nedeľa 22. októbra 2017

Top 10 #8: Fantastické low fantasy



Pri svojom malom prieskume kvôli novým a novým žánrom občas zisťujem, čo všetko je vlastne žáner. Alebo ako sa ten žáner volá. Tentoraz som zvolila čosi, čo som ani netušila, že má názov. A potom som si prečítala základnú charakteristiku a bila si hlavu do steny s tým, že som si to nedomyslela sama. Veď je to logické. A ako iste viete, fantasy mám rada, takže som ďalšiemu podžánru jednoducho neodolala...



Low fantasy (nízka fantasy alebo len fantasy)
Ako už názov napovedá, fantasy je podžánrom fantastickej fikcie. Základná charakteristika tvrdí, že knihy spadajúce do tohto žánru sú výlučne fikciou, v ktorej sa odohrávajú rôzne magické udalosti. Základom je však prostredie, ktoré napriek týmto magickým udalostiam pôsobí normálne. To vytvára kontrast k high fantasy, ktorej dej sa odohráva vo vymyslenom svete s vlastnými pravidlami a fyzikálnymi zákonmi.
V knihách tohto žánru sa kladie oveľa menší dôraz na typické prvky spájané s fantasy. Odohráva sa v realistickom prostredí s fantastickými prvkami. Niekedy sa v samotnej knihe nachádza práve toľko fantastických prvkov, aby začalo byť otázne, čo je skutočné a čo je skôr psychologické alebo nadprirodzené. Označenie „nízka“ fantasy odkazuje na mieru dôležitosti klasických fantasy prvkov v diele a nepodčiarkuje jeho kvalitu.
Najväčší problém v tomto žánri spôsobuje jeho podobnosť so žánrom high fantasy. Základná definícia tvrdí, že high fantasy sa odohráva v druhotnom, teda vymyslenom, svete a low fantasy sa odohráva v primárnom, teda skutočnom, svete (alebo vo svete, ktorý sa na ten skutočný ponáša). Napriek tomu je však niekedy nejasné, či ide o low alebo high fantasy, preto existujú tri ukazovatele, podľa ktorých je možné tieto dva subžánre rozlíšiť.

Fantasy označíme za high fantasy, ak:
  1. primárny svet v skutočnosti neexistuje (Pratchettova Zeměplocha, Kolo času Roberta Jordana a i.);
  2. do sekundárneho sveta vstúpime skrz portál umiestnený v skutočnom svete (Lewisova Narnia alebo Carrollova Alica);
  3. ide o svet existujúci v rámci iného (väčšinou skutočného) sveta.
Low fantassy ako žáner sa začal formovať v 19. storočí a autori prvých diela nadväzovali na tradíciu príbehov ako Pinocchio. Do tohto žánru spadá napr. aj Zelená míľa od Stephena Kinga alebo knihy Neila Gaimana.




J. K. Rowling – Harry Potter and the Sorcerer’s Stone (Harry Potter #1)
Celá séria bola vydaná v češtine aj v slovenčine. Ja som čítala v angličtine, preto ten názov a obálka.
Táto séria je klasickým príkladom kníh, ktoré sú nesprávne zaraďované do žánru high fantasy, resp. bývajú zaraďované medzi high aj medzi low fasntasy. Akokoľvek je však svet čarodejníkov jedinečný a fascinujúci, stále to nie je samostatný svet, iba časť normálneho sveta, ktorá je upravená za pomoci mágie. Dej série vám asi nemusím predstavovať bližšie, o príbehu chlapca, ktorý prežil, ste určite minimálne počuli. Príbeh sa odohráva v Anglicku a fantastické prvky do deja prinášajú čarodejníci a mágia. Séria je cenená celými generáciami čitateľov aj kvôli silne zastúpenej téme priateľstva medzi hlavnými hrdinami.

Maggie Stiefvater – Havraní chlapci (Havraní cyklus #1)
Prvý diel tejto série v češtine vydalo vydavateľstvo Argo, avšak vo vydávaní nakoniec nepokračovalo. Prvé dve knihy série (Havraní chlapciZlodeji snov) vydali v slovenčine v Slovarte, ďalšia by mala vyjsť na jar. Séria má celkom štyri knihy.
Dej tejto série sa odohráva v modernom svete, avšak objavujú sa tu aj prvky fantastiky. Hneď niekoľko ich nájdeme v rodine hlavnej hrdinky. Jej tety, sesternice, dokonca aj matka sú nejakým spôsobom spojené s predpovedaním budúcnosti, sú to veštice, hoci Blue tento talent nezdedila. Okrem toho sa v deji objavujú aj iné magicky nadané postavy. Pri tejto autorke je nutné podotknúť, že rada flirtuje aj so žánrom magický realizmus, čo udáva tón rozprávania. V tejto konkrétnej sérii však tých prvkov nie je až tak veľa, aby to niekoho nutne odradilo v čítaní. Hoci je pravda, že autorkin štýl je veľmi špecifický a nie každému vyhovuje. Napriek tomu je táto séria veľmi zaujímavá, plná tajomstiev, mágie a dobrodružstva, keďže hlavnou zápletkou je hľadanie starého waleského kráľa.

Erin Morgenstern – Nočný cirkus
Kniha vyšla v slovenskom aj v českom preklade, o oba sa postaralo vydavateľstvo Ikar.
Táto kniha je veľmi špecifická. Odohráva sa síce vo svete veľmi podobnom našom (teda, v jeho verzii z polovice 19. storočia), ale väčšina deja sa odohráva v magickom cirkuse, ktorý sa objavuje len v noci a nikto nikdy nevie, kde presne sa objaví. V skutočnosti nejde o cirkus ako taký, ten len zakrýva fakt, že dvaja mágovia (vlastne ich učni) medzi sebou prostredníctvom tohto cirkusu súperia. Autorkin štýl je takisto veľmi špecifický a dovolím si tvrdiť, že vďaka tomu kniha získala neuveriteľne melancholickú (a miestam až tajomnú) atmosféru. Dej samotný je pomalý, plný mágie a viac ako na akciu si autorka potrpela na opisy vnemov.

Jonathan Stroud – Amulet zo Samarkandu (Trilógia Bartimaeus #1)
Slovenský preklad celej trilógie má na svedomí vydavateľstvo Ikar.
Dej knihy sa odohráva predovšetkým v Londýne, avšak dej sa niekedy presunie aj do iných častí Anglicka. V tomto prípade svet ako taký ovládajú mocní mágovia, ktorí dokážu privolať mocných démonov/džinov, ktorí pre nich neskôr pracujú. Na začiatku je hlavný hrdina Daniel iba učeň neschopného mága, ktorému sa podarí vyvolať niekoľko tisíc rokov starého džina Bartimaeusa. Knihu som síce čítala pred niekoľkými rokmi, ale aj teraz si pamätám, že bola plná dobrodružstiev, mágie a hlavne nebezpečenstva.

Richelle Mead – Vampýrská akademie (Vampýrská akademie #1)
Táto šesťdielna séria vyšla aj v slovenskom aj v českom preklade. V slovenčine ju vydal Slovart, v češtine Domino.
Predstavovať túto sériu nie je nutné, avšak napriek tomu sa o to pokúsim. Ak ste fanúšikmi upírov, táto séria vás zaujme. Hlavne to, ako autorka vytvorila hneď niekoľko druhov upírov, ktorí spolu nažívajú (alebo aj nie) v dnešnom modernom svete. Hlavná hrdinka Rose, ktorá nás sériou sprevádza, je úžasná a inšpiratívna, jedna z najvýraznejších hrdiniek fantasy literatúry vôbec. Táto séria je poriadne akčná, stále sa v nej bojuje alebo sa v nej niekto na boj pripravuje. Keďže je však séria určená mladším čitateľom, pripravte sa aj na nálož emócií a pubertálnych problémov všetkých protagonistov.

Susanna Clarke – Jonathan Strange a pan Norrell
Kniha vyšla v slovenskom aj v českom preklade. V slovenčine v Slovarte a v češtine v Omege.
Odporúčať túto knihu je naozaj náročné. Pretože aj táto kniha je náročná, pomalá a skutočne obsiahla (niekedy aj zbytočne obsiahla). Dej sa odohráva v Anglicku na začiatku 19. storočia a hlavným zdrojom všetkého fantastického sú predovšetkým anglickí mágovia. Ako samotný názor napovedá, Johanthan Strane a pán Norrell. Títo mágovia sú aj gentlemani, čo do značnej miery ovplyvňuje aj plynutie deju. Kniha je obsiahla a mňa doslova fascinovala tým, ako dôkladne bola vyskladaná, avšak uvedomujem si, že ju, pravdepodobne, nikdy nebudem čítať znovu. Pretože je niekedy až príliš náročná (a dlhá).

William Ritter – Jackaby (Jackaby #1)
Prvé dve knihy tejto série vyšli v českom preklade vo vydavateľstve Host. V sérii sú celkovo štyri knihy a jedna novela.
Dej knihy sa odohráva na konci 19. storočia v Amerike. Hlavnými hrdinami sú trochu excentrický detektív Jackaby a jeho nová pomocníčka slečna Rooková. Tento párik však nie je len taký obyčajný, hlavne vďaka Jackabymu. Ten totiž má isté nadania, ktoré mu dovoľujú vidieť všetko to magické, čo normálni ľudia nevnímajú. Vďaka tomu sa venuje vyšetrovaniu občas naozaj kurióznych prípadov. Viac ako nejaké hlboké zamyslenie tak séria prináša skôr pobavenie a netradičné zápletky. Osobne si myslím, že ide skôr o oddychové čítanie aj napriek tomu, že Jackaby býva často prirovnávaný k Sherlockovi s twistom Doctora Who.

A. G. Howard – RoseBlood
Táto kniha vyšla v českom preklade vo vydavateľstve CooBoo.
Ako to býva zvykom pri knihách tejto autorky (ktoré sú určené mladším čitateľom), aj táto je inšpirovaná už existujúcim príbehom. V tomto prípade ide o Fantóma opery, avšak upozorňujem všetkých – táto kniha nie je retellingom. V skutočnosti je niečím ako pokračovaním tejto nesmrteľnej klasiky, hoci ani to nie je celkom presné označenie. Dej sa dohráva v súčasnosti. Samotné rozprávanie je plné melanchólie a temnoty, ktoré z neho robia ukážkový gotický román. Fantastické prvky je zo začiatku trošku ťažšie identifikovať, ale nájdu sa tam vo forme menej tradičných nadprirodzených bytostí. V knihe je kladený veľký dôraz predovšetkým na atmosféru a tí, ktorí ho čítajú s mylnou predstavou, že ide o retelling Fantóma opery, odkladajú knihu sklamaní.

Bill Willingam – Vol. 1: Legendy v exilu (Mýty #1)
Túto komixovú sériu vydáva v českom preklade vydavateľstvo Crew. Zatiaľ vyšlo dvanásť kníh, séria však má 22 kníh a takisto 5 spin-off sérií/kníh.
Séria sa odohráva v Spojených štátoch amerických. V tejto krajine žije naozaj veľa rôznych národov, ktorým sú vyhradené celé newyorské štvrti. Jednu takúto štvrť obývajú aj rozprávkové bytosti, ktoré unikli zo svojej domovskej krajiny. Avšak táto séria nerozpráva dokonalé rozprávky, ale ukazuje, že aj rozprávkové bytosti sú ľudia. Osobne na mňa táto séria ešte len čaká, no už teraz viem, že vyzerá zaujímavo. Podľa informácií, ktoré sa ku mne dostali, je toto jedna z najúspešnejších a najoriginálnejších komixových sérií súčasnosti.

Steven Gould – Jumper (Jumper #1)
Prvá kniha série vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Baronet. Séria má celkovo štyri knihy a dve novely.
Myslím, že túto knihu vám nemusím extra predstavovať. Prečo? Pretože na motívy tejto série bol natočený rovnomenný film. Dej sa sústreďuje na obyčajného chalana, ktorý zrazu zistí, že dokáže len silou vôle „preskakovať“ z miesta na miesto. Kam chce, tam sa dostane. Vďaka tejto schopnosti utečie násilníckemu otcovi a rozhodne sa nájsť svoju matku, ktorá ho opustila, keď bol ešte dieťa. Ako to ale v podobných knihách už býva zvykom, nič nie je také jednoduché, ako sa zdá na prvý pohľad a niekedy ani tie najlepšie schopnosti nedokážu vyriešiť všetky problémy.


Máte v tomto žánri nejaké obľúbené knihy/série?



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára