Knihomoľ editorom alebo čo priniesol siedmy a ôsmy semester

Študentský život ma najskôr veľmi očaril. Inak si neviem vysvetliť, že som napriek svojmu predchádzajúcemu predpokladu a istému odhodlaniu nakoniec predsa len pokračovala v štúdiu aj na druhom stupni. Pričom väčšinu roka som si myslela, že ma posadol diabol, že som sa tak rozhodla. Našťastie sa vyskytlo veľa vtipných momentov, ktoré mi štúdium spríjemňovali. Tu sú niektoré z nich...

Vedomosť č. 1: Čistota je prvoradá

Ktosi veľmi múdry kedysi prehlásil, že čistota je pol života. Tí ironickejší z nás s láskou dodávajú „a špina celý“. Ale uznajte, že na tom prehlásení niečo bude a nikto z nás sa nechce do školy brodiť hromadami odpadkov. Takže sa ráno vždy snažíte chodiť po špičkách, aj keby to bolo kvôli tomu, aby ste nedostali mokrou handrou po h... lave. No keď sa nenahraditeľná osoba starajúca sa o poriadok vo vašom okolí nečakane stane súčasťou vyučovacieho procesu, je to zábavné. Predstavte si tú situáciu. Sedíte si takto ráno na seminári. Hlavu si podopierate striedavo jednou a druhou rukou v snahe zbaviť sa kŕča a keď sa vám už nedarí prebudiť sa, tak sa vám aspoň pohodlne spí. A vtedy sa vyučujúci rozhodne urobiť tú vôbec najtrápnejšiu vec na svete – spýta sa vás na niečo. Preboha, veď čo by od vás chcel. Je ráno. Začiatok semestra. Mozgové bunky sú ešte na Havaji a spiatočný len bude mať niekoľkomesačné meškanie. Takže nikto neodpovedá. Len sa zrazu z chodby ozve: „Vypadni odtiaľto!“ Ospalé výrazy sa razom vytratia a nahrádzajú ich úškrny. Tie sa zmenia na otvorený smiech, keď žienka na chodbe za zatvorenými dverami dokončí svoj siahodlhý monológ prehlásením: „A hlavne buď ticho!“ Našťastie sa neriadi vlastnou radou.

Vedomosť č. 2: Perličky nielen v úsmeve

Keď sa úspešne dostanete až na druhý stupeň toho istého študijného odboru, aký ste začali študovať, je to pomerne veľký úspech. O to väčší, že už viete plávať vo svete akademickej byrokracie a viete si zodpovedne vybrať práve ten jeden deň v týždni, keď pracovníčky študijného oddelenia nepripomínajú sedemhlavého draka, ale len neškodnú močiarnu príšeru s jednou hlavou a ľadom v dychu a schopnosťou primraziť vás na jednom mieste len vďaka sile prenikavo mrazivého pohľadu. Okrem toho sa tiež naučíte vyhýbať niektorým vetným konštrukciám, akými sú napríklad „hľadala som vás už tri dni a neboli ste tu“, pretože vyučujúci nemajú radi pocit, že ich niekto naháňa. A kto by ich z toho vinil, ja by som tiež nechcela mať za zadkom tisíc nedovyvinutých obmedzencov, ktorí si nevedia zapamätať ani len to, koľko titulov mám pred menom a koľko za menom. Hoci je pravda, že vo väčšine prípadov si na to nespomínam ani ja teraz, ale kľúčom je pozrieť si tie tituly tesne predtým, než sa vydáte na lov daného vyučujúceho. A keď jednoducho neviete, oslovenie radšej vynechajte. Okrem takýchto zásad slušného správania a schopnosti vyhýbať sa situáciám, ktoré by vám mohli potenciálne privodiť nehynúcu nenávisť a zazeranie zo strany akademického zboru, sa takisto naučíte rozumieť zmyslu pre humor. Takému podivnému akademickému, ale je to prospešné, aspoň viete s určitosťou povedať, kto sa bude na vašich vtipoch smiať a kto nie. Hlavne ak daného vyučujúceho vidíte každý semester minimálne v rámci jedného predmetu. A keď sa vás teda spýta, kto bol na kurze paličkovania, pretože nemôže rozmotať poskladané žalúzie, ktoré špeciálnym spôsobom upratali „okenári“, len sa zasmejete. Na zásady slušnosti a ponuku pomoci si spomeniete až po niekoľkých minútach, keď sa vám podarí chytiť dych.

Vedomosť č. 3: „Minulotýždňový exkurz k orientálnym literatúram zapríčinil rednutie našich radov“

Ako ste už mali možnosť vidieť aj vyššie, zakaždým sa stane, že niekto perlí. Niekedy sú to študenti, inokedy náhodní okoloidúci alebo dokonca pracovníci na stavbe, no a občas sú to aj samotní vyučujúci. Veď nikto nie je dokonalý a na druhej strane, vždy sa nájdu takí, ktorí sú radšej vtipní, pretože keď sa študenti smejú, sú spokojnejší ako keď nadávajú na zoznam povinnej literatúry potrebnej na skúšku. Málokedy sa však stane, aby som jednu celú „vedomosť“ venovala jedinému predmetu. No v tomto prípade si myslím, že je to zaslúžené. Vyučujúci sú väčšinou prísne strohí. Snažia sa pôsobiť veľmi vážne a vznešene, pričom nie vždy sa to všetkým darí. Niekedy sa však stane, že vyučujúci je rovnako znechutený danou prednáškou ako vy, lebo však komu by sa tam chcelo čakať päť hodín cez trápne okno a potom skončiť večer v čase, keď väčšina študentstva už sedí niekde pri pive, prípadne inom čarovnom moku. Ale aj tak na týchto prednáškach sedíte, pretože sa tu so značnou dávnou sarkazmu dozviete, že čínsky poet nie je tofu ale Tu Fu, že Brad Pitt ako modrooký blonďák nevyzeral ako autentický Grék a že Kamasutru napísali mnísi, pretože tí jednoducho vedeli, čo je dobré. Takisto sme sa naučili, že je veľmi dôležité dbať na autentickosť názvov literárnych diel a ak skomolíme názov piesne na verziu Pieseň o Ronaldovi, nebude to v teste vnímať ani ako dobrý vtip, nakoľko nie je fanúšikom Realu Madrid. No a vôbec najdôležitejšia informácia je, že Shakespeare bol vlastne plagiátor, lebo v čase jeho pôsobenia fungovala metóda imitácie a on ju využíval vo všetkom, čo robil. Okrem toho však zaznelo ešte veľa ďalších perličiek, ktoré síce neobohatili naše vedomosti, ale aspoň zaručili, že si dané učivo lepšie zapamätáme. Aj keby to bolo len kvôli tomu, na čom sme sa vtedy smiali.

Vedomosť č. 4: Nové informácie majú silu fungovať ako diéta

Vedomosti sú dôležité a myslím si, že hlavným zámerom vysokej školy je vtĺcť do vás najväčší objem informácií, aký sa do vás vmestí a to bez ohľadu na to, či také poznatky naozaj budete niekedy potrebovať alebo nie. Niektoré z týchto podivných faktov sú aspoň zábavné, keď už nič iné. Pretože vďaka nim vznikajú rôzne zábavné teórie, ako pri Diablovom kódexe, ktorý bol pomenovaný podľa obrovskej ilustrácie diabla, o ktorej sa hovorilo, že je tam preto, lebo autor ten obrovský kódex napísal ručne za jedinú noc a predsa sa musel poďakovať svojmu sponzorovi, nie. Je predsa potrebné podporovať korektné obchodné správanie. Iné informácie nadobudnuté poctivým počúvaním výkladu prednášok však už nebývajú až také potrebné alebo príjemne úsmevné. Napríklad keď sa učíte o pôvode slov. Aj tak stále netuším, na čo je mi dobré vedieť, že alkohol vznikol z arabského slova al-k uh ul a pôvodne vôbec neoznačoval to, čo si pod ním predstavujeme dnes. Ale je to taký úplne náhodný fakt, ktorým môžete ohurovať... kohokoľvek, kto by bol ochotný počúvať. No v prípade palaciniek si hovorím, že je škoda, že som na danom seminári nechýbala. Dozvedieť sa totiž, že slovo palacinka je voľne odvodené od slova placenta, nie je niečo, o čom by som snívala po nociach. Však jasné, že potom ľudia tvrdia, že vedomosti sú nebezpečné. Táto ohrozuje môj zdravý apetít.

Vedomosť č. 5: Geografia nie je len moja „silná“ stránka

O ženách sa hovorí, že nemajú najlepší orientačný zmysel. Hoci si nemyslím, že je to pravda, len ženy väčšinou nevnímajú ako problém spýtať sa náhodného okoloidúceho, či majú odbočiť doprava alebo doľava, aby sa dostali tam, kam potrebujú a nakoniec zistia, že sú v nesprávnej časti dediny, pretože dokonca ani gúgel nie je neomylný a dokáže vás poslať na nesprávnu adresu. Čo je poučenie do budúcnosti, aby ste sa na navigácie nespoliehali až príliš, aby ste to potom niekedy nemuseli ľutovať. Na ilustráciu, ak zadáte do vyhľadávača moju adresu, ani vám ju nenájde. Len vám na mape označí neurčitú červenú časť mapy, ktorá zaberá územie niekoľkých kilometrov od Oravy až po hranice s Poľskom. Takže niekedy nie je na vine váš neexistujúci orientačný zmysel, skrátka nespolupracujú všetky ostatné moderné technológie. Napriek tomu si myslím, že si celkom dobre dokážem zapamätať cestu, hoci svetové strany mi vždy robili problém, takže ak chcete vedieť, kde je východ, radšej sa ma na to pýtajte v čase východu slnka. Ale dokonca aj so svojimi obmedzenými určovacími schopnosťami viem, ktoré štáty patria do západnej Európy. A predsa ma dokázal vyučujúci zaskočiť informáciou, že sa ideme učiť o cenzúre v západnom svete, čiže v Grécku, hoci by som dokázala prisahať, že napriek všetkým politickým dôvodom je Grécko stále skôr na juhu, než na západe.

Vedomosť č. 6: Napísané poznámky odzrkadľujú váš vzťah k vyučujúcemu

Som si istá, že takých vyučujúcich máte aj vy. Takých, ktorých ste nikdy vlastne nestretli, nič vás nikdy neučili a napriek tomu ich nemáte radi, pretože sa k vám dostali divoké historky od iných spolužiakov, alebo ako v mojom prípade, od spolubývajúcej. Však veď ráno pri raňajkách sa musíte na niečom smiať alebo o niečom diskutovať, tak prečo nie o excesoch ľudí, ktorých nikdy nestretnete za katedrou. To si myslíte, kým sa nemožné stane možným a on zrazu sedí oproti vám a vy neviete, či sa máte na neho pozerať a riskovať žalúdočnú nevoľnosť alebo smiech, pretože si spomínate na to všetko, o čom ste sa rozprávali so spolubývajúcou a nie všetko z toho bolo práve... hm... politicky korektné. Ale tak zdanie môže sklamať, preto sa pustíte do práce v presvedčení, že každý by mal dostať šancu. Až kým namiesto Indexu zakázaných kníh nenapíšete Index zakázaných ľudí. Žeby náhoda?

Vedomosť č. 7: Nie je dôležité na čom sa smejete, ale že sa smejete

Smiech je veľmi dôležitý. Pretože niekedy predstavuje tú tenkú hranicu medzi šialenstvom a zdravým rozumom, hlavne ak sa častejšie vyskytuje na akademickej pôde. Skôr alebo neskôr sa vám z toho začne točiť v hlave a ak sa na tom nebudete smiať, dlho na vysokej neprežijete. V tom nám niekedy pomáhajú aj zábavní vyučujúci, s ktorými sa často nájdete uprostred debaty o niečom úplne inom, než čo je náplňou toho daného seminárneho cvičenia alebo prednášky. Ak však máte ešte stále schopnosť diskutovať, máte schopnosť aj rozčuľovať sa a smiať. No a niekedy ani tak nezáleží na tom, na čom konkrétne sa smejete, skôr na tom, že sa vôbec smejete. V takej chvíli vám príde vtipné aj jediné slovo. Smejete sa, až vám slzy tečú. Čo na tom, že si spätne neviete vysvetliť, prečo ste sa na tom vôbec smiali. Veď to ani nebolo vtipné! Ale v ten moment to vyzeralo, akoby ste nikdy nepočuli lepší vtip.

Vedomosť č. 8: Povzbudzovanie medzi spolužiakmi je dôležité

Tento rok som sa naučila ďalšie potrebné veci. Ako že nemusíte mať nutne ponorkovú chorobu z dievčiny, s ktorou bývate, aj keď s ňou chodíte aj do práce, robíte na tej istej pozícii väčšinou spolu, dokonca spolu cestujete do školy a potom domov a aby toho nebolo málo, trávite spolu aj voľný čas, pretože vás bavia podobné veci. Napriek predpokladu ostatných ľudí ešte zo seba ponorkovú chorobu nemáme, hoci si občas vieme navzájom veľmi statočne hrať na nervy, ale čo by to bolo za spolunažívanie, keby v ňom nelietali metaforické taniere. Tie skutočné si najskôr šetríme do najkrízovejších situácií. Ale keď bývate so svojimi spolužiačkami, má to aj výhodu – môžete sa spolu učiť, alebo sa skôr sťažovať, aké kraviny sú tam popísané, pretože skutočné učenie vlastne znamená to, že si to večer pred skúškou dvakrát prečítate a budete sa riadiť pravidlom „však to nejako obkecám“, ktoré doteraz vždy fungovalo. No niekedy sa vám nedarí učiť, pretože je všetko proti vám. Otravujú vás ľudia, ktorí normálne ani len netušia, že žijete. Musíte všetko robiť naraz. Dokážete naraz predčítať dve až tri vety predtým, než sa zase niečo vyskytne. Takže to nakoniec vzdáte so slovami, že je vám to už aj tak jedno a nejako do dopadne. V reakcii na vaše slová práve vtedy na semafore na štvorprúdovke vedúcej priamo popod vaše okná zastaví auto, v ktorom sedí človek s úžasným hudobným vkusom. A zrazu vám Paľko Haberovie v reakcii na vašu predchádzajúcu predskúškovú debatu spieva „ja už nemám čo stratiť“. Za touto bodkou nasleduje už len udivený pohľad všetkých zúčastnených. Potom je už len smiech.

Vedomosť č. 9: Lepšie začať so študentským životom neskoro, ako nikdy

Všetci hovoria, že na vysokej škole je najlepší študentský život. Že vlastne život na intráku je jedna veľká a nikdy nekončiaca párty, že tam stretnete úplne božských ľudí a vytvoríte si kamarátstva trvajúce až do konca sveta. Teda, neviem, kde títo ľudia chodili na školu, ale určite to nebolo v Nitre, pretože by vedeli, že na niečo také nebudú mať nielen čas, ale ani chuť. No po troch rokoch sme sa však akosi rozhodli, že už stačilo odriekania a my si to pivo jednoducho dáme, aj keby to malo byť to posledné, čo urobíme predtým, než nás vyhodia z nejakej skúšky. Takisto pomáha fakt, že na druhom stupni už vás jednoducho v ročníku nie je toľko ako predtým a je oveľa jednoduchšie dať dokopy skupinku do desať ľudí, než dať dokopy dve futbalové jedenástky s dvomi trénermi a rozhodcami dokopy. Navyše sa v menšom počte aj všade vmestíte. Čo je vynikajúce pre pivnú turistiku, ktorú sme tak trochu začali praktizovať. A to som sa nikdy nepovažovala za pivkára. Mám taký pocit, že pivo ešte stále príliš neobľubujem, ale ruku na tenkú študentskú peňaženku, dve veľké pivá sú jednoducho lacnejšie než dvakrát dva deci červeného, ktoré vám vo väčšine barov aj tak namiešajú s vodou. Nehovoriac o iných alkoholoch. Takže jediné, na čo si budete musieť počas takéhoto večera dať pozor, je gurmánska spolusediaca, ktorá vám do piva neustále hádže čipsy.

Vedomosť č. 10: „To aj tak nebudete potrebovať“

Prax je vraj úžasná. Tak hovorí legenda. Legenda tiež hovorí, že študenti editorstva majú mať prax počas magisterského štúdia. Avšak nová akreditácia hovorí, že táto legenda už neplatí a editori budú mať prax počas bakalárskeho štúdia. Čo je až legendárne nezmyselné. Prečo? Pretože je to dosť odveci, keď ste bakalárske štúdium zvládli pod taktovkou starej akreditácie , ale magisterské už absolvujete za prítomnosti tej novej. Takže legenda nakoniec hovorí, že ste sa ocitli v čiernej diere a prax mať nebudete. Teda, ak sa niekomu iniciatívnemu nepodarí presvedčiť vyučujúcich, že by bolo dobre, keby ste mali aspoň niečo také improvizované. Čo sa nakoniec stalo skutočnosťou a my sme sa na prax dostali. Síce bola super zábavná, ale nie veľmi prínosná, nakoľko sme tam robili presne to, čo sme robili na xy iných predmetoch, len teraz sme mali aspoň potvrdené, že hej, takto nejako sa to robí v praxi. Ale dozvedeli sme sa tam aj niečo podstatné. Napríklad to, že čo nám vtĺkajú do hláv, niekedy ani nebudeme potrebovať. Motivácia úžasná, to vám poviem. Ale aspoň dotyčný „vedúci praxe“ je zábavný chlapík a keď už nič iné, aspoň ste sa tých niekoľko hodín kvalitne zabávali a zapamätali ste si toho paradoxne viac ako na všetkých tých rôznorodých seminároch dokopy.

Niekoľko príkladov naše samotvorby:

Biba: „To sú botníci.“

Ja: „Myslíš topánkovníci?“

Romča: „Nemyslíte náhodou obuvník?“

(ja a dve spolubývajúce pri pozeraní rozprávky Coco v momente, keď sme sa snažili dohodnúť, akej profesii sa to venuje Migeulova rodina)

„Budil ti ráno zvoník?“

(jednoducho klasika)

„Sisa, ty chodíš na ostro?“

(otázka spolužiaka venovaná spolužiačke o tom, či si kupuje lístok na autobus vopred cez internet, alebo až ráno pri šoférovi)

Aký bol váš rok/polrok/semester?