štvrtok 12. mája 2016

Desať knižných dní #8: Tri citáty



Asi je už zbytočné ospravedlňovať sa za zdržanie s ďalším článkom. Škola ma proste zabíja, ale našťastie bude už čoskoro koniec. Čo sa týka tejto témy... ja a citáty ideme dokopy. Mám rada všelijaké pekné myšlienky a je jasné, že ako pravý knihomoľ milujem všetky krásne myšlienky o knihách. Preto som sa podvedome vyhla tejto časti citátov a zamerala som sa na tie, ktoré sa ma nejako dotkli, alebo ma inšpirovali. Ale vybrať ich nebolo jednoduché...


„Vlastný život nepíšeš slovami, ale činmi. Nie je dôležité, čo si myslíš. Záleží iba na tom, ako konáš.“
(Patrick Ness, Sedem minút po polnoci)
Túto knihu som čítala len nedávno, ale ihneď som si ju obľúbila. Okrem toho, že má silný príbeh, nájdete v ňom aj rovnako „veľké“ myšlienky. Jednou z nich je aj tento citát. Ako človek zvyknutý vyjadrovať sa slovami a skôr v písanej podobe, viem, že na tých slovách niekedy až tak nezáleží. Slová sú vlastne nič, len náznaky v mysli alebo hlásky na jazyku. Môžem povedať čokoľvek a hoci moje slová znamenajú vždy niečo iné a niekedy dokážu ublížiť, sú to moje činy, ktoré by mali rozprávať. (V mojom prípade to platí ironicky. Keď niekto niečo potrebuje, strašne frflem, že ma otravujú s kravinami. Niekedy sa rozčúlim. Ale nakoniec dotyčnému/dotyčnej pomôžem. A to je dôležité.)

„Yesterday is history,
tomorrow is a mystery,
but today is a gift -
that is why it is called the present.“
(majster Oogway, Kung Fu Panda)
Viem, že nie všetci rozumejú po anglicky, ale tento kúsok sa neodvažujem prekladať. Hlavne kvôli tomu, že je v ňom dôležitá tá hra slov (present ako dar a present ako prítomnosť). Ja animáky milujem a je občas až divné, ako je možné, že v tých najväčších komédiách nájdete takéto filozofické myšlienky. Tá stará korytnačka mala pravdu. Nezáleží na tom, čo bolo a nezáleží na tom, čo bude. Dôležitý je len dnešok, práve tento okamih. A jediné, čo môžem preň urobiť, je, že si ho užijem naplno. (Dobre, nie vždy sa mi to darí a často premýšľam o tom, čo sa stalo pred mnohými rokmi. Dôležitejšie pre mňa je, že sa aspoň snažím žiť len pre prítomnosť.)

„Somewhere over the rainbow, skies are blue, and the dreams that you dare to dream, really do come true."
(napísal E. Y. Harburg, spieva Judy Garland, Čarodejník z krajiny Oz)
Pesničku Over the rainbow pozná asi každý z nás, minimálne z rádia. Preslávil ju jeden priestorovo výrazný Havajčan. Málokto však vie, že táto pesnička prvýkrát odznela v starom filme Čarodejník z krajiny Oz z roku 1938 a pôvodne ju dokonca spievala žena. No nezáleží na tom, kto ju spieva, ale na tom, kto túto pieseň napísal a čo do nej vložil. Dúhy a jednorožce sú povinnou položkou romantickej literatúry, ale občas majú aj hlbší význam. Je pravda, že nikto nedovidí, kde sa končí dúha alebo kde začína a nikto netuší, čo je nad ňou. Môžeme hádať, ale s istotou to nevieme. A o to isté ide aj v prípade, ak máme sny. Snívame, túžime, dúfame – ale kto vie, ako to dopadne? Ktovie, čo sa skrýva na konci snovej dúhy? Nemali by sme myslieť na to, ako skončia naše sny. Niekedy je dôležité hlavne snívať. A niekedy sa nám sny dokonca aj splnia. (To pre mňa znamená táto myšlienka, možno niekto iný v nej vidí niečo iné.)

Na záver ešte zoznam tém, ktoré ešte len prídu:


Aké sú vaše obľúbené citáty? Ovplyvňujú nejako váš život? 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára