piatok 15. septembra 2017

Reading Habits Book Tag



Každý má svoje čitateľské návyky. Niektoré sú obyčajné, iné sú doslova výstredné. Tento tag som našla preložený u Moon a povedala som si, že som už dávno nerobila žiadny zaujímavý tag. Treba si trochu oddýchnuť od tých nekonečných recenzií. Tak dúfam, že sa vám tag zapáči a možno sa tiež rozhodnete zapojiť...



Máš doma špeciálne miesto na čítanie?
Ja v podstate dokážem čítať kdekoľvek. Ale ak som už doma, väčšinou sa zdržiavam vo svojej izbe na posteli, pretože tam mám všetky svoje knihy a nie je nič lepšie ako keď čítam obklopená knihami. Aj keď dosť veľa času trávim tým, že sa snažím nájsť pohodlnú polohu na čítanie, ktorá by ma neomrzela po niekoľkých stránkach. Niekedy si pri čítaní pripadám ako pavúk cvičiaci jógu! 


Záložka alebo hocijaký papier?
Samozrejme, že záložka, nie som barbar. Ja záložky zbieram a mám ich naozaj veľa a veľmi rada ich používam. Niekedy strávim dobrých niekoľko minút vyberaním tej správnej tematickej záložky. Pretože ku každej knihe sa hodí niečo iné. Áno, moja posadnutosť je hlúpa. A veľmi sa ňou nechválim. Ale vážne, raz som videla kamarátku, ktorá namiesto záložky používala obal z cukríka. To nie je normálne! 


Vieš prestať čítať uprostred kapitoly?
Ja dokážem prestať čítať hocikedy. Problém je, že vás musím počuť, aby som to urobila. Môj otec by dokázal hovoriť hodiny o tom, ako stál medzi dverami, rozprával sa so mnou a ja som po piatich minútach zodvihla hlavu a povedala: „Och, ahoj, oci, ty si už doma?“ Ale keď chcem prestať čítať a ísť, čo ja viem, spať, tak sa snažím dočítať kapitolu. Ale niekedy to nie je podstatné. Ale potom som rozčúlená, keď čítam to isté druhý raz, pretože sa snažím zistiť, kde som to skončila. 


Piješ/ješ počas čítania?
Milujem čaj a knihu. Milujem sladké a knihu. Problém je, že málokedy niečo pijem alebo konzumujem počas čítania. Som príliš ponorená v čítaní. Takže ak sa chcem naozaj najesť, prosto musím prestať čítať. Otravné, ja viem. To jediné, čo počas čítania jem, sú cukríky alebo chrumky. 


Hudba/TV počas čítania?
Záleží od knihy. Sú knihy, pri ktorých dokážem počúvať hudbu alebo pozerať telku. Pretože ja neviem čítať v úplnom tichu. Záleží už na kvalite knihy, ako veľmi sa viem sústrediť na čítanie a zabudnúť na svoje okolie. Ak už pozerám telku, tak nejaký animák alebo niečo, čo už vážne poznám naspamäť. Ako Pán prsteňov alebo Harry Potter. Väčšinou však počúvať tematickú hudbu. Ale na druhej strane je veľmi málo kníh, ktoré musím čítať v tichu. Záleží na danej knihe, štýle autora a mojej schopnosti sústrediť sa na to, čo sa v deji deje. 



Jedna kniha alebo niekoľko naraz?
Len jedna. Pretože ak by som začala čítať viac kníh naraz, nikdy by som nič nedočítala. 


Čítaš doma alebo prosto kdekoľvek?
Kdekoľvek. Kedykoľvek. Za akýchkoľvek podmienok. Kamkoľvek sa vyberiem, mám pri sebe knihu. Už o tom vznikajú aj vtipy. Pamätám si, ako sme na strednej boli v knihe na Harryho Pottera (prvý diel sedmičky) a jedna spolužiačka prehlásila: „Niekto sa pozrite, či Maťa náhodou nečíta.“ Ako vážne, to je nehoráznosť! Viete, aká tam bola tma? Ani ja neviem čítať v tme.


Čítaš nahlas alebo potichu?
Potichu. Nechcem vyzerať ako blázon. Aj keď... keď sa niekedy smejem na niečom, čo počujem v hlave len ja, vyzerám ešte viac ako blázon. No čo už. Zmierila som sa s tým. 


Preskakuješ stránky?
Niekedy áno, inokedy nie. Záleží na knihe. Ak je kniha nudná a nič sa tam nedeje, od určitého momentu začnem preskakovať odseky alebo stránky. Ale to robím až potom, ako si zvyknem na štýl knihy a zistím, či to môžem alebo nemôžem preskočiť. Poviem vám ale, že väčšina autorov má vo zvyku opakovať sa minimálne v opisoch. No a potom... myslím, že pred pár rokmi som patrila k davu tých šialencov, čo si najskôr prečítali posledný odsek knihy a až potom sa presunuli na začiatok. Hej, ja viem, že to bola hlúposť. Nakoniec som na to prišla a prestala s tým. 


Lámeš chrbát knihy alebo sa ho snažíš zachovať v dokonalom stave?
Niekedy je naozaj ťažké nezlomiť chrbát knihy. Zvlášť pri naozaj hrubých paperbackoch. U niektorých som to dokonca robila náročky. Napríklad pri knihe Name of the Wind. Tam keby som chrbát nezlomila, nevidela by som všetky písmenká. Ale pri väčšine sa snažím byť naozaj šetrná. Takže som, napríklad, čítala ACOWAR a chrbát som ani raz nezlomila. Tomu hovorím úspech! 


Píšeš do kníh?
Nie, do kníh zásadne nepíšem. Nie som barbar. Ak si niečo potrebujem poznačiť, buď si zapíšem číslo strany, alebo v prípade naozaj veľkej núdze zahnem roh. Hej, hej, niektorí to budete považovať za svätokrádež. Ja to isté hovorím o písaní do kníh. Aj ceruzkou! 




Ako ste na tom vy a vaše čitateľské návyky?



4 komentáre:

  1. Akurát uvažujem o tom, že čítaš jednu nihu po druhej. :D Ja si to tiž stále poviem, ale nakoniec to dopadne úplne inak, pretože na jednu bu´d nemám náladu, pri druhej zaspávam a tretia je konečne to, čo som hľadala. :D A preto by som teraz potrebovala asi špesiálny mesiac na to, aby som dobehla rozčítané veci.

    Zlomené chrbty mi lámu srdce, zakaždým, keď ich vidím vo vlastnej knihovničke. Ale hej, tiež sa mi podarilo dať ACOWAR bez väčších poškodení, no s inými knihami to už také ľahké nie je. :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja sa niekedy sama sebe čudujem, že som pri čítaní taka disciplinovaná a naozaj najskôr dočítam jednu knihu a až potom začnem druhú.
      No, tie polámané chrbty - ver mi, keby si ma videla, ako niektoré knihy čítam v snahe nezlomiť im chrbty, asi by si sa smiala. :D

      Odstrániť
  2. Ja by som teda nedokázala si najprv prečítať posledný odsek a potom čítať začiatok... čo ak by tam bol veľký spoiler, to by bolo sklamanie. :D
    Inak ale myslím, že každý má aký taký problém si nájsť polohu pri čítaní, nemôžeme to byť len my :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Však ja neviem, prečo som vlastne kedysi najskôr čítala koniec knihy a potom som vlastne začala čítať. Našťastie som s tým prestala. :D
      No hej, polohy pri čítaní. Niekto by mohol napísať knihomoľskú kamasútru alebo niečo také. Určite by to bol trhák. :D

      Odstrániť