Zachráňte kráľovnú! | Osud Tearlingu

Autor: Erika Johansen 
Názov: Osud Tearlingu (angl. The Fate of the Tearling) 
Séria: The Queen of the Tearling 
Diel: tretí 
Slovenské alebo české vydanie: YOLi, 2017 (SR) 
Hodnotenie na GR: 3.79

Kelsea už nie je iba dievča z chatrče, ba ani mocná kráľovná Tearlingu. Je z nej obyčajná väzenkyňa vydaná na milosť a nemilosť krutej Červenej kráľovnej. Vydala jej svoje zafíry, odovzdala jej svoju moc, a hoci tým celkom nezachránila svoje kráľovstvo, získala preň niekoľko rokov mieru.
Dokážu ich jej poddaní zúročiť tak, aby už nikdy nemuseli do otroctva? Nezrúti sa celá ríša, keď nemá panovníčku? Alebo sa jej samej podarí zničiť neporaziteľné zlo, aj keď momentálne sedí v temnici hlboko pod palácom? Možno by mohla povolať na pomoc silné ženy z minulosti, ktoré sa jej zjavovali tak intenzívne, až s nimi prežívala ich dávne životy...

„Môžeš získať všetku múdrosť sveta, ale srdce bude aj tak vedieť viac.“

Erika Johansen je v súčasnosti obľúbenou a známou autorkou. Svoju trilógiu napísala dobre a čitatelia to ocenili. Dokonca im neprekážalo ani čakať na pokračovania. Avšak ani úspešnosť a obľúbenosť série nezaručí, že jej posledný diel bude rovnako epický. Hlavne ak dej naznačuje niečo iné a autorka sa rozhodne, že na tom až tak nezáleží.

Osud Kelsey bol vždy nesmierne zaujímavý. Z obyčajného dievčaťa z chatrče sa dostala na trón a udržala si ho dostatočne dlho na to, aby ju ľudia začali mať radi. Pre svoj ľud by urobila čokoľvek. Dokonca sa aj dobrovoľne vydala na milosť a nemilosť Červenej kráľovnej, o ktorej kolujú naozaj desivé historky. Ako to však bolo aj v prípade iných detailov v tejto sérii, aj toto dopadlo úplne inak, než to na začiatku vyzeralo.

Autorkin zámer sa nie vždy úplne jasne dokázal objaviť aj v samotnom deji. Najzjavnejšie som si to všimla hlavne pri vzťahoch medzi jednotlivými postavami. Často jednotlivé udalosti naznačovali niečo iné. Objavil sa tam Fantón, potom prišiel Pen a iní a všetci so sebou niesli svoje vlastné príbehy.

Tie sa nejakým spôsobom previazali s tým Kelseiným a vznikli zaujímavé námety, ktoré autorka spracovala úplne inak, než na čo to vyzeralo na začiatku. Ako keď najskôr naznačovala, že Fatóm a Kelsea budú tvoriť pár, no nakoniec sa ukázalo, že som tento dojem nadobudla len ja.

Mylnosť v mojom úsudku sa však ukazovala až postupom času, keď sa odkrývala minulosť celého Tearlingu. Aby som bola úprimná, hoci som bola veľmi zvedavá, ako celá séria dopadne, v tejto konkrétnej knihe ma minulosť zaujímala viac ako príbehová prítomnosť. Keď sa Kelsea prepadala do minulosti, doslova som kapitoly hltala, hoci sa v nich sotvačo stalo. V podstate to boli len opisy dávno mŕtvej Katie, ktorá pracovala pre Williama Teara v čase, keď ešte veril, že je možné vytvoriť utópiu.

Tieto časti z histórie pôsobili oveľa dynamickejšie a zaujímavejšie ako primárne dianie v príbehu. Možno kvôli tomu, že autorka tentoraz ešte rýchlejšie preskakovala uhly pohľadu. Rozprávali snáď úplne všetci. Síce som vďaka tomu získala predstavu o tom, čo sa deje v celej krajine, ale strácala som tak kontakt s jednotlivými postavami. Ich osudy ma viac už netrápili a keby zomreli, ani by ma to nezaskočilo. Dokonca sa to stávalo aj pri postavách, ktoré som si v predchádzajúcich dvoch knihách tak veľmi obľúbila.

Napriek tomu sa mi kniha čítala veľmi dobre, autorkin štýl mám veľmi rada a vždy ma dokáže zaujať. Ukázala, že celý príbeh mala veľmi dobre premyslený a konečne dokázala pospájať všetky maličkosti do jednej ucelenej mozaiky. Možno bola aj fascinujúca. Problém s celkovou zápletkou, teda so záchranou Tearlingu, tkvel však v niečom inom – až príliš veľká časť deju sa odohrávala v minulosti. To otváralo veľký priestor pre filozofovanie.

„Základnou chybou utópie je predpoklad, že všetko bude dokonalé. Dokonalosť je síce obsiahnutá už v jej definícii, no sme iba ľudia a aj do utópie vnášame svoju bolesť, slabosť, žiarlivosť a žiaľ. Nevieme sa zbaviť svojich chýb, ani keď dúfame v raj na zemi, a tak plánovať novú spoločnosť bez toho, aby sme vzali do úvahy ľudskú povahu, znamená odsúdiť ju hneď od začiatku na zánik.“

Osobne ma fascinovali hlavne úvahy o utópii a o tŕnistej ceste, ktorá k nej vedie. Nakoniec sa ukázalo, že žiadny človek nie je dokonalý a to bez ohľadu na to, ako veľmi ho niekto obdivuje. Minulosť autorka využila ako akýsi spôsob ako vyriešiť aj budúcnosť. No samotné riešenie, akokoľvek bolo úžasné a Kelsea kvôli nemu musela mnohé obetovať, ma neuspokojilo.

Autorka strávila príliš veľa času tým, aby Kelseu dostala a udržala na kráľovskom tróne. Predstavila nám svoju víziu Tearlingu. Ukázala nám potenciál celého sveta. A keď to vyzeralo, že tento svet konečne dostane priestor, aby nám niečo povedal, kruto ho umlčala. Otvorila dvere do ešte epickejšieho sveta a miesto toho, aby dnu pozvala svojich čitateľov, zavrela im dvere pred nosom. Preto sa nečudujem, že táto kniha získala najhoršie hodnotenia.

Osud Tearlingu je vskutku epickým pokračovaním. V deji sa neustále niečo deje. Autorka umne preskakuje uhly pohľadov hneď niekoľkých postáv, aby tak čitateľovi dokázala ukázať, čo sa deje v každom kúte krajiny. Oproti predchádzajúcej knihe ešte viac priestoru venovala rozprávaniu o vzniku celého Tearlingu. Tentoraz prostredníctvom mladého dievčaťa Katie, ktorá osobne poznala Fantóma aj Rowa Finna za čias, keď boli obaja ešte ľuďmi.

Prechody z histórie do prítomnosti mali ukázať, ako sa história neustále opakuje. Takisto to podtrhlo silnú filozofickú líniu celej série. Autorka sa totiž snažila napísať sériu s posolstvom a je jasné, že sa jej to podarilo. Myšlienky o utópii boli fascinujúce. Hlavne keď postavy neustále dokazovali, že nedokážu nažívať v mieri. Avšak toto posolstvo nakoniec vyniklo na úkor samotného príbehu.

Kelsea bola úžasná hrdinka. Nebola ani zďaleka dokonalá, no bola silná v tom, ako sa nevzdávala. Vždy našla nejaký spôsob, ako zachrániť svoju krajinu a svoj ľud. Aj keby to znamenalo všetkého sa vzdať. No v závere ju nečakala žiadna odmena, ani len dobrý pocit. Ostala sama a opustená, čo dodalo záveru knihy naozaj horký podtón. Hoci išlo o jedinú naozaj emóciami prepchatú kapitolu, nestačilo to.

Autorke sa podarilo vyriešiť všetky problémy, ktorým Tearling musel čeliť. Musela však kvôli tomu otvoriť úplne novú kapitolu, úplne nový Tearling. Namiesto toho, aby Kelsea vďaka tomu dostala záver, aký si zaslúži, prišiel koniec. Takže posolstvom knihy sa zrazu stalo niečo iné – ľudia dokážu nažívať v mieri. Utópia možno je a možno nie je možná. No ak sa snažíte zachrániť svoju krajinu, a podarí sa vám to, ostanú vám len oči pre plač. Pretože na konci cesty na vás nebude čakať žiadna odmena.