aj mimo stránok knihy.

Ale aj napriek tomu som sa cítila zmätená ako jeleň na štvorprúdovke. Do šľaka, veď ja som si polovicu knihy myslela, že dve rozdielne postavy sú vlastnej jedna osoba. Netuším, ako som na to prišla a teraz mi to príde divné. Nuž... hanbiť do kúta sa pôjdem neskôr.

Ale niekde v tom všetkom bola stále desivá krása. Fascinovali ma všetky tie postavy. Boli vykreslené veľmi verne, akoby som ich niekde stretla a osobne im nakopala zadok. To chce fakt talent neprezradiť minulosť postavy a pritom to obrátiť tak, aby ste ho vnímali negatívne.

Myslím, že som tam nenávidela viac postáv, ako som si obľúbila a to je vlastne tiež druh kvality. Tak trochu mám pocit, že tam všetci boli na hlavu (alebo som na hlavu ja a tie postavy sú všetko mierumilovní macíkovia). Nie, to fakt nie. Je to temná fantasy, tým pádom by som na víly čakala naozaj dlho. Asi do konca života.

Divné bolo, že napriek absencii takej pravej hlavnej postavy som vedela pomerne dosť o všetkých. Obľúbila som si ich, mali svoje muchy a hlavne boli... skutoční. Ako vulgárni strýčkovia, ktorí smrdia, vŕtajú sa v nose, vyhrážajú sa vám smrťou, ale vo vnútri sú to úžasní dobráci.

Ale taký Cole, toho by som tresla po hlave veľkou sekerou a ešte si to užívala. V živote som nestretla niekoho viac arogantného a naivného zároveň. Dávala som mu šancu, aby to všetko napravil, ale on.. Pche! Taký hulvát! Keby som mohla, pichla by som ho vidličkou do zadku.

Bola som dokonca v pokušení preskakovať jeho časti príbehu, ale nakoniec som to neurobila. Inak by som prišla o veľa. Človeka až nas... ehm... nahnevá, keď si taký výrastok vydobyje tak veľa výslnia v príbehu.

„Proč?“ zeptal se klidným hlasem. „Měls moc změnit svět k lepšímu. Pročs to neudělal?“

„Věci... se málokdy daří tak, jak bychom si přáli. Kdysi jsem si myslel, že spasím lidstvo před bohy... Neuvědomil jsem si, že lidstvo potřebuje bohy víc než nás. Zaslepila mě nenávist.“

No, ale nakoniec sme to všetci prežili, teda, aspoň dúfam (po pár hodinách premýšľania možno budem volať doktora). Čo je dosť prekvapivé po tých až nechutne naturalistických opisoch, ktorými sa ma autor pokúsil zabiť. Neberiem to ako osobný útok, ale vážne...

Chlape! Ja som fanúšik všetkých tých siahodlhých popisov, spresnení a charakteristík, ale nemusíme zachádzať do takých hrozných detailov. Akože krv a všetko okolo dokážem zniesť. Preboha, veď to nie je kniha o pečení báboviek z blata, ale o boji, ale s anatómiou ľudského tela sa netúžim zoznamovať. Aj keď je fakt divné, že sa to do príbehu fakt hodilo.

Ono keď rozpoviete príbeh o tyranoch a násiliu páchanom na ľudom, nevyhnete sa ani tým nie príliš príjemným veciam. Pretože potom by ste asi preskočili celý príbeh a rovno po úvode napísali koniec. A hoci ja a naturalizmus nejdeme dokopy (napriek môjmu silnému žalúdku a úžasnej obrazotvornosti), dokonale som si užila ten zvyšok okolo.

Sledovať psychológiu postáv je pre mňa takmer ako exaktná veda. A najviac som si užila poslednú tretinu. Odkrývanie zrady, väzieb, nastrčených figúrok a hrozieb, to je skutočným hnacím motorom. Síce na začiatku trošku skapíňal, ale nakoniec to s ním dopadlo dobre.

Kniha ma veľmi bavila. Boli tam pokusy o vtipkovanie, všetko si žilo vlastným životom a na nejaké hluché miesta proste zabudnite! Také niečo tam nájdete. Dokonca ani v časti s opismi. Na každom slove sa podpísala prepracovanosť jednotlivých detailov a malých častí, ktoré fungovali v celku.

Napriek tomu, že som polovicu príbehu netušila, čo čakať... som to proste hodila za hlavu a užila som si čítanie. Nemyslela som si, že by ma kniha tak veľmi bavila. A pritom je to miliónkrát prerobený koncept príbehu o skupinke „hrdinov“, ktorí sa snažia zabiť tyranov a nastoliť nejaký ten mier.

Myslím, že takýto druh príbehov sa na nás dosť často vyškiera z plátien kníh (občas mám nutkanie niečím ho dokonca umlátiť alebo umlátiť tvorcov). Niečo fakt neoriginálnejšie si už nemohol vybrať. Ale kašlať na to! Spracovanie to všetko vynahradilo.

Som ale zvedavá, ako sa to všetko bude vyvíjať. Ale asi tu bude viac slučiek a zákrut a sprisahaní a zrady a... Och, vzrušujúce! Ja len budem dúfať v ubúdanie naturalizmu. Aj keď, koho sa snažím oklamať – ono by to bez toho asi vážne nebolo ono.