Padlí anjeli a stará kliatba | Řád zlomených křídel

Autor: Aliette de Bodard 
Názov: Řád zlomených křídel 
Séria: Dominium Padlých andělů 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2017 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.42

Paříž se zotavuje z Velké války Řádů. Její ulice lemují strašidelné ruiny, z katedrály Notre-Dame zbyly jen ohořelé zdi a Seina zčernala popelem a sutí. Mezi troskami přesto dál pokračuje život. Zoufalé gangy bojují v ulicích o přežití, zatímco Řády nadále soupeří o nadvládu nad městem.
Ve Stříbrostínu, kdysi nejmocnějším pařížském Řádu, panuje zmatek. Jeho magie slábne, zakladatel Jitřenec před desítkami let zmizel a ve stříbrostínském sídle se náhle zjevilo cosi nevítaného, cosi temného a mocného, stíny, které zabíjejí…
Své síly musí spojit tři naprosto rozdílní hrdinové: mladičká, ale mocná dívka z rodu Padlých andělů, alchymistka bojující se zničující závislostí a rozhněvaný mladý muž ovládající kouzla Dálného východu. Přinesou Stříbrostínu spásu, nebo se stanou strůjci jeho posledního, nevratného pádu?

„Vše, co je ti drahé, bude zničeno; vše, co jsi vybudoval, se rozpadne v prach; vše, co jsi shromáždil, roznese bouře...“

Aliette de Bodard má vietnamsko-francúzske korene, čo je pre tento príbeh kľúčové. Hoci sa dej tejto knihy odohráva po väčšine v zničených parížskych uliciach, do príbehu zasahuje aj vietnamský folklór a prvky z ázijskej mytológie. Ide o veľmi nepravdepodobnú kombináciu, ktorá v rukách tejto autorky zvláštnym spôsobom fungovala. Až tak veľmi, že si jej kniha získala niekoľko ocenení.

Samotný námet tejto knihy neprináša nič nové. Kombinácia padlých anjelov a starých kliatob sme videli už niekoľkokrát a nie vždy všetko dopadlo tak, ako si to autori naplánovali. Výhodou tejto knihy je aj fakt, že autorka sa nesnažila padlých anjelov nijakým spôsobom romantizovať, nepremenila ich na dokonalé objekty hodné lásky hormónmi ovládaných puberťáčiek.

V skutočnosti z nich spravila po moci bažiace beštie, ktoré sa neštítia obetovať kohokoľvek, kto sa im postaví do cesty. Väčšinou svoje činy ospravedlňujú slovami „je to pre dobro rádu“, takže niečo ako ultimátny návod na to, ako účel zakaždým svätí prostriedky.

Vďaka tomu príbeh získal istú temnotu, ale ponurá atmosféra bola skôr výsledkom až príliš zložito napísaných postáv. Na jednej strane sme dostali ich rôznorodú vzorku, na tej druhej však bolo nesmierne náročné čo i len jedinú postavu opísať dvomi alebo tromi slovami. Akoby si autorka povedala, že by to bolo menej zaujímavé, keby bol proste niekto len lojálny.

Napriek tomu všetkému je nutné povedať, že tento príbeh istým spôsobom funguje. Aspoň pre mňa určite fungoval. Sledovať dej nebolo nijakým spôsobom náročné a nemusela som dekódovať zložité súvetia alebo významy ukryté v iných významoch niektorých symbolov.

Hoci tých symbolov je tam tiež hojne, nakoľko kvôli padlým anjelom sa do príbehu akosi dostali aj kresťanské prvky. Čo už samo o sebe môže pre mnohých čitateľov predstavovať problém, nehovoriac o tom, že to môže byť práve ten prvok, ktorý dej zmení na premrštenú brečku bez hlbšieho zmyslu.

Autorka sa však snažila všetko v príbehu vyvážiť. Dostali sme dostatok tajomstiev, ale takisto poskytla dosť odpovedí. V príbehu bola neustále prítomná temnota, ale cez mraky opisov sem-tam prebleslo aj slnko. Lenže nájsť rovnováhu práve v príbehu, ktorý prekračuje hranice viacerých žánrov, je niekedy náročné.

„Bytosti jako ty si nepamatují, jaké to je být slabý a bezmocný. Stejně jako Padlí.“

„Nebo vazalové Řádů. Když jsi nikdy neměla hlad, nikdy nebyla bezmocná, nikdy sis nemusela útěkem zachránit holý život, považuješ teplo, bezpečí a moc za samozřejmost. A myslíš si, že kdokoli je nemá, si je nezaslouží.“

Kvôli padlým anjelom ide jednoznačne o fantasy s prvkami mytológie, takisto by mohlo ísť o urban fantasy, nakoľko dej sa odohráva výlučne v Paríži. Takisto som kdesi v anotácii našla informáciu, že ide o špionážny triler, hoci veľa špiónov som tam naozaj nenašla, ale možno boli takí dobre ukrytí, že som ich prosto prehliadla.

Ja osobne si myslím, že kniha je šmrncnutá aj prvkami dystópie, nakoľko Paríž už zažil aj lepšie dni a z katedrály Notre Dame ostali len ruiny. Keď tak nad tým uvažujem, v tejto knihe išlo o zmes až príliš veľa žánrov, akoby sa autorka nevedela rozhodnúť, ktorým smerom by mal jej príbeh smerovať. Vďaka tomu v deji samotnom chýbalo typické vyvrcholenie, nakoľko nebolo také epické, ako by malo byť vzhľadom na udalosti opísané v deji.

Takisto sa aj správanie postáv nestretlo vždy s mojím pochopením, nakoľko aktéri príliš veľa premýšľali stále o tom istom. Tri strany sami sebe hovorili, prečo by niečo mali alebo nemali urobiť. Nakoniec mávli rukou a jedinou vetou aj tak urobili presný opak. Zo začiatku to bolo fascinujúce, neskôr už iba frustrujúce. V knihe je veľa zaujímavých námetov, ale chýba im trochu rafinovanejšie spracovanie, čo však dokážem príbehu odpustiť, nakoľko ide o autorkinu prvotinu.

Řád zlomených křídel je zaujímavá kniha, avšak trošku rozporuplná. Autorka sa postavila k ohranej tematike čo možno najnetradičnejšie, čo je v mnohých momentoch záchranou knihy. Jej úvod je temný, veľmi lyrický a zameraný hlavne na vnemy, asi ako zvyšok príbehu, avšak v strednej časti dej stráca dych.

Kombinácia rozprávania z pohľadov niekoľkých postáv v deji zanecháva príliš zmätku. Takisto občas chýba logika v správaní postáv a ich charaktery sú napísané tak zložito, až som doslova túžila po nejakej hlúpučkej naivke, len aby som nemusela vstrebávať toľko informácií naraz. Pretože hoci je v knihe hneď niekoľko zápletiek, až príliš veľa z nich pôsobia ako umelo vytvorené, aby slúžili ako vata na predĺženie príbehu.

Kniha sama o sebe je veľmi zaujímavá, pomerne dobre napísaná a ponúka lyrický príbeh s prvkami temnoty a tajomna. Autorka však nemá natoľko vypracovaný štýl písania, aby všetko fungovalo tak, ako si zaumienila. Sem-tam za to môže byť zodpovedný aj trochu kostrbatý preklad. Avšak kniha si určite šancu zaslúži. Napriek všetkým nedostatkom som sa od nej nedokázala odtrhnúť.