Asi je už
zbytočné ospravedlňovať sa za zdržanie s ďalším článkom. Škola ma proste
zabíja, ale našťastie bude už čoskoro koniec. Čo sa týka tejto témy... ja a citáty
ideme dokopy. Mám rada všelijaké pekné myšlienky a je jasné, že ako pravý
knihomoľ milujem všetky krásne myšlienky o knihách. Preto som sa podvedome
vyhla tejto časti citátov a zamerala som sa na tie, ktoré sa ma nejako
dotkli, alebo ma inšpirovali. Ale vybrať ich nebolo jednoduché...
„Vlastný
život nepíšeš slovami, ale činmi. Nie je dôležité, čo si myslíš. Záleží iba na
tom, ako konáš.“
(Patrick
Ness, Sedem minút po polnoci)
Túto knihu
som čítala len nedávno, ale ihneď som si ju obľúbila. Okrem toho, že má silný
príbeh, nájdete v ňom aj rovnako „veľké“ myšlienky. Jednou z nich je
aj tento citát. Ako človek zvyknutý vyjadrovať sa slovami a skôr v písanej
podobe, viem, že na tých slovách niekedy až tak nezáleží. Slová sú vlastne nič,
len náznaky v mysli alebo hlásky na jazyku. Môžem povedať čokoľvek a hoci
moje slová znamenajú vždy niečo iné a niekedy dokážu ublížiť, sú to moje
činy, ktoré by mali rozprávať. (V mojom prípade to platí ironicky. Keď niekto
niečo potrebuje, strašne frflem, že ma otravujú s kravinami. Niekedy sa
rozčúlim. Ale nakoniec dotyčnému/dotyčnej pomôžem. A to je dôležité.)
„Yesterday is history,
tomorrow is a mystery,
but today is a gift -
that is why it is called the
present.“
(majster
Oogway, Kung Fu Panda)
Viem, že nie
všetci rozumejú po anglicky, ale tento kúsok sa neodvažujem prekladať. Hlavne
kvôli tomu, že je v ňom dôležitá tá hra slov (present ako dar a present
ako prítomnosť). Ja animáky milujem a je občas až divné, ako je možné, že
v tých najväčších komédiách nájdete takéto filozofické myšlienky. Tá stará
korytnačka mala pravdu. Nezáleží na tom, čo bolo a nezáleží na tom, čo
bude. Dôležitý je len dnešok, práve tento okamih. A jediné, čo môžem preň
urobiť, je, že si ho užijem naplno. (Dobre, nie vždy sa mi to darí a často
premýšľam o tom, čo sa stalo pred mnohými rokmi. Dôležitejšie pre mňa je,
že sa aspoň snažím žiť len pre prítomnosť.)
„Somewhere
over the rainbow, skies are blue, and the dreams that you dare to dream, really
do come true."
(napísal
E. Y. Harburg, spieva Judy Garland, Čarodejník z krajiny Oz)
Pesničku Over the rainbow pozná asi každý z nás,
minimálne z rádia. Preslávil ju jeden priestorovo výrazný Havajčan.
Málokto však vie, že táto pesnička prvýkrát odznela v starom filme Čarodejník
z krajiny Oz z roku 1938 a pôvodne ju dokonca spievala žena. No
nezáleží na tom, kto ju spieva, ale na tom, kto túto pieseň napísal a čo do
nej vložil. Dúhy a jednorožce sú povinnou položkou romantickej literatúry,
ale občas majú aj hlbší význam. Je pravda, že nikto nedovidí, kde sa končí dúha
alebo kde začína a nikto netuší, čo je nad ňou. Môžeme hádať, ale s istotou
to nevieme. A o to isté ide aj v prípade, ak máme sny. Snívame,
túžime, dúfame – ale kto vie, ako to dopadne? Ktovie, čo sa skrýva na konci
snovej dúhy? Nemali by sme myslieť na to, ako skončia naše sny. Niekedy je
dôležité hlavne snívať. A niekedy sa nám sny dokonca aj splnia. (To pre
mňa znamená táto myšlienka, možno niekto iný v nej vidí niečo iné.)
Na záver ešte zoznam tém, ktoré ešte len
prídu:
Aké sú vaše obľúbené citáty? Ovplyvňujú
nejako váš život?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára