Rodina plná podivínov | Without Merit

Autor: Colleen Hoover 
Názov: Without Merit 
České alebo slovenské vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.12

The Voss family is anything but normal. They live in a repurposed church, newly baptized Dollar Voss. The once cancer-stricken mother lives in the basement, the father is married to the mother’s former nurse, the little half-brother isn’t allowed to do or eat anything fun, and the eldest siblings are irritatingly perfect. Then, there’s Merit.
Merit Voss collects trophies she hasn’t earned and secrets her family forces her to keep. While browsing the local antiques shop for her next trophy, she finds Sagan. His wit and unapologetic idealism disarm and spark renewed life into her—until she discovers that he’s completely unavailable. Merit retreats deeper into herself, watching her family from the sidelines when she learns a secret that no trophy in the world can fix.
Fed up with the lies, Merit decides to shatter the happy family illusion that she’s never been a part of before leaving them behind for good. When her escape plan fails, Merit is forced to deal with the staggering consequences of telling the truth and losing the one boy she loves.

“Not every mistake deserves a consequence. Sometimes the only thing it deserves is forgiveness.”

Collen Hoover je obľúbená a známe americká autorka, ktorá má na konte niekoľko bestesellerov, z ktorých boli mnohé preložené aj do češtiny a slovenčiny. Každou novou knihou si získava viac fanúšikov. Ak by som mala hľadať slová, ktorými opísať jej tvorbu, najskôr by som zvolila slovné spojenie „emocionálna bomba“. Tú totiž na mňa spustí každá jedna jej kniha.

Príbeh začína tradične stretnutím s hlavnou hrdinkou Merit, ktorá je naozaj netradičná. Venuje sa zbieraniu trofejí, ktoré sama nevyhrala, a väčšinu času žije v tieni svojej sestry, ktorá je, mimochodom, jej identickým dvojčaťom. Z hľadiska deju sa toho veľa v príbehu nestihne odohrať, ale aj to málo stačilo na to, aby mi to dokonale pobláznilo hlavu.

Väčšiu časť prvej tretiny vlastne tvorí len Meritino premýšľanie o jej nepodarenej rodinke. Už len dom, v ktorom bývajú je poriadne netradičný. On to vlastne nie je dom, je to bývalý kostol, v ktorom bývajú výstrední ľudia, akých máte možnosť stretnúť skôr v cirkuse. Každá z týchto osôb si so sebou nesie svoj vlastný príbeh a čo je dôležitejšie, svoje vlastné problémy a tajomstvá, ktoré sa časom začnú nabaľovať na Merit.

Zrazu sa nájde v situácii, že stráži tajomstvo všetkých. Táto kniha však nie je o tom, ako udržať tajomstvo. Skôr je o tom pravom opaku. Ak by som knihu rozobrala na najmenšie časti, zistila by som, že je vlastne prehnaná. V deji nevystupuje jediná postava, ktorá by bola normálna – ak teda nerátam štvorročného Meritinho brata Mobyho a čierneho labradora. Zvyšok postáv sú podivní ľudkovia, o ktorých vôbec pochybujem, že by sa dokázali stretnúť na jednom mieste.

Podstatou knihy však nie je to, aby niekomu dokázala, koľko nepravdepodobných prvkov sa dá spojiť do jediného príbehu. Venuje sa pálčivým témam a jednej viac ako ostatným. O potrebe komunikovať. Aj keď na prvý pohľad to tak nevyzerá. Najskôr to vyzerá tak, že hlavná hrdinka toho začína mať dosť a ak ste čítali anotáciu, veľmi rýchlo si domyslíte, ako sa rozhodla svojho trápenia zbaviť.

Dostať sa do bezvýchodiskovej situácie je jednoduché, ale dostať sa z nej je už o niečom celkom inom. A niekedy stačí len otvoriť ústa a začať komunikovať. To je teda podstata tejto knihy. Problémy celej rodiny vystupujúcej v knihe vlastne nie sú až také hrozné. Nehovorím, že neexistujú, ale tým, že ich všetci potichu ignorovali, sa zmenili na hrozivé monštrá, ktoré Merit viac nedokázala zvládnuť.

“I think we all just got to a point where we were waiting for someone else to initiate it, but no one ever did. Maybe that’s the root of a lot of family issues. It isn’t actually the issues people are hung up about for so long. It’s that no one has the courage to take the first step in talking about the issues.”

Nebudem klamať, kniha ma emocionálne úplne zničila. Prinútila ma plakať, hnevať sa, dokonca sa smiať v tých najnepravdepodobnejších momentoch. Ponúkla mi pohľad na mozaiku podivných ľudí trpiacich najpodivnejšími problémami žijúcich v podivnom dome. No niekde medzi všetkou tou výstrednosťou som nakoniec našla úžasné posolstvo.

Ľudia medzi sebou zabudli komunikovať. V dnešnej dobre zabúdajú, aké je dôležité rozprávať sa. Ako mlčanie a anonymita sociálnych sietí dokáže bolieť. A zrazu som už pred sebou nemala podivnú karikatúru dokonalej americkej rodiny. Videla som skupinku ľudí, ktorí sa spolu zabudli rozprávať. A ktorí sa to snažili opäť naučiť. Pretože ak sa o problémoch začne hovoriť, zdajú sa menšie.

Pretože nikto vám nemôže povedať, že máte problém, poruchu, úchylku – alebo akokoľvek to chcete nazvať. Pretože najskôr si musíte sami uvedomiť, že ten problém máte. Aby ste o ňom mohli hovoriť, aby ste ho mohli riešiť. Aby ste tam na konci celej tej strastiplnej cesty zistili, že to všetko možno bolo len jedno veľké nedorozumenie. Na čom v konečnom dôsledku ani nezáleží. Najdôležitejšie je jedno – mlčanie a domýšľanie vám len málokedy pomôžu vyriešiť nejaký problém.

Without Merit je vlastne typickou „hooverovskou“ knihou a pritom je to taký odlišný príbeh. Sústreďuje sa na osudy naozaj excentrickej rodiny, o ktorej existencii budem ešte dlho pochybovať. Hoci sa v deji v podstate nič nedialo, nepredstavuje to problém. Pretože táto kniha bola obrazom dnešnej doby, kultúry a trendu ignorovania. Zvykli sme si na sociálne siete, na ťukanie do mobilov a na všetko to ostatné, čo síce vyzerá skvele, ale len na prvý pohľad. Spôsobuje to totiž nemilý vedľajší efekt.

Napriek všetkému tomu ťukaniu klávesníc sme medzi sebou zabudli komunikovať. A táto kniha, akokoľvek prehnaná môže niekomu pripadať, je vlastne alegóriou našich vlastných rodín. Ukazuje, kam až môžu zájsť tajomstvá. Ako ďaleko sa dostaneme, ak sa nenaučíme navzájom komunikovať. Pretože bez ohľadu na to, aký veľký môže byť nejaký problém, keď o ňom budeme hovoriť, bude ľahšie s ním žiť.

Táto kniha teda nie je typickým románom. Má ambíciu vystupovať ako akási príručka schopná pomôcť napraviť vzťahy v rodinách – ak teba bude pochopená správne. Ukazuje, že sa nemusíme cítiť sami. Ak sa rozhodneme natiahnuť ruku a chytiť sa svojich najbližších. A to je myšlienka, ktorá za zváženie naozaj stojí.

Za ňu autorke zo srdca ďakujem.