Keď je všetko inak | Plíseň

Autor: Siri Pettersen 
Názov: Plíseň 
Séria: Havraní kruhy 
Diel: druhý 
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2017 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.28

Představte si, že jste lovnou zvěří v neznámém světě. Ve světě lidí, který pomalu umírá. Ve světě, odkud pocházíte a kde jste doufali, že konečně naleznete domov. Jenže to jste se pořádně spletli. Hirka opustila Ymslandu, aby ji zachránila, a obětovala tak možnost být nablízku Rimemu, přestože po tom touží ze všeho nejvíc.
Teď ji místo něj provázejí lovec nemrtvých a slepý. Boj o přežití není ovšem ničím ve srovnání s tím, co přijde, když Hirka pochopí, kým ve skutečnosti je a jakým nástrojem v mocenské hře se má stát. Původce plísně touží po tisíci letech konečně dosáhnout svobody. Svobody, kterou mu může dát pouze Hirka.

„Všichni vědí, co činí. Otázka zní, jestli s tím jsou schopní žít, nebo ne.“

Siri Pettersen sa podarilo dostatočne presláviť už svojim debutom, čo sa nepodarí každému spisovateľovi. Ukázala, že dokáže vytvoriť nielen zaujímavý svet, ale takisto dokáže pohlcovať svojim štýlom. Avšak čo by to bolo za písanie, keby so sebou neprinášalo aj isté výzvy. Niekoľko z nich autorka prijala pri písaní druhého pokračovania tejto série. Viac-menej úspešne sa jej darilo s týmito výzvami pasovať.

Prvá kniha tejto série bola dostatočne epická a mrazivá na to, aby si získala mnoho fanúšikov. Pokračovanie na tento trend hladko nadviazalo. Príbeh nestratil nič zo svojej temnoty. Naopak, skôr získal. Dej sa presunul do iného sveta a nie je až takým prekvapením, že sa Hirka dostala do sveta, ako ho poznáme dnes.

Takže stredovekom zaváňajúci svet plný ľudí s chvostmi nahradil každodenný chaos, dopravné zápchy a vyzváňanie telefónov. Vďaka tomu príbeh stratil isté čaro, nakoľko Ymslanda nepredstavuje už hlavnú kulisu. Mnoho čitateľov pre to bolo sklamaných, vrátane mňa, avšak nie je to dôvod na prehnanú kritiku. Áno, zo začiatku môže zmena prostredia zamrzieť. Príbeh o čosi prišiel. Ale na druhej strane dej aj získal.

Vždy som premýšľala, ako by na náš uponáhľaný svet reagoval človek, ktorý by celý život prežil na pokojnejšom mieste bez všakovakých moderných vymožeností. Hirka mi tento pohľad dokázala verne sprostredkovať. Emócie, ktoré ju pri pohľade na náš svet prepadávali, boli skutočne silné a niekedy doslova surové.

Jej myšlienky ma dokázala nesmierne zasiahnuť a vďaka tomu príbeh získaval to čosi neodolateľné, vďaka čomu som chcela pokračovať a stránky som proste neotáčala dostatočne rýchlo. Takisto sa neskôr ukazuje, že táto zmena bola vyslovene zámerná a je súčasťou vyriešenia, alebo pokusov o vyriešenie, ústrednej zápletky tejto trilógie.

Dejisko príbehu sa však zmenilo len sčasti. Rozprávačom ostal aj Rime, ktorý ostal vo svojom svete a musí sa zaoberať mocenskými hrami. Jeho rozprávanie väčšinou poznačoval hnev a hlavne bolesť zo straty Hirky. Tí dvaja po sebe túžili, vzdychali nad tým, ako chcú byť spolu a vďaka tejto melodráme som mala tendenciu niekedy škrípať až zubami.

„Proč přišla sem? Nepatří sem. Nenávidí tohle místo. Nenávidí. Jeho světlo. Pachy. Hluk. Všudypřítomný prach. Přes to všechno je tenhle svět tak mrtvý.

Místo bez Síly. Chladný svět, plný děsivého života.“

Našťastie tieto ich výlevy neboli až natoľko časté alebo prehnané, aby skutočne narušovali plynutie deja. Obaja sa snažili k izolovanosti od toho druhého pristupovať ako k nemennému faktu, avšak stále nezabudli dúfať. Pretože to je to, čo ľudia robia a vďaka tomu boli postavy ešte sympatickejšie ako predtým.

Okrem rôznych dejísk diania celého príbehu na scénu prišli aj nové postavy a zápletky, ale to sa dalo očakávať. Nový i starý svet majú svoje tajomstvá, ktoré musia Hirka s Rimem rozlúštiť. Som rada, že autorka nezabudla poskytovať aj dostatočný počet odpovedí na predtým nezodpovedané otázky. Hoci moja zvedavosť nebola ani v najmenšom uhasená. Nakoľko svoj príbeh ešte rozšírila a pridala doň ďalšie a ďalšie záhady.

Čítanie bolo skutočným zážitkom. V deji sa neustále niečo dialo a našťastie sa nezopakoval pomalý rozjazd, ktorý ma privítal pri čítaní prvého dielu tejto série. V tejto knihe sa toho, naopak, dialo niekedy až príliš veľa. Spôsobili aj nové postavy a fakt, že z ich autorka urobila zároveň aj rozprávačov.

Uhly pohľadov sa menili niekedy až príliš často a som si istá, že niekoľko kapitol bolo príliš dlhých a niektoré scény sa v deji vyskytovali skutočne zbytočne. Maličkosť, ktorá knihe dokázala ubrať na kvalite. Našťastie úroveň rozprávania zvyšovali dobre napísané postavy. Tie najnovšie boli veľmi zložité a niesli v sebe istý morálny rozpor, ktorý ovplyvnil smerovanie deja. Celková dynamickosť bola doplnená aj dostatkom akčných scén a napätých situácií.

Plíseň je vskutku adekvátnym pokračovaním tejto série. Autorke sa podarilo udržať kvalitu rozprávania, ktorú predstavila v Ódinovom dítěti. Dej sa čiastočne presunul do nového sveta, do toho nášho, vďaka čomu do príbehu prenikajú nové emócie a zaujímavé myšlienky. Takisto sa na scéne ukazujú nové postavy, ktoré svojou zložitosťou zabezpečujú isté napätie. Dynamiku prinášali aj kvalitne opísané akčné scény s filozofickejšie a emotívnejšie ladenými spoveďami jednotlivých postáv.

Mierny zmätok však vyvolávalo časté striedanie rozprávačov, čím sa menilo aj prostredie. Niektoré scény pôsobili ako zbytočnosť, avšak ide o prešľap, ktorý je veľmi jednoduché odpustiť, nakoľko čítanie bolo skutočným zážitkom. A niektoré scény nakoniec boli dôležitejšie, než sa na začiatku zdalo. Za seba hovorím, že som dostala dostatok odpovedí, no zároveň kniha priniesla dostatok nových otázok a neistoty na to, aby som doslova dychtila po poslednom diele tejto trilógie.

Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem online kníhkupectvu KNIHCENTRUM.SK.
Vy si knihu môžeme kúpiť TU.