Ako som našla novú závislosť

Dnes som veľa premýšľala. Snažila som sa zapamätať si zbytočnosti na skúšku a problém je vždy v tom, že to nikdy v živote nevyužijem, ale kto by chcel takú skúšku opakovať dvakrát, všakže. Takže som sa po učení rozhodla trochu odreagovať a len tak som prehľadávala počítač a tam som našla presne to, čo som potrebovala – pokračovanie svojej obľúbenej „série“ grafického spracovania svojho najobľúbenejšieho seriálu...

Grafické novely, komiksy či manga, všetky majú svoje špecifiká a niektorí vandali sa mylne domnievajú, že ide o jedno a to isté. Nuž, priatelia, skutočnosť je na míle vzdialená vašej predstave. Ale tento článok nepíšem kvôli tomu, aby som niekoho poúčala, veď tí, ktorí majú radi aj túto časť „literatúry“, veľmi rýchlo spoznajú, o čom píšem. A tých ostatných možno inšpirujem niečím iným.

Prvýkrát som sa dostala k takémuto druhu „kníh“ už pred niekoľkými rokmi, keď som náhodne dostala darček v podobe istej verzie tragédie Rómeo a Júlia – v tomto prípade vo verzii japonskej mangy. Rómeo bol niečo ako rocková hviezda, ale príbeh bol rovnako tragický ako sme na to zvyknutí a tým pádom ma nebavil (vážne ma nevzrušuj trinásťročné deti vraždiace sa pre niečo, čo oni považujú za nehynúcu lásku). Ale je pravda, že to spracovanie ma zaujalo.

Ako správny knihomoľ som sa rozhodla, že nebudem objavovať len nové žánre, ale aj nové podoby kníh. A to doslova. Hoci mi trvalo niekoľko rokov, kým som sa k tomu dostala. Istým čas som potom prepadla pozeraniu anime a následnému čítaniu mangy, ale... no... na môj vkus sú Japonci až príliš melodramatickí a osobne ma otravuje tá ich tendencia vykresľovať všetky postavy trochu schizofrenicky.

Takže som toto obdobie svojich závislostí nechala len tak odplávať dolu riekou so všetkými vymazanými súbormi z počítača a na čas sa tvárila ako normálny knihomoľ. Akoby niečo také ako normálny knihomoľ skutočne existovalo (nie, to nie je urážka, to je kompliment).

V poslednom čase ale zažívame skutočný boom všakovakých komiksových seriálov a filmov, na jednej strane Arrow, Flash alebo Legends of Tommorow, možno Daredevil, či dokonca Lucifer, o klasických Marvelovkách a X-menoch ani nehovoriac. Nech už si o ich televíznom spracovaní myslíme čokoľvek, je pravda, že dokázali istým spôsobom pozdvihnúť komiksovú subkultúru a niektorí ľudia začali komiksy vnímať aj inak ako čarbanice pre deti (kto si niečo také myslel, choďte sa hanbiť do kúta).

Ale neboli to tieto seriály, ktoré ma priviedli späť k čítaniu grafických noviel a komiksov, bol to v skutočnosti úplne iný seriál, o ktorom veľa ľudí nevie (alebo som len nestretla tých správnych). Pamätáte si na ten príšerný film o Poslednom vládcovi vetra, kde chudák Jackson Rathbone vždy skončil obliaty vodou alebo zmrazený a ktorý, bez ohľadu na to, ako vážne sa snažil pôsobiť, vo vás vzbudzoval len chuť smiať sa?

No, tak presne tento kinematografický omyl je vlastne dosť chabou ukážkou toho, ako sa niekto snažil zobrať úplne úžasný seriál a urobil z neho niečo také, čo sa podarilo tvorcom filmu Úsvit. Proste ste sa smiali celých tých necelých sto minút. Každopádne, tento film mi utkvel v pamäti aj vďaka jedinej použiteľnej scéne (tá na konci s tou obrovskou vlnou) a neskôr som sa vlastne dozvedela, že je to natočené na motívy kresleného seriálu. (Nie, nie je len pre deti, hoci si to väčšina ľudí myslí.)

Tri série mi nestačili, tak som si ich pozrela hneď dvakrát. Potom som trochu gúglila, dozvedela sa o pripravovanom voľnom pokračovaní s názvom Legend of Korra (myslím, že táto je známejšia, hoci kvalite svojho predchodcu sa nevyrovnala) a zistila som, že moje obľúbené postavy boli... hm... povedzme väčšinou indisponované svojou smrťou, aspoň v prvej sérii.

Tak som zase gúglila, muselo predsa existovať niečo, aspoň nejaký piktogram o tom, čo sa s nimi stalo po skončení poslednej časti. A tadá! Nakoniec som narazila na niekoľko grafických noviel. Začala som čítať a dlho sa k niečomu takému nepriznávala. Ale pomaly som sa stala závislou a keď som prečítala všetky dostupné „pokračovania“ svojho obľúbeného seriálu, hľadala som niečo podobné.

Niektoré originálne ságy som nedokončila, pretože boli na mňa až príliš „originálne“, ale k iným sa veľmi rada vraciam. Teraz nedávno som objavila niečo s názvom Saga, vyšlo to aj v českom preklade, a to bola skutočná čerešnička (hoci sa ešte stále neviem spamätať z tých ľudí s „hrncami“ na hlavách). A medzitým sa objavili aj iné, to je jasné, ale chcela som spomenúť ešte jednu kategóriu.

Vedeli ste, že naozaj veľa fantasy kníh má svoje grafické spracovanie? No, ja som o tom netušila, a zrazu som nachádzala grafickú novelu Upírskej akadémie, Mesta kostí, Súmraku, dokonca aj série Horečka a dokonca aj príbehy o Mercy Thompsonovej získali novú úroveň.

Problém s týmito knihami niekedy nie je v tom, že vaše obľúbené postavy vyzerajú úplne inak, než ste si ich predstavovali, ale často vlastne čítate iný príbeh. Pretože aj ten musí prejsť istou úpravou, napchať 300 strán textu úžasnej knihy do asi 150-stranovej grafickej novely nie je ľahké (a to väčšinu miesta zaberajú obrázky).

Do väčšiny z nich som aspoň nazrela, ale väčšinou som nemala to srdce zničiť si predstavu o obľúbenej sérii. A v súčasnosti existujú aj ďalšie, napríklad Hra o tróny, séria o Nickovi z pera Sherrilyn Kenyonovej, Percy Jackson, Nádherné bytosti, Hush Hush od Beccy Fitzpatrickovej, Artemis Fowl, dokonca aj Anita Blake a ďalšie. Ich vypísanie by mi trvalo asi niekoľko... minimálne minút. Šialené.

A potom existujú aj grafické spracovania trochu tradičnejších kníh. Rómea a Júliu som spomínala, Shakespeare je skutočne populárny aj v grafickej sfére. Ale čo také knihy ako Portrét Doriana Greya, Alica v Krajine zázrakov, Emma, Pýcha a predsudok, Rozum a cit, Malý princ, Čarodejník zo zeme Oz, dokonca Drakula alebo kniha Genezis? Áno, TÁ kniha Genezis. Tie všetky a mnoho iných už uzreli svetlo sveta aj v inom spracovaní. Čo všetko tí ľudia nenakreslia...

Z týchto si asi neprečítam nič, ale určite by bola zaujímavá skúsenosť vidieť, ako vyzerajú niektoré postavy a ako sa popasovalo toto veľmi moderné spracovanie s takým klasikom ako je napríklad pán Darcy. Ale aj toto je spôsob, ako dostať do povedomia ľudí klasiku, hoci je pravda, že väčšina z tých kníh to ani nepotrebuje. Má za sebou desiatky rokov, v ktorých sa mohli vyhrievať v čitateľskej pozornosti.

Bez ohľadu na to, o čom je príbeh, je pravda, že grafické novely, komiksy a aj manga majú svoje čaro. Neničia predstavivosť, naštartujú ju úplne iným spôsobom. Dokonalý zážitok z čítanie môže ešte umocniť umelecký dojem z niekedy až príliš realistických ilustrácií.

No a nakoniec svoju novú posadnutosť dostanem až do toho štádia, že sa konečne prepracujem k pôvodným komiksom o X-menoch, Avengeroch a tie potom šmrncnem svetom DC comics a možno ešte niečím, keď sa v domove dôchodcov budem veľmi nudiť. Pretože prelúskať sa tými hrubými ročníkmi mi zaberie viac času ako len niekoľko týždňov.

Ako ste na tom vy a manga / komiksy / grafické novely?

Čítate ich alebo ich radšej obchádzate?

Na záver si neodpustím to vysvetlenie:

Manga = japonský komiks (spoznáte na prvý pohľad a nielen vďaka špecifickému spôsobu čítania a anime je až to následné televízne spracovanie)

Komiks = je spôsob vyjadrovania sa cez obrázky

Grafická novela = dôležité je to slovo novela, pretože táto podoba sa zameriava hlavne na vyrozprávanie príbehu, väčšinou ide teda o prerozprávanie nejakého už existujúceho príbehu