Oslava narodenín a The Making of Harry Potter

Pozrieť sa do štúdií Warner Bros je snom nejedného knihomoľa. Odhaliť mágiu, ktorá stvorila jeden z najväčších filmových fenoménov je jednoznačne fascinujúce a veľmi lákavé. Po troch rokoch mizerného plánovania sa nám s tetou konečne podarilo všetko vyriešiť a naplánovať tak, aby sme sa tam mohli vybrať. Rozhodla som sa sprostredkovať vám svoju skúsenosť, pretože sa s vami chcem podeliť o svoju radosť. A nielen o to...

Myslím, že som to povedala už niekoľkokrát, ale zopakujem to znovu – ja keď sa niekam vyberiem na výlet, nikdy sa to nezaobíde bez nejakých prípadných kixov alebo niečoho podobného. Takže bolo viac ako jasné, že keď ja nastúpim do autobusu smerujúceho do Londýna, určite sa niečo pokazí. S tetou sme sa rozhodli využiť Golden Tours ponuku, cez ktorú si môžete kúpiť lístok priamo do štúdií a k tomu si zarezervujete aj miesto v autobuse, ktorý vás z autobusovej stanice Victoria dovezie až pred vstupnú bránu do štúdií.

Hoci mnohí ľudia majú iní názor, ja osobne si myslím, že tieto balíky sú oveľa výhodnejšie pre niekoho, ako som ja, koho desí londýnske metro a nedokázal by nájsť svoju cestu von a dnu ani za predpokladu, že by bola vyznačená obrovskými neónovými šípkami. Pretože som metrom nikdy necestovala. Fajn, smejte sa ako chcete, ale dokonca aj keď žijete istý čas v Anglicku, nemusíte nutne vyskúšať všetko, ale to je už námet na iný druh článku.

Každopádne, kúpili sme si lístky na špeciálny autobus, taký ten dvojposchodový, s ktorými sa radi fotia turisti z celého sveta, pretože je pokreslený výjavmi z Harryho Pottera. Tento autobus odchádza zo stanice väčšinou vždy o celej a ten náš mal odchod presne o 12:00. Keďže autobus z mesta, kde s tetou bývam, mal mať príchod o 11:20, nebolo to niečo, s čím by sme si robili starosti. Nuž, potom nám plány skrížila londýnska premávka. Väčší chaos a pomalší pohyb vozidiel ste videli asi už len vo filmoch z New Yorku.

Autobusová stanica v Londýne je navyše rozdelená do dvoch samostatných budov a my sme vystúpili v inej budove, než z ktorej sme mali odísť. Z autobusu sme vystúpili o 11:58, teda, ak môžem veriť hodinám, ktoré boli v autobuse. Normálne cesta normálnou chôdzou z jednej budovy do druhej trvá dobrých päť až desať minút, v závislosti od toho, koľko ľudí sa nachádza práve na chodníkoch a koľko kufrov majú so sebou. A ja nie som atletický typ, to mi verte. Ale tento deň som utekala akoby som bola olympijský bežec bez toho, aby som sa zadýchala. Bežala som tak rýchlo, asi ako ešte nikdy v živote. Poviem vám, motivácia vám uľahčí polovicu práve, ak máte predsavzatie stať sa bežcom.

Keď som dobiehala k autobusu, akurát zatváral dvere a stewardka mávala šoférovi, že môže odísť. A potom ma zbadala a začala mávať, aby zastavil. Pretože títo ľudia sú takíto milí. Kým ona hľadala naše vstupenky, dorazila aj moja teta. Zadýchané ako po odbehnutí maratónu sme dorazili na druhé poschodie autobusu, kde nám niekoľko ľudí zatlieskalo, lebo sme to zvládli. V tomto bode sme sa len dokázali rozpustiť na sedačku s tým, že máme niečo vyše hodiny na to, aby sme sa dali dokopy.

Na navodenie lepšej atmosféry nám premietali Harryho Pottera, konkrétne druhú časť, ktorú mám síce najmenej rada, ale svoju úlohu tento film splnil na jednotku. O niekoľko minút neskôr som doslova nadskakovala na sedačke, bez ohľadu na to, že vonku začalo pršať a nejaké francúzske dieťa sa rozhodlo hlasno protestovať voči niečomu, čo sa mu hrozne, ale hrozne nepáčilo.

Osobne si myslím, že niektorí rodičia by sa mali nad sebou zamyslieť. Decko, ktoré má sotva dva roky z takejto prehliadky bude mať naozaj veľké nič a s ním aj rodičia, pretože sa o to decko stále musia starať a takisto z toho budú mať nič aj ostatní, ktorých po ceste prejdú kočíkom, pretože väčšina rodičov na výlete si mylne namýšľa, že pred sebou tlačia tank, alebo z toho budú mať nič tí, ktorí budú v dosluchovej vzdialenosti k decku, keď začne plakať. Ale nič proti, každý má právo vyhadzovať peniaze von oknom ako sa mu zapáči.

Moje ironické poznámky stranou, keď som prešla cez bezpečnostnú kontrolu (ktorá sa skladala aj z prehľadania osobných vecí a prehliadkou z tým pípacím detekčným zariadením), ocitla som sa v obrovskej hale, ktorú zdobili portréty postáv v nadľudskej veľkosti, boli tam aj Harryho vozík s kufrom a všetkým ostatným, keď išiel na vlak a v opačnom rohu viselo jediné auto, ktoré sa nikto neobáva vidieť vo vzduchu. Avšak viac ako to bol zaujímavý obchod so suvenírmi, v ktorom bol zaujímavý už výklad, v ktorom levitoval habit.

To, čo sa dalo kúpiť vo vnútri, vyzeralo ako splnenie snov skalného fanúšika. Tričká, svetre, figúrky, plyšáky, záložky do kníh, denníky, prosto všetko, na čo si asi momentálne dokážete spomenúť. Asi najobľúbenejšie boli napodobeniny prútikov, ktoré boli veľmi verné a bez oh ľadu na to, že stáli 29 libier kus, ľudia ich brali z políc akoby to boli teplé rožky. Aj keď som tam išla s tým, že si kúpim len nejakú drobnosť, neminúť tam celú výplatu je jeden zo zázrakov, ktorý mnoho návštevníkov ešte asi nevidelo.

V tomto obchode sa dajú stráviť hodiny a ja som sa tam cítila ako Alica, ktorá práve prepadla zajačou norou. Celkový krásny dojem kazil len veľmi nezaujatý a doslova znudený personál. Nič proti nikomu, chápem, že je tam veľa ľudí a veľa všetkého, ale chcelo by to trochu života. Ľudia, ktorí do štúdií prišli o tom snívali minimálne odvtedy, čo sa o otvorení tohto miesta dozvedeli. Predsa nechcete niekomu pokaziť radosť zo splneného sna.

Presunieme sa k samotnej prehliadke. Tá začína krátkym videom, v ktorom vás privítajú tvorcovia filmov a v skratke zhodnotia, aké bolo objaviť Harryho a aké to bolo priniesť tento fenomén k širokým masám. Potom sme sa presunuli do kina, kde sme si pozreli krátke video, v ktorom nás oficiálne privítali Harry, Ron a Hermiona a povedali nám, čo všetko na nás čaká. A potom to všetko začalo.

Zodvihla sa opona a stáli sme pred bránou do Rokfortu.

Poviem vám, je to pôsobivý pohľad. A viete, čo je ešte lepšie? Keďže som práve mala narodeniny, spolu s jednou dievčinou (tiež mala narodeniny) sme otvorili dvere. Až také veľkolepé to síce nebolo, ale bol to zaujímavý pocit. Hlavne preto, lebo hneď za dverami na nás čakala veľká sieň so všetkými možnými aj nemožnými detailmi. Tam nás upozornili, že vystavené kostýmy sú originály, ktoré boli nosené samotnými hercami a nech robíme čokoľvek, môžeme ich obdivovať, ale nesmieme sa ich dotýkať alebo ich oblizovať. Čo je rozhodne nefér. Teda, za tie peniaze.

 Akokoľvek som bola očarená tým, čo som videla, ako všade, ani tu nebolo všetko dokonalé. Chlapík, ktorý nás vítal, bol super milý a dosť nadšený na to, aby strhol ostatných. Z veľkej siene sme však boli tak trochu vyhnaní s tým, že prosto musíme ísť, lebo už ani neviem prečo. Vážne, chcete vyháňať slintajúcich fanúšikov? Už som hovorila, že ten personál nebol práve najlepší? No, každopádne, potom začínajú moje výhrady.

Nebudem opisovať, čo presne sme videli, nakoľko nechcem nikomu pokaziť prekvapenie. Poviem len toto – na druhej strane to bol obrovský chaos a kopa nepremyslených rozhodnutí. Za prvé, samotná prehliadka bola dosť neorganizovaná a nemala žiadnu chronológiu. Ako prvé po veľkej sieni ma privítali kostýmy z bálu zo štvrtého filmu, čo je trošku preskakovanie v čase.

Navyše sa v jednej miestnosti stretlo príliš veľa rekvizít a väčšina z nich ani nedostala poriadny priestor. Navyše celá organizácia tohto priestoru bola dosť chaotická, takže ľudia sa navzájom jeden druhému plietli pod nohy a poviem vám, nechcete byť chvostom skupiny japonských turistiek, nakoľko sú hrozne hysterické a nedajú vám priestor nič si poriadne obzrieť.

Napriek tomu som bola očarená tým, čo som videla. Teda, ak som to už videla. Nikdy som nevidela priestor, ktorý bol takýmto spôsobom tmavý. Svetlá boli namierené ani neviem akým smerom, takže prakticky zakaždým, keď som sa snažila niečo odfotiť, vznikla z toho tmavá škvrna. Toho osvetľovača by som sa spýtala, či sa niekedy snažil fotiť proti svetlu. Ale napriek tomu, že niektoré fotky nestáli za veľa, dostala som ten najlepší možný darček – krásne spomienky.

Atmosféra toho miesta sa nedá opísať. Tú vytvárajú nadšení fanúšikovia. Keď vidíte ich tváre, nemôžete sa netešiť z toho, čo vidíte. Bez ohľadu na výhrady. To miesto je magické. Od Ministerstva mágie cez Dumbledoreovu pracovňu až po Zakázaný les. Všetko premyslené do najmenších detailov, ktoré sme kedy videli na obrazovkách (teda, až na Zakázaný les, ktorý bol vytvorený dodatočne len pre potreby prehliadok). Cez jedáleň a darčekové predajne sme sa nakoniec dostali až k tomu, čo je najdôležitejšie – k Rokfortu. A napriek všetkým výhradám a rozčúleniu a mojim boľavým nohám... tá maketa mi ukradla srdce.

Nikdy som nevidela nič dokonalejšie a čarovnejšie. Prepracované do najmenšieho detailu, nechýbali tam stromy, miniatúrne svetlá, hodiny, okná, dokonca aj ruiny. Prosto všetko. Len tam by som dokázala stráviť hodiny. Tam a potom v Šikmej uličke. Pretože to sú najgeniálnejšie miesta celej prehliadky. Bez ohľadu na to, ako dlho by som vám opisovala to, ako vyzerajú, nestačilo by to. Tú atmosféru by som nikdy slovami nedokázala vystihnúť.

Na koniec som si odložila niekoľko fotiek, malú ochutnávku z toho, čo som videla. Ospravedlňujem sa za kvalitu, ale ako som povedala, to protisvetlo robí divy a môj foťák nie je z tých najlepších. Ale snáď sa vám budú páčiť aj napriek tomu.

Ešte predtým však mám pár... možno rád? Neviem, nazvite to ako chcete.

Ako som povedala na začiatku, s tetou sme zvolili Golden Tour, čiže sme okrem lístka platili aj za autobus. Tam sme si zvolili deň a čas vstupu, nakoľko prehliadky začínajú každú pol hodinu a musíte sa „objednať“ na presný čas, aby vás pustili dnu. Ale dnu môžete ostať ako dlho chcete.

Cena za jednu dospelú osobu: 69 libier

Cena za dieťa do 15 rokov: 64 libier

Dieťa 3-4 roky: 20 libier (len za dopravu)

Dieťa mladšie ako 2 roky: zadarmo

Rodinný lístok: 256 libier (2 deti a 2 dospelí)

Ďatelinové pivo (Butterbeer): 3.95 libier

http://wbsstudiotour.gttix.com/

Nevýhodou je, že hoci vás autobus dovezie, odvezie vás v určitom čase, takže tam nemôžete ostať celý deň, ako to urobili niektorí (najdlhšia prehliadka trvala nejakých 13 hodín, tak si to asi viete predstaviť). Ale napriek tomu som nemala pocit, že by som sa niečomu nevenovala dostatočne, vlastne sme poslednú hodinu pred odchodom viac-menej len posedávali.

Takisto si môžete lístok kúpiť priamo cez stránku štúdií Warner Bros., kde sú síce ceny nižšie, ale do štúdií sa musíte dopraviť sami.

Dospelý: 39 libier

Dieťa do 15 rokov: 31 libier

Samozrejme ponúkajú aj rôzne zľavy pre rodiny s deťmi. Problém je, že do štúdií sa musíte dostať sami. Pred budovou stojí autobus, ktorý vás odvezie na Watford Junction a odtiaľ sa musíte dopraviť sami tam, kam potrebujete. Z môjho pohľadu je preto lepšie zvoliť Golden Tour, pretože cestujete priamo z Victorie. A prečo je to výhodné? Ak prídete do Anglicka autobusom, vystúpite priamo v tejto stanici. Ak priletíte, je veľká pravdepodobnosť, že pristanete na letisku Stansted a odtiaľ sa do Londýna dostane väčšinou autobusom a ten vás vyhodí zase na Victorii. Ale rozhodnutie je na vás.

Možnosti prehodnoťte na tejto stránke: https://www.wbstudiotour.co.uk/

A teraz tie sľúbené fotky.

Bol niekto z vás na prehliadke? Akú ste mali skúsenosť?