Hudobne o konci sveta | Vinyl

Autor: Sophia Elaine Hanson 
Názov: Vinyl 
Séria: The Vinyl Trilogy 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.26

All citizens within the soaring black walls of Revinia have metal Singers grafted into their skulls at birth. The parasitic machines issue a form of auditory hypnosis called The Music, which keeps their minds malleable and emotions flat. All artistic expression—especially real music—is strictly prohibited.
On the edge of the city, nineteen year old Ronja struggles to support her cousins and disabled mother. A chance meeting leads to her kidnapping by an underground resistance striving to preserve the human spirit. Violently severed from her Singer by the brash young agent Roark, Ronja revels in her newfound freedom until the consequences of her disappearance begin to unfold.

“May your song guide you home.”

Sophia Elaine Hanson je u nás úplne neznáme meno. V skutočnosti ide o začínajúcu autorku, ktorej okrem prvých dvoch kníh v trilógii Vinyl vyšla ešte zbierka básní. Ak som to pochopila správne, všetky svoje knihy vydala na vlastné náklady. Čo nemusí nutne znamenať, že sa vám do rúk práve dostala braková literatúra. Niekedy to znamená skôr opak.

Táto kniha je dystópia so všetkým, čo k tomu patrí. Akékoľvek klišé spájajúce sa s týmto žánrom by ste našli aj v tomto príbehu. Máme tu svojim spôsobom nový svet, ktorý svojou prepracovanosťou pripomína skôr niečo na poli epickej fantasy. Hoci v skutočnosti nejde ani o to, kde sa nachádza aká rieka. V dejinách tohto sveta sa však čosi udialo, vďaka čomu spoločnosť ako taká prestala fungovať. Dalo by sa povedať, že svet skončil a potom prišiel nový režim.

Ten pozostáva z toho, že ľudia majú na jednom uchu za riadenie, ktoré volajú Singer. Ich úlohou je nonstop púšťať hudbu do svojich „obetí“, aby ich tak prinútili byť vernými občanmi svojho diktátora. Takže máme svet po skaze a tyrana, ktorý sa neštíti ovládať svojich ľudí, aby tak získal moc. Áno, určite viete, kam toto všetok smeruje – ku skupinke ľudí, ktorí sa snažia svet od tohto „dokonalého vodcu“ oslobodiť.

Takže malá rebélia, ktoré kope nožičkami do rytmu hudby. Hudbu spomínam zámerne, nakoľko je obrovskou súčasťou tohto príbehu. Autorka sa snažila priniesť originálny koncept a do značnej miery sa jej to podarilo.

Ľudia v jej svete sú ovládaní dvomi typmi piesní, z ktorých jedna hrá cez deň a druhá v noci. Majú istú melódiu, ktorá sa mení v závislosti od toho, na čo myslíte a čo prežívate. Ak náhodou príliš pochybujete o dokonalosti systému, hudba vo vašich ušiach sa ohlási s bolesťou.

Ak máte rebelantské myšlienky, je to pre vás ešte horšie – naservírujú vám niekoľko odtieňov migrény. Funguje to na princípe toho obojka z filmu – keď neposlúchnete rozkaz, dostanete obdobu elektrického impulzu. Zariadenie v uchu je totiž prepojené s mozgom a aby ste sa ho zbavili, musíte si to ucho proste odrezať. A potom dúfať, že prežijete vedľajšie účinky odpojenia.

“It was as if the voice of the violin sparked the wicks of each individual soul, jolting them from sleep.”

Autorka navyše pracuje s hudbou a Hudbou. Hudba sú všetky tie piesne, ktoré nám znejú v hlave, ktoré si hmkáme a pospevujeme len tak pre radosť. Ale ľudia v tomto príbehu nepoznajú krásu hudby. Pretože je tu Hudba (označená ako The Music), čo je vlastne forma ovládania poddaných.

Tá ich núti odvracať pohľad od čohokoľvek podozrivého, sú submisívni a nerebelujú voči svojmu pánovi, čo je najväčším plus. Ale ak si chcú títo ľudia ubližovať navzájom, pokojne to robiť môžu, pretože človek nie je považovaný za dostatočne dôležitú osobu. Aspoň nie každý z nich.

Niektorí sú aj odlišní, ako je na tom aj hlavná hrdinka Ronja, ktorú kvôli jej génom šikanujú všade, kam sa pozrie. Na jednej strane je táto kniha typickou dystópiou so všetkými možnými žánrovými klišé, na ktoré by ste si dokázali spomenúť. Na strane druhej autorka rozprávanie ozvláštnila niektorými zaujímavými prvkami.

Kniha sa veľmi dobre číta, nakoľko v deji nie sú žiadne hluché miesta. Neustále sa niečo deje, aj keď to niečo niekedy predstavuje len rozhovor postáv. Takisto medzi riadkami môžeme nájsť mnohé zaujímavé témy, niektoré z nich dokonca veľmi aktuálne. Jednou z nich je už spomínaná šikana a strach z odlišností, potom sú to vzťahy ľudí rovnakého pohlavia, ale to všetko sú len také vedľajšie zápletky.

Tou hlavou je vlastne boj so sebou samým. O tom, ako ľudia musia prekonať strach vo svojom vnútri, aby sa niekam dostali. Lebo nezáleží na rozdieloch, dôležitá je len podstata človeka. Takže zabaľte svoje predsudky do balíka a pošlite ich cez oceán. V tejto knihe ich prekonávajú viacerí. Aby sa potom naučili, aká je skutočná váha ľudskej dôstojnosti.

Vinyl predstavuje jednoduchú a možno aj trochu lineárne orientovanú knihu. Skrýva v sebe pomerne originálne vymyslený svet, ktorý je ale poznačený žánrovým klišé. Akoby si autorka napísala zoznam, čo všetko musí dystópia obsahovať, a pri písaní len odškrtávala políčka.

Záchranou tejto knihy je však jej spracovanie. V deji nie sú žiadne diery, kapitoly pekne odsýpajú a čitateľ nedostane príležitosť nudiť sa. Postavy sú veľmi rôznorodé a väčšina z nich je aj zaujímavo vykreslená. Bohužiaľ, niektoré ostali trochu ploché, ale to mohlo byť spôsobené tým, že proste neboli dôležité.

Dej samotný takisto ozvláštňujú témy, ktorým sa autorka venovala. Začala odlišnosťami a podobnosťami, pretože v skutočnosti nejde o to, ako nás vidia ostatní, ale ako vidíme samých seba. Dôležitá je sebadôvera a schopnosť nájsť v sebe dostatok sily, aby ste bojovali. V tejto knihe je teda aj významné posolstvo. Vlastne ich je hneď niekoľko. Vďaka čomu som bola ochotná prehliadnuť aj zjavnú odfláknutosť niektorých scén. Ale toto je autorkina prvotina. Tým pádom som ochotná prižmúriť očko či dve.