Sny a nočné mory | Strange the Dreamer

Autor: Laini Taylor 
Názov: Strange the Dreamer 
Séria: Strange the Dreamer 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: vydá Cooboo (ČR, 30. 10. 2017) 
Hodnotenie na GR: 4.45

The dream chooses the dreamer, not the other way around—and Lazlo Strange, war orphan and junior librarian, has always feared that his dream chose poorly. Since he was five years old he’s been obsessed with the mythic lost city of Weep, but it would take someone bolder than he to cross half the world in search of it. Then a stunning opportunity presents itself, in the person of a hero called the Godslayer and a band of legendary warriors, and he has to seize his chance or lose his dream forever.
What happened in Weep two hundred years ago to cut it off from the rest of the world? What exactly did the Godslayer slay that went by the name of god? And what is the mysterious problem he now seeks help in solving?
The answers await in Weep, but so do more mysteries—including the blue-skinned goddess who appears in Lazlo’s dreams. How did he dream her before he knew she existed? And if all the gods are dead, why does she seem so real?

“Without his books, his room felt like a body with its hearts cut out.”

Laini Taylor je autorka, ktorá je známa aj v našich končinách. Hoci je autorkou mnohých kníh, u nás je známa len jedna jej séria – Dcéra dymu a kosti a ani tá nebola preložená celá. Napriek tomu je však Laini veľmi nadaná autorka, ktorá sa zameriava väčšinou na písanie fantasy. V každej knihe sa snaží priniesť niečo netradičné. Doteraz sa jej to vždy podarilo.

Ak by som chcela tento príbeh charakterizovať jedným slovom, asi by som použila slovo zvláštny. Kniha sa zameriava na osud najskôr malého chlapca a neskôr aj muža menom Laszlo Strange, ktorého našli na prahu sirotinca. Ujali sa ho mnísi a tí sa ho snažili uväzniť v prísne zväzujúcej dogme dosť nudného a krutého života.

Aby sa zabavil, rád sa ponára do príbehov, ktoré mu rozprával jeden trochu senilný mních. Sníva o lepšom živote, ale predovšetkým o tom, že sa raz dostane do tajomného mesta Weep, o ktorom všetci pochybujú, že vôbec existuje. Ale Laszlo, ako správny rojko, nikdy nepochyboval a celý svoj život zasvätil tomu, aby našiel všetky možné aj nemožné dôkazy o tom, že toto miesto existuje. Veľmi mu v tom pomáha miesto, v ktorom pracuje – Laszlo sa totiž zhodou šťastných náhod stane knihovníkom.

Jeho láska ku knihám je fascinujúca a prináša do príbehu jeden z mnohých motívov. Ako knihomoľ som slintala blahom nad krásnymi myšlienkami o dôležitosti príbehov a ich čítania Bohužiaľ, tento príbeh sa venuje až príliš veľa líniám na to, aby bolo možné niekedy sa v nich vyznať. Asi najväčšiu pozornosť na seba strháva pátranie po tajomnom meste, ale to nie je ani tak samo o sebe dôležité.

Pretože v tomto prípade ide o silu samotného sna. O vytrvalosti, pokore a aj odhodlaniu bojovať za to, čomu veríte. V tomto smere je kniha vskutku inšpiratívna a ponúka nádherne spracované myšlienky. Nejde však len o Laszla a jeho sny, ale aj o túžby Sarai, zvláštneho dievčaťa, ktoré je z jednej polovice človek a z tej druhej niečo ako boh.

“They’re good people. It will be a surprise, yes, but they couldn’t hate you just because of what your parents were.”

Sarai stopped walking. “You think good people can’t hate? You think good people don’t kill? Good people do all the things bad people do, Lazlo. It’s just that when they do them, they call it justice.” She paused. Her voice grew heavy. “When they slaughter thirty babies in their cradles, they call it necessary.”

Tu som mala podozrenie, že autorkina obľúbená farba je modrá. Nakoľko, ak si dobre spomínam, hlavná hrdinka trilógie Dcéra dymu a kosti Karou mala modré vlasy. Sarai je modrá celá, ako šmolko, dalo by sa povedať.

S príchodom týchto polobohov na scénu, nakoľko Sarai nie je jediná modrá v tomto príbehu, však končí aj relatívna ucelenosť rozprávania. Iste, autorka zvolila veľmi zvláštny spôsob rozprávania, keď sa naraz dokáže venovať minulosti, prítomnosti aj budúcnosti, čo je naozaj mätúce. Lenže okrem toho do rozprávania mieša aj príliš veľa tém a rôznych úvah. Sila presvedčenia, túžba po pomste, sila odpustenia, spravodlivosť, dokonca nezabudne ani na skutočnú podstatu ľudskosti a takto by som mohla pokračovať ešte dlho.

Vďaka tomu sa kniha stáva veľmi čudnou záležitosťou niekde na pomedzí magického realizmu a niečoho oveľa divnejšieho, čo si ani netrúfam pomenovať. Knihe sa nedá uprieť fakt, že sa číta skutočne dobre a dokázala ma pohltiť, ale napriek tomu mi chýbal pocit, že čítam ucelený príbeh. Akoby som čítala len náhodné epizódky zo života viacerých postáv.

Príliš veľa motívov, príliš veľa námetov, príbeh veľa príbehov a nič z toho akoby autorka nemienila vyriešiť. Tým pádom som bola nútená vybrať si len niečo z toho, čo budem sledovať, aby som sa dokázala v knihe ešte ako-tak orientovať. Čo je skutočne škoda. Je smutné, keď má príbeh obrovský potenciál, ale autorka ho zabije štýlom rozprávania.

Strange the Dreamer je naozaj zaujímavá kniha. Je plná fantázie a z veľkej časti sa odohráva v snovom svete, čo istým spôsobom zaviní chaotickosť rozprávania. Odlíšiť sen od reality je niekedy nesmierne náročné. Autorka sa venuje mnohým témam a len ťažko by ste našli niečo, do čoho aspoň trochu nezabŕdla. Celková presýtenosť tém i námetov je však niečo, čo tejto knihe skôr uškodilo.

Vďaka tomu z príbehu vznikla mierne čudná masa, v ktorej nie je možné presne určiť, o čom chcela autorka písať v skutočnosti. Nájdeme tu vieru, ľudskosť, odpustenie, pomstu, ľútosť aj nenávisť a to všetko bok po boku s hľadaním samého seba. V tom prípade hovorím, že táto kniha je predovšetkým o sile vlastného sna a o tom ísť za ním, nech sa deje čokoľvek. Čo je samo o sebe veľmi silná téma, ktorú autorka skutočne nemusela zahrabať nánosmi všetkého ostatného. Pokus o originálne spracovanie teda knihe skôr uškodil, než prospel.