Pomsťa nech ťa vedie | Nevernight

Autor: Jay Kristoff 
Názov: Nevernight 
Séria: The Nevernight Chronicle 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.19

Destined to destroy empires, Mia Covere is only ten years old when she is given her first lesson in death.
Six years later, the child raised in shadows takes her first steps towards keeping the promise she made on the day that she lost everything.
But the chance to strike against such powerful enemies will be fleeting, so if she is to have her revenge, Mia must become a weapon without equal. She must prove herself against the deadliest of friends and enemies, and survive the tutelage of murderers, liars and demons at the heart of a murder cult.
The Red Church is no Hogwarts, but Mia is no ordinary student.
The shadows love her. And they drink her fear.

“The brighter the light, the deeper the shadow.”

Jay Kristoff je druhým členom pisateľského dua, ktoré stvorilo sériu Akta Illuminae. Hoci ide o sci-fi sériu, preslávil sa tento autor skôr svojimi fantasy knihami, ktoré sú nielen obľúbené, ale aj oceňované. To samo o sebe už musí niečo znamenať. Vytvoriť rozsiahly fantastický svet je náročné a keď sa to podarí, výsledok môže byť dychberúci.

Táto kniha sa číta veľmi ťažko. Teda, aspoň jej začiatok určite. Sčasti je dôvodom špecifický štýl rozprávania, ktorý autor zvolil. Sčasti za to však môže aj samotný jazyk. Angličtina použitá v príbehu veľmi často pripomína to, čo by sa voľne dalo nazvať archaická angličtina. To môže mnohých vydesiť.

Kvôli tomu sa tiež prelúskanie prvých dvoch alebo troch kapitol mení na ťažkú misiu. Vďaka tomu som chcela knihu zatvoriť. Ale nakoniec som vytrvala a príbeh začínal dávať oveľa väčší zmysel. Uvedomila som si totiž, že tento príbeh nie je až tak zvláštne rozprávaný, len sa v ňom prelínajú dve časové línie. Tie autor nepopisuje zvlášť, ale dokonale sa prepletajú.

Obe sa sústreďujú na Miu, hlavnú hrdinku tohto príbehu. V jednom prípade ju sledujeme ako malé desaťročné dievča, ktoré sa musí dívať na to, ako jej vešajú otca. Obesením jej otca to však len začalo. Potom jej zobrali matku, malého brata a ju takmer zabili. Keby v sebe neobjavila temné a záhadné schopnosti, už by nebola medzi živými. To je však jediné výrazné klišé, ktoré v tejto knihe objavíte.

Druhá línia, ktorá je oveľa viac prepracovanejšia, a aj častejšie zastúpená, sa sústreďuje na šestnásťročnú dievčinu, ktorá sa v mene pomsty túži dostať do elitnej školy, v ktorej ju smrtiaci učitelia vyučia umeniu zabíjania. Lenže je to nebezpečná cesta. A autor nie je z tých, ktorý by nejakým spôsobom zľahčoval jednotlivé udalosti.

V zásade sa dá povedať, že neuznáva žiadne jednoduché riešenia a Mia vďaka tomu musí čeliť naozaj krutým hrozbám. Tie na poli bojov a odvety sú epické. Ostatné, sústredené na jej emocionálny stav, už nie sú také prepracované. Iste, emócie tam sú, ale najvýraznejšie z nich sú skôr hnev, nenávisť a strach než nejaké sympatie alebo nebodaj láska. Ak ju aj postavy cítia, prejavujú ju zvláštnym spôsobom a celá kvázi romantická linka príbehu vyznieva nanajvýš neprepracovane a takmer až smiešne.

“The books we love, they love us back. And just as we mark our places in the pages, those pages leave their marks on us. I can see it in you, sure as I see it in me. You're a daughter of the words. A girl with a story to tell.”

Odhliadnuc od toho však táto kniha obsahuje len máločo, čo by sa jej dalo vyčítať. Okrem toho zložitého začiatku. Hoci som si myslela, že poznám odpovede skôr, ako ich odhalili postavy, dosť som sa mýlila. Vyvrcholenie knihy ma nesmierne prekvapilo. Nielen svojou brutalitou, krvou a nutnosťou bojov. Pretože synonymom tejto knihy by bol „akčný krvák“. Skôr som bola zaskočená, jednoznačne milo, hĺbkou tohto príbehu.

Napriek tomu, že som čítala o ľuďoch, z ktorých sa majú stať nájomní vrahovia bez svedomia, zo všetkého prýštila istá ľudskosť. A takisto filozofia. Spojené dokopy mi pripravili mnohé prekvapenia. Ukázalo sa, že niekedy sa musíme vzdať svojich cieľov, aby sme ostali ľuďmi.

V spojení všetkých týchto prvkov som našla knihu, ktorú som mohla prečítať jedným dychom. Ohúrila ma dokonale vymysleným svetom. Zaskočila ma svojou krvavosťou a brutalitou. Dojala ma síce v málo prípadoch, ale predsa len to dokázala. Ale predovšetkým si ma získala a nepustila. Čo je kvalita, ktorú som nenašla v mnohých knihách.

Kniha Nevernight je všetkým, po čom som túžila, no zároveň v sebe aj tak skrývala mnoho viac. Príbeh epických rozmerov sa odohráva v do posledného detailu vymysleného fantastického sveta plného mágie, krvi a divného náboženstva. Pretože čo by to bolo za fanatikov bez jedného či dvoch bohov. Hlavná hrdina je sympatická a skvele vykreslená a vie sa o seba postarať. Mnohému sa v knihe priučí, vďaka čomu môže jej charakter len rásť. Takisto môže hľadať odpovede na otázku, kým je v skutočnosti a čo znamenajú jej schopnosti.

Hoci je táto kniha skôr o bojovaní, poslaní a pomste, nájde sa v ňom miesto aj na istý druh filozofie. Takisto sa v ňom ukrýva veľká dávka tajomna, ktoré sa nepremení na odpovede ani po otočení poslednej stránky. Význam jednotlivých udalostí je väčšinou už ťažšie rozlúštiť, vďaka čomu je vyvrcholenie príbehu určitým prekvapením. Odhliadnuc od naozaj ťažkopádneho začiatku a trochu umelej romantickej linky, je táto kniha takmer dokonalá.

Na záver však cítim potrebu poznamenať ešte niečo. Napriek tomu, že má hlavná hrdinka Mia iba šestnásť rokov, táto kniha sa len ťažko dá považovať za niečo typické zo žánru YA. Na to je v tejto knihe príliš veľa krvi, brutality, hlavne sexu a chýba v ňom naivita. Ale pokojne si môžete myslieť, že to len preháňam. No potom nehovorte, že som vás nevarovala.