Pátranie pokračuje | Zlodeji snov

Autor: Maggie Stiefvater 
Názov: Zlodeji snov (angl. The Dream Thieves) 
Séria: Havraní cyklus (angl. The Raven Cycle) 
Diel: druhý 
Slovenské alebo české vydanie: Slovart, 2017 (SR) 
Hodnotenie na GR: 4.27

Po každom dni strávenom s Ganseym je pre Blue ťažšie a ťažšie, aby sa doňho nezaľúbila.
Lebo jediný bozk by mohol okamžite ukončiť jeho život.
Havraní chlapci spolu s Blue pokračujú v pátraní po stratenom waleskom kráľovi na vlastnú päsť. Vpred ich ženie Ronanova schopnosť privádzať veci zo snov do tohto sveta. No zahrávať sa so snami je nebezpečné.
Blue s havraními chlapcami nie sú jediní, ktorí túžia po splnení svojich snov.

„Meč nie je zabijak, je to nástroj v rukách vraha.“

Maggie Stiefvater je známa a úspešná autorka. Jej knihy si našli milióny fanúšikov po celom svete. Ako to však už niekedy býva, jej štýl písania nie je pre každého, nakoľko je veľmi špecifický. To, akým spôsobom skladá slová do viet, sa odráža aj v celkovom vyznení príbehu. Preto ja na svete veľa ľudí, ktorý voľne plávajú medzi kolónkami „milujem jej knihy“ a „jej knihy ma neoslovili“.

Tejto knihy som sa spočiatku obávala, nakoľko už je to nejaký ten piatok, odkedy som dočítala Havraních chlapcov. Nakoniec som sa ale bála úplne zbytočne. Autorka síce nepokračuje presne v mieste, kde sa skončil dej predchádzajúcej knihy, ale stále naň plynule nadväzuje. Ak je niečo dôležité v deji, čo potrebuje vysvetliť, urobí tak. Hoci je pravda, že odhliadnuc od toho táto kniha pôsobí veľmi autonómne, nakoľko to, čo sa stalo v predchádzajúcej knihe vníma už ako uzatvorené a nemá potrebu sa k tomu neustále vracať a pripomínať to. Čo je rozhodne plus.

Osobne som sa veľmi tešila na postavy, ktoré sú nedokonalé a ľudské a úžasne vykreslené. Prežívam s nimi ich trápenia, naslúcham ich problémom a ich bolesti mi trhajú srdce. Blue a jej havraní chlapci mi opäť zobrali dych. Sledovala som ich dobrodružstvá a niekedy som sa nedokázala odtrhnúť. Som však rada, že ako postavy sa aj nejako vyvíjajú. Najvýraznejšie sa to prejavuje hlavne na Adamovi a jeho správaní. Ale ani ostatní za ním veľmi nezaostávajú.

Postavy nepredstierajú, že sú akční hrdinovia. Nie sú neomylní. Ich pátranie niekedy pripomína skôr tápanie v tme, vďaka čomu je celý príbeh tajomný a napínavý. Pomáhajú k tomu aj osudy nových postáv, ktoré sa v knihe objavili. Mňa osobne veľmi zaujal pán Sivý, hoci som si všimla, že väčšina čitateľov jeho prítomnosť hodnotila skôr negatívne. Mňa zaujal hneď svojím prvým výstupom. Bol dostatočne záhadný a temný na to, aby si získal moje sympatie. Ale už som si zvykla, že to patrí k autorkiným prednostiam – dokáže vytvoriť zaujímavé postavy.

Hlavným námetom je síce stále hľadanie strateného waleského kráľa, ale niekedy im v poriadnom pátraní stoja ich vlastné životy. Ich problémy sú niekedy menšie, niekedy väčšie a ja som rada sledovala, ako sa ich rozhodnú vyriešiť. Autorkin štýl tomu veľmi napomáhal. Je naozaj veľmi osobitý.

Je jednoduchý i zložitý zároveň. Nikdy nestráca čas zbytočnými opismi a jej vyjadrovanie je skôr úspornejšie. Avšak vždy zaváži výber slov a vďaka tomu som niekedy mala nezameniteľný pocit, že čítam poéziu. Celému rozprávaniu totiž vďaka tomu panovala zvláštna až lyrická atmosféra, ktorá skvele dotvárala tajomné dianie.

„Jestvujú tri typy tajomstiev. Prvé patrí k tým, aké poznajú všetci. Potrebujete naň minimálne dvoch ľudí. Jedného, čo niečo skrýva. Jedného, ktorý to nikdy nezistí.

Druhé je trochu komplikovanejšie: keď skrývame niečo pred sebou.

A potom je tu tretí typ, ten najskrytejší. Tajomstvo, ktoré nikto nepozná. Možno ho kedysi dávno niekto poznal, no vzal si ho do hrobu.“

Dej samotný bol o niečo menej akčný, než som očakávala. Vlastne bol skôr vláčny, väčšinou sa postavy medzi sebou len rozprávali a akoby sa stali zdrojom skôr náhodných informácií, než stôp k odhaleniu celej záhady. Nakoniec sa však ukázalo, že autorka mala všetko skvele premyslené. Jednotlivé maličkosti a kúsky perfektne zapadli do diania.

Dej sa rozbehol a jeho záverečná štvrtina bola doslova nervy drásajúca. Záver bol doslova epický, dynamický a nesmierne akčný. No okrem toho v ňom nechýbali aj emócie a hlboké myšlienky. Pretože to ma na tejto sérii baví asi najviac – celá tá filozofická línia, ktorá ma núti zamýšľať sa a hľadať význam v maličkostiach.

Zlodeji snov je kniha poznačená trochu pomalším štartom. Dej nenapreduje takou rýchlosťou, ako tomu bolo v prvej knihe série, čo mnohých čitateľov sklamalo. Namiesto akcie však dostali postavy priestor na vyslovenie svojich myšlienok a tým do príbehu vnášali nové zápletky. Postavy samotné boli nesmierne zaujímavé, či už sa v knihe objavili po prvý raz, alebo sú jej súčasťou od začiatku. Autorka ich všetky veľmi dobre opísala, takže som nemala problém s ich identifikáciou. Vedela som, kto je kto na základe správania, čo nie je u niektorých autorov samozrejmosťou.

Príbeh mal aj neskutočný lyrický ráz, čo zapríčinil autorkin svojský slovný prejav. Nezaoberala sa opisovaním zbytočností, jej písanie je skôr úsporné a zamerané na vnemy a vykreslenie atmosféry. Vďaka tomu bolo čítanie jednotlivých strán skutočnou radosťou a zážitkom. Vďaka celkovému dojmu snovosti bolo niekedy náročné určiť, čo je skutočné a čo nie. Autorka sa pohrávala s mojou pozornosťou, poskytovala mi malé náznaky a len minimum skutočných odpovedí. Rozhodla sa svojich čitateľov potrápiť a prinútiť ich trochu nad príbehom uvažovať. Ale nezabúdala aj stupňovať napätie.

Keď prišla záverečná štvrtina, všetko vybuchlo vo farbách neskutočnej akcie. Len epilóg bol takou horkou bodkou. Zamilovala som sa do postáv. Zbožňujem, akým spôsobom je príbeh vyrozprávaný. Zaujalo ma prostredie, atmosféra i hlboké úvahy ukryté v niektorých vetách. Čo však neznášam je absencia pokračovania. Ja ho potrebujem hneď. Vlastne už včera bolo neskoro.

Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Knihu si môžete kúpiť TU.