Žiadny
tag som nikdy v živote nerobila, ale keď som na blogu Lyn zazrela tento,
nemohla som odolať. Veľmi sa mi zapáčil, zasmiala som sa a napadlo mi, že
by nebolo na škodu venovať sa na chvíľku niečomu inému než recenzovaniu kníh.
O čo ide?
V podstate
si stvoríte vlastnú rodinu. Na papieriky napíšete členov vlastnej rodiny alebo
blízkych (vrátane seba). Podľa počtu papierikov vyberiete aj počet kníh a ich
názvy napíšete na ďalšie lístočky. Tieto dve skupiny položíte na dve kôpky a náhodne
budete vyberať páry. A čo urobíte nakoniec? Otvoríte knihu na náhodnej
strane a podľa pohlavia rodinného príslušníka vyberiete aj postavu (napr.
ak vyberáte mamu, siahnete po ženskej postave).
A potom
už len zopakujete proces s ostatnými postavami. To, čo vám z toho vznikne,
si zapíšete.
Čo vyšlo mne?
Kniha: Trudi Canavan – Sonea: Společenství
čarodějů
Ja: Sonea
Ja: Sonea
Od narodenia
som rebel, tak som sa raz tak rozhodla, že sa vzbúrim proti čarodejníkom, čo to
tu všetko riadia. No samozrejme, že sa nakoniec ukázalo, že som jedna z nich! Ale
pridať sa k nim neplánujem, nie som predsa samovrah. Tak sa teraz
schovávam v starých chatrčiach a dúfam, že ma nenájdu. Len by som
mohla prestať všetko podpaľovať, ono plamene vidno aj po tme. Ale keďže sa
vlastne bojím aj vlastného tieňa, nechám sa chytiť. To je také typické! Tak som
zmenila stratégiu a teraz sa pre zmenu nechávam týrať od spolužiakov. Keby
som tak skôr pochopila, že som silnejšia než oni, mohla som si ušetriť kopu
problémov.
Mamu všetci
považujú za úžasnú bojovníčku, tak netuším, ako je možné, že sa na mňa niečo
z toho nenalepilo. Ona prinútila svoju úhlavnú nepriateľku, aby sa
zamilovala do toho istého muža ako ona. Ten potenciál bermudského útvaru
nezistených milostných rozmerov by videl aj slepý. Ale to môžem prehlasovať len
teraz, tá jej druhá časť je príliš mierumilovná. Keď ale bude zase sama sebou,
dám sa na útek. Aby sa do popredia nepredrali jej menej civilizované sklony.
Asi by som jej mohla pripomenúť mená ľudí, ktorí sa ju pokúsili zabiť...
Môj otec má
úžasný zmysel pre humor a tie reči typu „muži sú len veľké deti“ pri ňom
platia doslova. Začalo to ako nevinná hra a teraz sa svojej role drží tak
odhodlane, až mu každé ráno musíme pripomínať, že to, čo mu rastie na tvári, sú
skutočne fúzy a nie malé červíky. Medzi hrami s autíčkami
a predstieraním, že je Spider-man, napíšem rozsiahly článok o tom,
aká dôležitá je zodpovednosť. Len mu najskôr musím pripomenúť, že čítať sa už
dávno naučil, hoci predstiera, že má štyri roky.
Počuli ste už
o chlapoch, ktorí si myslia, že sú chodiaci sexepíl? Môj brat by ti to
označenie mohol dať ako stredné meno a vôbec by nepreháňal. Škoda, že si
nepamätá na časy, keď sa narodil, ale niekto nie je dokonalý, že? Aj keď, on to
vlastne rád predstiera a väčšina žien mu to žerie aj s navijakom.
Keby vedel, čo je to zrkadlo, vzrušil by ešte aj svoj odraz. Ale keďže nemôžeme
mať vždy to, čo chceme, tak sa musí uspokojiť len s občasnými výskytmi na
našej drahej Zemi a prehláseniami, že nás prišiel spasiť. Veď jasné, každý
si to predstavuje inak. Ale keď sa po mestách premávajú „tí temní“... asi by
bolo lepšie urobiť si z vlastných slov šalát.
Lojálnosť je
pre ňu veľmi dôležitá. Ako jediná na mňa nezabudla, keď ma odvliekli do
akadémie, aby som sa tam učila čarovať (teda, aby som sa tam pokúsila prežiť).
Nevzdala sa a ďalej ma hľadala. Jedného dňa sa proste objavila u mňa
na prahu a tvrdila, že je moja sestra. Aj by som jej to celkom verila, tá
potenciálna črta malého stalkera sa nachádza aj vo mne (ale ja prenasledujem
„riaditeľa“ školy). Obdivuhodné je, že sa nechala prešacovať a ostatní sa
jej hrabali v minulosti. Asi tam nenašli nič šťavnaté, pretože potom sa
presunuli k hľadaniu nejakého sériového vraha. Och a aby som
nezabudla – totálne ju netrápi, čo sa zo mňa stalo.
Nedajte sa
oklamať tým očividne mužským menom. Pretože pod uniformou sa ukrýva asi niečo
iné, ale keďže ide o moju starú mamu, nebudem to zbytočne rozvádzať.
Z nejakého dôvodu sa hrá na tranzvestitu alebo niečo na ten spôsob. Asi by
jej mal niekto pripomenúť, že je už rovnoprávnosť žien a tým pádom nemusí predstierať
iné pohlavie, aby ju ľudia brali vážne. Ale ona si to nenechá vyhovoriť. Takže
zatiaľ pšt, aby sa nerozhodla nás všetkých povraždiť. Svoje tajomstvo si veľmi starostlivo
chráni.
Každý má
v rodine nejakého šialenca, čo si o sebe myslí, že je niečo viac ako
ostatní. Ale vyhlasovať o sebe, že je hrdina... to je fakt choré. Ale čo
máme robiť? Je to náš príbuzný, tak ho nemôžeme len tak odpísať. Proste len
pretočíme očami, zaškrípeme zubami a pomyslíme si, že má talent na
rozprávanie príbehov. Len som zvedavá, ako sa zatvári, keď mu niekto povie
pravdu o tom, čí je vlastne syn. Och, to ešte len bude ródeo! Dovtedy sa budeme
usmievať ako idioti a tváriť sa, že ho považujeme za dokonalého.
Nenechajte sa
oklamať jej mechanickým zjavom, skutočne je rovnaká ako všetci ostatní
v našej rodine – šialená svojim vlastným spôsobom. Čo na tom, že je zamilovaná
do chalana, ktorý by mohol byť jej synom. A to aj napriek tomu, že
teoreticky nič necíti. Každý však potrebuje koníček. Na druhej strane, nech si
má svoje výstrednosti, ale nech nám opraví chladničku. Zadarmo. A ak
z nej pritom na koberec nekvapne žiadny olej, budeme to považovať za
nesmierny úspech. Druhým krokom bude pokus o zmenu farby jej vlasov. Modrá
je trošku výstredná aj na našu rodinu.
Raz
k nej dovlečiem svoje neexistujúce auto, aby mi ho opravila. Je nenahraditeľná.
Ale jej samovražedné sklony nám pomaly lezú na nervy a začínajú nás
unavovať. Oplývať komplexom, ktorý vás núti ochraňovať všetkých okolo, niekto
považuje za rozkošný. Ale keď sa pri tom snaží pravidelne zabiť rukou
všakovakých bytostí? Možno ju presvedčíme, že tie biele svetríky
s viazaním rukávov na chrbte sú vlastne veľmi módne a ladia
k jej zašpineným rukám.
Som si istá,
že náš malý kocúr je niekde vnútri dobrý, hoci sa správa ako poriadny diabol.
Väčšinou ani nie je doma a keď sa raz za čas ukáže, nechce prezradiť, kde
vlastne bol. Tajomnosť dostáva nové rozmery. Musíme vymyslieť spôsob, ako ho tu
udržať na dlhšie ako pár minút. Možno by sme sa konečne dozvedeli, či má alebo
nemá nejakých potenciálne nebezpečných potomkov. Nedávno na nás zaútočili
nejaké šialené veveričky a prisahala by som, že jedna z nich sa na
toho kocúra až podozrivo podobá!
Tento chlap
sa veľmi rád mazná, čo rada zneužívam. Keď ale na mňa začne znovu vrčať,
zavriem ho do nejakej klietky a potom sa uvidí, kto je tu pánom. Navyše si
musíme vyjasniť ten svinčík, čo narobil v kúpeľni. Bahno zvládnem, ale tie
chlpy v sprche... Vážne, ako dlho môže pĺznuť jedna mačka? Hovoríte, že
počas celého roka? No super, to sa mám na čo tešiť. Nabudúce ho prilepím
k stoličke, aby si vypočul koniec toho, čo sa mu snažím povedať.
A prskanie nebudem brať ako odpoveď! Ale o čo sa snažím, aj tak viem,
kde to všetko skončí... asi nielen v posteli.
Chystáte sa zapojiť alebo ste tak už urobili? Ak áno, môžeme dať odkazy do komentárov, rada by som si ich prečítala. :)
Super :D síce poznám len tvojho manžela (nie príliš dôverne, aby bolo jasné :D), tvoju naj kamošku, tetu a mamu, spravila si to super :D
OdpovedaťOdstrániťale tie chlpy v sprche sú najlepšie :D Ešteže ten môj nepĺzne :D
Tak ja som z tvojich príbuzných tiež všetkých nepoznala, ale preto som sa na tom ešte viac zabavila. :D
OdpovedaťOdstrániťA chlpy v sprche... Proste je to chlpatý levík, to sa musí :D