Čo mohlo byť pred netopierom | Batman: Nightwalker

Autor: Marie Lu

Názov: Batman: Nightwalker
Séria: DC Icons
Diel: druhý
Slovenské alebo české vydanie: chystá CooBoo (predbežne na koniec novembra)
Hodnotenie na GR: 3.74

Before there was Batman, there was Bruce Wayne...
An impulsive act on his eighteen birthday sentences him to community service at the infamous Arkhan Asylum, home to the city’s most dangerous and deadly criminals.
Amongst them is Madeleine Wallace – a brilliant killer and Bruce’s only hope to save Gotham from its new menace: the Nightwalkers.
But can Madeleine be trusted or is this all part of her plan to destroy the city forever?

“That was what drew him to machines. They followed algorithms, not emotion; when Bruce pushed his foot down on the pedal, the car only responded in one way.” 

Marie Lu je americká autorka čínskeho pôvodu, ktorá má na konte niekoľko fantasy kníh určených tínedžerskému publiku. Predtým, ako začala na plný úväzok písať, pracovala napríklad aj ako výtvarníčka v spoločnosti vyrábajúcej videohry. Svoje umelecké kvality dokázala napríklad aj nakreslením krátkeho komiksu pre knihu Obsidio. S prácou na projekte DC Icons súhlasila veľmi rýchlo, nakoľko Batman patrí k jej najobľúbenejším hrdinom.

Batman a ja máme veľmi zvláštny a komplikovaný vzťah. Hoci si vždy rada pozriem filmy s týmto hrdinom kedykoľvek sa objavia v telke, ak by ho náhodou niekto zabil a nevzkriesil, neuronila by som pre neho ani jednu slzu. No napriek tomu, že mi ako postava nevyhovuje, jedno na ňom obdivujem – koncept tohto hrdinu. Pretože je postavou, ktorá dokazuje, že na to, aby sa niekto stal hrdinom, nepotrebuje špeciálne schopnosti. Úplne postačia drahé hračky a konto zaokrúhlené minimálne desiatimi nulami.

Môj nemiestne poznámky bokom, Batman má to, čo akýkoľvek iný hrdina. A v tejto knihe sa mi to snažil dokázať. Marie Lu je veľmi obľúbená autorka, no napriek tomu som nikdy nemala to potešenie čokoľvek si od nej prečítať. Takže som takpovediac nemala žiadne očakávania, čo sa vyplatilo. Pretože hoci na jednej strane táto kniha bola skvelá, na druhej strane bola predsa len sklamaním.

Štýl, akým je príbeh podaný, celý čas zaručoval plynulé ubiehanie deja a dokázal ma pohltiť. Čo je vždy plus, najmä v prípade, že sa v knihe nachádzajú aj tie nie až také záživné úvodné kapitoly. Pretože po dokonale napínavom prológu sa tempo o čosi zmenilo a ja som s nasledujúcimi stranami musela trochu bojovať.

Bruce ako postava v tomto mladom veku však zaujal moje oko. Pretože mi bol predstavený veľmi sympatickým spôsobom ako človek. Mal pochybnosti, slabosti a jeho sebaovládanie nebolo tiež najlepšie. Okrem toho tiež nebol všemohúci a vševediaci, čo je jednoznačne dobrá črta. Vďaka tomu si získal moju pozornosť a hlavne zvedavosť, nakoľko som netušila, aká úloha na neho presne čaká.

Bohužiaľ sa moja pozornosť na neho upriamovala aj z iného dôvodu – okrem neho a Madeleine v knihe nebola jediná postava, ktorá by nejakým spôsobom vystupovala z papiera. Nemôžem si pomôcť a v tomto bode musím knihu porovnávať s predchádzajúcim kúskom v sérii.

Wonder Woman v podaní Leigh Bardugo okrem neistej Diany ponúka pohľad aj na iné postavy. Tie na papieri ožívali a ja som s nadšením čítala o ich dobrodružstvách. V prípade knihy o Batmanovi? Nič také sa nestalo. Postavy ma vyslovene nezaujímali, boli nemastné-neslané a nedokážem pomenovať ani jedinú ich vlastnosť. Väčšina z nich tam vlastne boli ako krovie.

“How was it today?" Alfred asked.

Bruce cast his guardian a dry look through the rearview mirror. "Had the best time," he replied. "I highly recommend it."

Alfred frowned at him. "Where do you inherit all this sarcasm from, Master Wayne?"

"I don't know." Bruce learned forward and hung an arm over the side of Alfred's seat. "Maybe it's from you."

"Me? Sarcastic?" Alfred sniffed, the barest hint of a smile appearing on his lips. "It's as if you think I'm British."

V prípade Dianne a Harveyho, Bruceových najlepších priateľov, išlo vyslovene o účelové postavy, ktoré tam boli len preto, aby tam boli. Samozrejme, Alfreda mi nemusí nikto predstavovať, hoci ani on veľa priestoru na predstavenie nedostal.

Okrem postáv som však mala problém aj so samotným príbehom. Vymyslený bol pomerne dobre a myšlienka Nightwalkerov síce nebola veľmi osviežujúca, ale do tejto knihy sa skvele hodila. Nakoľko mala slúžiť len ako akési vysvetlenie, pre čo iné by sa mohol Bruce Wayne rozhodnúť stať sa Batmanom – ak nerátame vraždu jeho rodičov.

A toto vlastne vystihuje perfektne celú knihu. Bola síce napísaná dobre a vo svojej podstate ma bavila, ale na druhej strane som z nej cítila istú vykonštruovanosť. Vznikla len preto, aby mi ponúkla ďalší dôvod, pre ktorý sa Bruce Wayne rozhodol stať Batmanom. Jeho postava však po celý čas tejto krátkej knihy ostala nezmenená a na poslednej strane bol vlastne tým istým Bruceom Wayneom len s niekoľkými modrinami navyše a možným nepriateľom na zozname. A možno ešte okrajovo zistil, s čím všetkým ako Batman bude musieť bojovať.

Batman: Nightwalker je druhou knihou v sérii o obľúbených superhrdinoch, ktorí si ešte len hľadajú svoje miesto, zvykajú si na svoje schopnosti a možno sa ešte len rozhodujú, čo s nimi urobia. Marie Lu napísala vcelku dobrú knihu, ktorá sa dobre čítala, ale nepriniesla nejakú hlbokú psychoanalýzu Brucea Waynea a neponúkla príbeh, ktorý by niekomu život mohol zmeniť natoľko, by sa stal Batmanom. V knihe je hneď niekoľko udalostí podaných účelne, nakoľko ich jediným zámerom je akési ponúknutie ďalšej alternatívy na vznik netopierieho kostýmu.

Obdobným spôsobom dopadli aj niektoré postavy, ktoré síce nie vždy mali slúžiť ako možný dôvod začiatku hrdinskej kariéry, ale zase na druhej strane sa v knihe objavili kvôli tomu, aby tam jednoducho boli. Hlavným nedostatkom knihy však ostáva jediné – Marie Lu má Batmana ako postavu rada. A to je v tomto prípade problém. Rozumiem, že sa snažila rešpektovať zaužívaný kánon, ale tento jej rešpekt jej v podstate zabránil dať do príbehu maximum. Nesnažila sa s postavami experimentovať, nepreskúmala ich do hĺbky.

Pri postavách ako Bruce alebo Alfred to najskôr nepovažovala za potrebné, nakoľko ich charakteristické črty dokáže vymenovať aj taký treťotriedny nadšenec, ako som ja. Pri tých ostatných si možno povedala, že to nie je potrebné, lebo nie sú až také dôležité pre príbeh. A samotný dej? Ten bol akoby pripravený podľa šablóny, ktorá bola okresaná na minimum, aby náhodou nezasahovala fanúšikom do zaužívanej predstavy Batmana a jeho príbehu. Čo je nesmierna škoda. Možno je potrebné vychádzať z kánonu, ale na druhej strane je možné si ho prispôsobiť.