Najskôr priateľ, neskôr zlosyn | Lost Boy

Autor: Christina Henry 
Názov: Lost Boy 
Slovenské alebo české vydanie: nie je 
Hodnotenie na GR: 4.23

There is one version of my story that everyone knows. And then there is the truth. This is how it happened. How I went from being Peter Pan’s first—and favourite—lost boy to his greatest enemy
Peter brought me to his island because there were no rules and no grownups to make us mind. He brought boys from the Other Place to join in the fun, but Peter’s idea of fun is sharper than a pirate’s sword. Because it’s never been all fun and games on the island. Our neighbours are pirates and monsters. Our toys are knife and stick and rock—the kinds of playthings that bite.
Peter promised we would all be young and happy forever. Peter lies.

“Peter will say I’m a villain, that I wronged him, that I never was his friend. But I told you already. Peter lies.”

Christina Henry je americká autorka, ktorá je v našich končinách úplne neznáma. Avšak v zahraničí nie je žiadnym nováčikom a na konte má niekoľko kníh. Okrem fantasy série o „agentke Smrti“ napísala ešte ďalšie dve knihy, ktoré sú tiež retellingy, ale v tomto prípade sa zamerala na Alicu v Krajine zázrakov. Dá sa teda povedať, že už má prax v nadväzovaní na príbehy niekoho iného.

Každý z nás pozná ten príbeh. O chlapcovi, ktorý nikdy nechcel dospieť, dokázal lietať a aby nebol sám, priviedol si na svoj ostrov niekoľko chlapcov zo sveta ľudí, aby mu robili spoločnosť. Jeho dobrodružstvá sú rovnako legendárne ako jeho bitky s jeho odvekým nepriateľom, kapitánom pirátskej lode. Kto nepozná pôvodnú verziu od J. M. Barrieho pravdepodobne videl kreslenú adaptáciu z dielne Disneyho. Kto stále netuším, o čom hovorím, knižnica je hneď za rohom.

Príbeh Petra Pana je v niečom legendárny a tento motív bol spracovaný mnohokrát a zakaždým sa stretávame s trošku pozmenenou verziou. Vo väčšine prípadov je kapitán Hook vykreslený ako záporná postava, ten zlosyn, proti ktorému musí náš hrdina bojovať. Teda, väčšinou tomu tak je. Táto kniha je výnimkou. Nejde totiž o obyčajné prerozprávanie príbehu večne mladého chlapca.

Rozprávačom je samotný kapitán Hook, avšak máme možnosť spoznať ho ako malého chlapca menom Jamie, ktorý bol mladý a naivný príliš dlho. Minulý čas používam zámerne, pretože táto kniha je hlavne o tom, ako táto postava dospela. Autorka sa snažila do príbehu vtesnať pomerne veľa temnoty, ktorá pochádzala najmä z faktu, že Stratení chlapci sa väčšinu času zabávali napádaním pirátskeho tábora alebo bojovaním medzi sebou. So skutočnými zbraňami.

Dej je teda poriadne nabitý krvou, hoci pre niektorých čitateľov by to mohlo byť nepredstaviteľné. Veď hlavnými hrdinami sú deti. Alebo aspoň postavy, ktoré sa im podobajú rečou a záujmami, avšak v niečom predsa len odlišné. Títo chlapci sú presne takí, akých ich chce mať Peter a ten potrebuje priateľov, ktorý k nemu bez okolkov vzhliadajú a nasledujú ho, dokonca pre neho aj zabíjajú.

“Was this, I wondered, what it felt like to be a grown-up? Did you always feel the weight of things on you, your cares pressing you down like a burden you could never shake? No wonder Peter could fly. He had no worries to weight him to the earth.”

Pre mňa osobne bola prekvapujúca psychologizácia, ktorej sa dočkal Peter Pan. Dostala som celkom novú príležitosť nahliadnuť aj do jeho vnútra, hoci len sprostredkovane cez oči jeho vtedajšieho priateľa Jamieho, a pochopiť jeho správanie a konanie. Vďaka tomu som v jednom dostala strhujúci príbeh o tom, že dospelosť nemusí byť vždy to najhoršie. Niekedy môže byť ešte horšie ostávať uväznený vo vlastnej naivite.

Celý dej sprevádzala zvláštna temnota, dychberúce opisy bitiek a dynamika, ktorá mi nedovolila vydýchnuť. Vo svojej podstate tento príbeh možno nie je celkom originálny, ale vďaka nemu som dostala príležitosť pozrieť sa do hlavy postave, ktorú mnohí považujú za negatívnu. Po dočítaní knihy som si to už však nemyslela. Nakoľko aj kapitán Hook bol kedysi len chlapec. A niekedy sa nestaneme tým, čím chceme, ale tým, čo z nás chcú mať druhí.

Lost Boy je veľmi zaujímavým príbehom. Autorka sa chytila veľmi známeho námetu o chlapcovi, ktorý nikdy nechcel dospieť, no rozhodla sa zamerať na menej obľúbenú postavu. Pôvodne zápornú postavu sa rozhodla predstaviť v úplne novom svetle.

Do rozprávania vložila oveľa viac temnoty a násilia, než by možno bolo potrebné, avšak nezanechala vo mne žiadny odpor alebo znechutenie. Tvrdiť, že ide sčasti o horor, je teda naozaj prehnané. Tento príbeh v sebe skrýva mnoho zaujímavých myšlienok týkajúcich sa dospievania, avšak rovnako dôležitá je aj akcia a samotný dej.

Jediným nedostatkom je autorkin štýl písania. Na mnohých miestach v deji sa zbytočne dlho venovala rozoberaniu jedinej myšlienky alebo opisu toho istého, čo spôsobilo stagnáciu v deji. Ak by bola kniha o tretinu kratšia, bola by oveľa dynamickejšia. Aj napriek tomu však ide o zaujímavé čítanie, ktoré ponúka nový pohľad na známu postavu a takisto pomerne psychologicky hlboký príbeh.