A takto to začalo | Shadow and Bone

Autor: Leigh Bardugo

Názov: Shadow and Bone (čes. Světlo a stíny)
Séria: The Grisha Trilogy/GrishaVerse (čes. Griša)
Diel: prvý
Slovenské alebo české vydanie: Fragment, 2017 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.05

Soldier. Summoner. Saint.
Orphaned and expendable, Alina Starkov is a soldier who knows she may not survive her first trek across the Shadow Fold - a swath of unnatural darkness crawling with monsters. But when her regiment is attacked, Alina unleashes dormant magic not even she knew she possessed.
Now Alina will enter a lavish world of royalty and intrigue as she trains with the Grisha, her country's magical military elite - and falls under the spell of their notorious leader, the Darkling. He believes Alina can summon a force capable of destroying the Shadow Fold and reuniting their war-ravaged country, but only if she can master her untamed gift.
As the threat to the kingdom mounts and Alina unlocks the secrets of her past, she will make a dangerous discovery that could threaten all she loves and the very future of a nation.

“Like calls to like.” 

Leigh Bardugo je autorka, ktorú nie je nutné predstavovať. Za posledných niekoľko mesiacov sa jej meno preslávilo aj v našich končinách. Veľa čitateľov si obľúbilo jej mrazivo úžasný svet, v ktorom šesť vyvrheľov plní nesplniteľnú úlohu a potom sa musí ešte aj vyrovnať s následkami. No ešte predtým, než sa začal príbeh šiestich spolupáchateľov, začal sa písať iný príbeh. Ten pôvodný, ktorý predstavil úžasný svet, ktorý si ľudia po celom svete tak veľmi obľúbili. Ešte predtým totiž bola Griša.

Každý autor nejako začínal a ja som bola veľmi zvedavá na to, ako začínala Leigh Bardugo. Dalo by sa povedať, že jej knihu spôsobili vo svete literatúry pre mládež čosi ako víchricu hlavne svojou netradičnosťou, takže jej knihám venuje veľa ľudí naozaj veľa pozornosti. Osobne som sa hlavne tešila na to, že sa dozviem viac o Ravke ako krajine a možno aj viac porozumiem celému svetu.

Hneď od prvej stránky som si však uvedomovala, že v ruke držím niečiu prvotinu. Nie, že by štýlovo nebola dobrá. Leigh má veľmi pútavý štýl písania, nech už píše čokoľvek a nikdy som nemala problém začítať sa. Vždy ma dokázala zaujať. Keď som však otvorila túto knihu, ostala som sklamaná, nakoľko som si uvedomila, že práve v ruke držím ďalší príbeh o vyvolenej hrdinke, ktorá náhodou zistí, že sa v nej skrývajú silné magické schopnosti schopné zachrániť celý jej svet pred zničením.

To znie ako námet, ktorý som čítala v ďalších xy iných knihách a v niektorých bol spracovaný aj o niečo lepšie. Veď sa stačí pozrieť na rebríčky obľúbených knižných sérií a som si istá, že na popredných priečkach by som našla Harryho Pottera a to je prototyp vyvoleného chlapca, všakže. Ale čo sa týka tejto knihy, musím povedať, že neskôr mi tento až príliš často opakovaný námet prestal tak veľmi prekážať. Ako som spomenula už vyššie, samotný autorkin štýl mi v tom pomáhal.

Takisto som si užívala tú miestami temnú a mrazivú atmosféru. Hoci opisov bolo v knihe skôr pomenej a väčší dôraz bol kladený na opisovanie toho, čo všetko Alina prežívala vnútorne, než to, čo všetko videla. Čo je naozaj škoda, lebo by som určite rada viac vedela o niektorých priestoroch alebo iných kulisách, hlavne o tých, ktoré boli opísané typom „páni, je to tu krásne a prepychové“, ale to je aj uprataný a vyzdobený chliev, a predsa nikto netúži bývať medzi dobytkom.

Ale chvíľku sa ešte zdržím pri hlavnej hrdinke. Pri prezeraní niektorých recenzií som si všimla, že mnoho čitateľov knihu hodnotilo dosť negatívne hlavne kvôli Alininej otravnosti, naivite a vôbec kvôli nej samotnej. Ja to zhrniem asi takto – Alina bola typická sivá myška, ktorú si nikto nikdy nevšímal, pretože bola vychudnutá, bledá a škaredá. Potom spadla do čarovného sveta plného farieb a premenila sa.

“You're shaking."

"I'm not used to people trying to kill me."

"Really? I hardly notice anymore.” 

No vo vnútri ostala tou naivnou sivou myškou, s ktorou si prakticky ktokoľvek robil čo sa mu zapáčilo a ktorú neuveriteľne ovplyvňovali názory a klebety ostatných. Čo je škoda, ale na druhej strane som si všimla, že Leigh mi na niektorých stranách naznačovala, že by snáď Alina mohla pomaly začať dospievať a túto postavu začnem kritizovať až v bode, keď sa jej charakter naozaj nezačne poriadne vyvíjať. Teraz je v takej prípravnej fáze.

Čo sa týka ostatných postáv, neboli oveľa zaujímavejšie. Niektoré z nich boli prvoplánové, iné menej. Niektoré tam boli vyslovene do počtu, akoby si autorka potrebovala odškrtnúť kolónku „aj toto musí byť v dobrej YA knihe“. Ale niektoré z nich sa začínajú trošku formovať a možno v pokračovaniach viac prerazia na povrch. Tie zaujímavé sú napr. Genya pracujúca v paláci, samotný Darkling alebo aj Mal, Alinin kamarát z detstva.

Všetky tieto postavy akoby mali skryté úmysly, akoby ich konanie bolo ovplyvnené niečím, o čom ešte veľa neviem. Čo sa týka opisovania sveta – veľa som sa toho nedozvedela, len veľmi základné informácie potrebné pre plynulý chod práve tejto prvej knihy a zatiaľ to stačilo. Ale hlavne udalosti posledných kapitol mi ukázali, že sa v tomto svete skrýva veľa tajomna, intríg a hádaniek na to, aby mohli byť pokračovania naozaj epické.

Shadow and Bone je v skutočnosti veľmi ťažko hodnotiteľnou knihou. Na jednej strane sa čítala naozaj dobre a rýchlo, ale na tej druhej vlastne ani neviem, či sa mi táto kniha páčila kvôli zaujímavému príbehu, alebo len preto, že ju napísala Leigh Bardugo. Alina a s ňou všetky postavy boli opísané viac-menej povrchne a okrem Aliny vlastne nikto z nich nedostal väčší priestor rozvíjať sa. Alina mi neustále ukazovala, ako sa cíti a aká je zmätená a na jednej strane som síce bola vďačná za to, že môžem prečítať jej emócie, ale na tej druhej strane to nestačilo. Kvôli tomu vznikol zaujímavý paradox – hoci v knihe vystupovalo naozaj veľa zaujímavých postáv, žiadna z nich si nezískala moju pozornosť.

Čo sa týka samotného deja, bol dostatočne zaujímavý a s určitými výhradami aj dynamický, hoci jeho tempo sa veľmi spomalilo hlavne v ústrednej časti, keď sa Alina nasťahovala do paláca. Našťastie sa však o čosi zrýchlilo v závere a dokonca prišlo aj akési vyvrcholenie. Napriek tomu všetkému sa táto kniha radí skôr k takému lepšiemu priemeru. Prečo? Pretože mnoho námetov a prvkov je v nej len naznačených.

Leigh mi trošku opísala postavy, naznačila mi fungovanie sveta a mágie, ale nič veľmi nerozvíjala. Akoby si len pripravovala pôdu pre pokračovanie a bála sa, že ak mi prezradí priveľa už teraz, nebudem chcieť čítať druhý diel. Miesto toho mi do deja podsunula niekoľko naozaj zbytočne prvoplánových scén, pri ktorých som radšej len zdvíhala obočie. Ako som napísala na začiatku – toto je prvotina so všetkými možnými nedostatkami, aké je možné si predstaviť. Našťastie však v knihe ostalo dostatok potenciálu a ja som naozaj zvedavá, či ho Leigh Bardugo nakoniec aj využila.